Kumo no mukó, jakusoku no bašo

Na niektoré filmy musí mať človek náladu, pretože inak nepôsobia tak, ako by mali. Shinkai je melancholický, hudbou, farebným ladením, výberom témy, jednotlivými zábermi, no moja najväčšia výčitka smeruje k tomu, že je melancholický stále rovnako. Rozoberá tému odcudzenia, dookola a dookola, používa podobné (ak nie úplne identické) zábery v mnohých svojich filmoch. Balansovanie na hrane medzi gýčom a sentimentom mu tu už nevychádza. Ale ak bude Beyond the Clouds prvý film, ktorý si od Shinkaia pustíte, rozhodne nebudete sklamaní - totiž to čo robí, robí precízne. Ak však máte zmapovanú kompletnú jeho tvorbu, nemôže vás v ničom prekvapiť. Dúfajme však, že jeho ďalší film už nebude o školákoch a ich vzájomnom odcudzení. (18.10.2008)

Nádherné obrazy velice barvitého světa Japonska v paralelním vesmíru by se v případě Beyond the Clouds daly sledovat bez dialogů a za použití méně kýčovité hudby (až moc přemlsán soundtrackem z Ghost in the Shell). A bylo by to možná lepší. Krásný příklad toho, jak vypravěčské neumětelství a nedotaženost příběhu kazí plnohodnotný zážitek z filmu. Jsem nasrán, ale vizuálně omámen. (20.10.2013)

Veľmi dlho som sa k tomuto premáhal. Šinkai ma ale zaujal svojimi krátkymi filmami a hlavne nádhernou animáciou. Preto som sa rozhodol, že si ho napozerám celého. Jeho prvý celovečerný film je obrazovou meditáciou o snoch, vojne, láske, kamarátstve a spomienkach. Aj napriek lineárnosti je skôr umeleckejší ako väčšina anime. Najviac sa mi žiada porovnať s Ghost in the Shell aj keď aj to porovnanie je zavádzajúce. Makoto Šinkai je totiž špecifickým tvorcom hrajúcim sa s atmosférou a s rôznymi aspektmi lásky - jej hľadania a jej priebehu. Tenmon zase raz stvoril melodickú a atmosféru dotvárajúcu hudbu, ktorá sa k príbehu nesmierne hodila. No a celkovo je film pútavý a zaujímavý. Síce si treba na neho chvíľu zvykať, pretože ako som už spomínal nie je to žiadna Akira alebo Black note, ale dokáže pohladiť na duši a to je podľa mňa dostačujúce. Ak teda máte radi pomalé filmy. (04.05.2014)

Pribeh ktory svojim dejom a vizualnou aj hudobnou strankou pripomina sen. Za pomoci jemnej atmosfery sa odvija pribeh, ktoreho posolstvo a vyznam sa da pochopit hadam len emociami. A tak to ma byt. Pre to mam anime tak rad. Pre to nevysvetlene, co sa ma dotkne hlboko v nutri. Nie mnoho neazijskych filmov v sebe ukriva podobne caro. Dokazem si vybavit azda len Fontanu a Pan's Labirinth a o to viac si tieto filmy vazim. Pribehu dodava neobicajne tajomno zahadna veza, ktora je symbolom a voditkom celeho filmu. Symbol niecoho, co nedokazeme nikdy tak celkom ovladnut a pochopit, nieco co nas stale pritahuje, nieco co nam v konecnom dosledku pomoze pochopit samych seba. Uff....jednoducho lepsie raz vidiet ako sto krat pocut. Extraordinary (9/10) (21.05.2007)

Je fajn, keď niečo pekne vyzerá. Je ale ešte lepšie keď je pekná forma aj adekvátne podporená obsahom. A tomu tak podľa mňa v Beyond the Clouds nie je. Príbeh je zaujímavý, tempo typicky japonsky pomalé, čo mne osobne vôbec neprekáža. Čo ma ale vie vytočiť je keď film nastoluje otázky a potom na ne neponúka odpovede (aj keď existujú výnimky alla Lynch). V Beyond the clouds bolo jednoducho príliš veľa vecí nevysvetlených (prečo začala vojna, prečo vežu postavili, aký bol jej účel, prečo vzniklo puto medzi vežou a Sayuri, prečo mali postavy sny so sebou navzájom atď, atď) aby som nad tým vedel prižmúriť oko. 7,5/10. (05.02.2009)