O Schmidtovi

Příběh o starém muži, který se zpětně ohlíží za svou minulostí a snaží se svůj zbývající čas naplnit smysluplnou činností. První polovina filmu je hereckým sólem Jacka Nicholsona, který bloudí sám po prázdném domě a následně po amerických silnicích. A abychom i tak chápali jeho pocity, motivace a činy, doprovází děj nediegetické citace z dopisů malému černošskému chlapci, kterého Warren adoptoval na dálku. Druhá polovina, kdy otec přijíždí na svatbu své dcery, je o poznání svižnější a humornější. Ač se film snaží dojmout (nemyslím, že lacině), tento příběh o obyčejném muži, na mě působil obyčejně a bez emocí. (20.05.2006)

Čistá tragikomika. Avšak ničím zaujímavý príbeh, zbytočne natiahnutý na vyše dve hodiny. Občas nejaké psychologické bláboly, jediné, čo bolo pekné, boli listy africkej sirote Nbugu, a scéna na záver možno aj trochu dojme. Ale inak rozťahané, s veľa chluchými miestami. Čo je pravda, Nicholson sa mi v staršom vydaní brutálne páči, no tu veľa nepredviedol. A inak slovko komédia tu nemalo čo robiť. Príbeh je dosť depresívny a na spríjemnenie nálady formou komédie neodporúčam. 65%. (09.03.2006)

Ani neviem veľmi slovami opísať ako ma tento film príjemne prekvapil. Alexander Payne je tvorca, ktorý rozumie svojim postavám. Uvedomuje si, že tok života nenesie v sebe len tragédiu, ale je čarovný, smutný a veselý. Existencionálne otočenie za životom jedného človeka v podaní fantastického Nicholsona predstavuje v jeho filmografií určitý medzník. A úprimne zatiaľ som týmto filmom od neho najviac očarený. Don Quijote v americkom podaní. Prekážok je veľa, útechy málo, svet je zákerný a nikto s dobrým srdcom a citom pre to čo je správne nevyhráva. Kentov ústredný motív je lahodný a jeho rôzne variácie potešia. Veľmi mi to sadlo. Payne je rozhodne tvorca, ktorému by mali producenti ruky bozkávať. A ak by sme chceli aplikovať slovné spojenie "film zo života" tak potom na každý jeho film. (10.09.2014)

9 / 10 Retrospektívne zamyslenie sa nad ľudským životom, zručne napísané, pútavo prerozprávané, famózne zahraté a priam kúzelne obyčajné. Sila tohto filmu ide ruka v ruke s jeho formálnou a obsahovou strohosťou, ktorej uveriteľnosť mu poskytuje pevnú odrazovú dráhu na ceste k divákovmu srdcu - melancholické a pomalé tempo si však vyžiadalo obeť v podobe drastického oklieštenia počtu potenciálnych nadšencov a tak je dosť možné, že po záverečných titulkoch si namiesto podmaňujúceho zážitku odnesiete pocit, že ste zbytočne premárnili dve hodiny. Aj tak vám však radím to riziko podstúpiť. A čom vlastne celý snímok je? Záber je to vskutku široký: o láske a priateľstve, o nesplnených snoch a zmarených životných šanciach, o starých a mladých, o živote a o smrti. Jednoducho, o Schmidtovi. (27.05.2006)

Když jsem se na tento film začal omylem dívat na ČT1 zjistil jsem, že mám slabost pro sterilní televizní psychologická dramata. Nevím proč, ale tento film se mi moc líbil. Patrně má na tom podíl skvěle vyprávěním podaný příběh, hudba a výborně otrávený Jack Nicolson. No a ten závěr... ten mě dostal. Filmy z rodu Pan Harvey zapaluje svíčku prostě nemají chybu. (07.10.2010)