Život je zázrak

Nádherne temperamentný film. Je tam veľa absurdít, ktoré takto parodujú skutočnosť, najmä ten futbal a bitka na konci neho mi pripomenuli zápas, ktorý sa považuje za jeden zo začiatkov balkánskej vojny a to, keď Boban kopol policajta. To, že musel ísť chlapec na vojnu namiesto toho, aby išiel hrať za svoj obľúbený tím Partizan Belehrad vlastne symbolizuje to, ako vojna, ktorú mnohí očakávali, zničila sny mnohých, Miloš si vlastne aj na konci nájde zničenú loptu. Odchod Jadranky s maďarským cimbalistom ukazuje na to, ako majú naše ženy radi cudzincov. Jeho láska s moslimským dievčaťom, ukazuje, aká je vojna zlá a že sú lepšie veci, kde pôvod nie je dôležitý. Príchod Miloša z vojny a grgnutie moderátorke do mikrofónu na to, že tvrdila, že on bojoval proti srbskému agresorovi ako Bosniak, symbolizuje to, že vtedajší novinári ani nevedeli, kto s kým bojuje a kto je zlý, lebo Miloš bol bosenský Srb a bojoval na strane Srbov. Tí priekupníci zas dobre poukazujú na to, že niektorým boli prednejšie iné veci, ako vlastní ľudia. A ten somár, ktorý trpel pre lásku skvele opisuje život Luku. Ich konečný odchod z tunela, symbolizuje, že každý tunel má na konci svetlo a tiež, že v živote si prechádzame útrapami, ale tie raz skončia. To, že nakoniec Luka odišiel od Jadranky, bez nejakého rozvodu, nie je podľa môjho presvedčenia, lebo rozvod podľa mojej viery takto neprebieha, ale symbolicky tú zmenu života beriem a tiež snahu ísť za šťastím. Napriek niektorým absurditám ako mŕtvy človek na strome, ktorého tak mali zabiť medvede, či transfúzia krvi, ktorá vôbec nemusela dopadnúť dobre, je tento film zázrak! Je to tak špecificky absurdné, šialené, vtipné a miestami rozumné, že si myslím, že tieto filmy by mali patriť do špecifického, nového žánru. Ak niekto videl všetky Kusturicove filmy, či filmy iných balkánskych režisérov, tak chápe, že sú iné, sú špecifické a človek nevie, či ich má zaradiť medzi tragikomédie, medzi psychologické, či symbolické filmy alebo do iného žánru. Vôbec mi nevadila dĺžka, ja som sa do filmu veľmi vžil a mal som úsmev na tvári, lebo toto je moja krvná skupina. Toto je čudo, toto je zázrak! (14.04.2012)

Po "černé kočce", jsem dal Kusturicovi druhou šanci a tentokrát jsem rozhodně nebyl zklamán. Ale můj problém, asi je, že moc neberu "černý humor" a Kusturicův balkánský temperament mi také není bůhvíjak blízký. Co mně, zde zaujalo, že téměř každých pět minut měl člověk při sledování jinou náladu, kdy povedené vtípky střídala vážnější, surová až depresivní dějová linka filmu(ta se mi líbila víc). A část se Sabachou a Lukou, byla skvělá. Lukova potrhlá žena Jadranka mi lezla na nervy(trapně šílená jako celá černá kočka), no ještěže tenkrát pan Kusturica ve zbylích dvou třetinách filmu zvážněl a vzniklo toto. No dávám slabší 4*, spíše tři a půl. Pěkný komentář-Faye. (13.10.2008)

Když jsem si po půlhodině uvědomil, že to potrvá ještě dvě hodiny, tak mě polilo horko a vzdal jsem to. Moje druhý setkání s panem Kusturicou dopadlo ještě hůř než to první a slibuju, že bylo poslední. Poslouchat balkánskou dechovku je možná módní trend, ale pro mě je to srágora největší a o inteligentním humoru máme s panem Kusturicou naprosto rozdílnou představu. Ale na mě nedejte, já tomu nerozumím. Já módní trendy nesleduju. (08.01.2008)

Kde sa chodí po železnici autom ? Kde sú mulice deprimované láskou tak, že chcú umrieť na na koľajniciach nedostavanej trate pod kolesami lokomotívy, ktorá pôjde až o niekoľko týždňov? Kde sa pripitá mládež baví zostreľovaním pivových fliaš z hláv kamarátov a medvede sú v domoch dedinčanov ako doma ? Kde nájdete alergickú opernú speváčku spievať pri rádiu až sa ozýva celý okolitý svet ? Kde sa šnupe koks z idúcej lokomotívy priamo z koľajníc ? Správne, na Balkáne. Kusturicovo najnovšie dielo ponúka opäť neskutočné panoptikum postáv a postavičiek a absurdných situácií. Oproti Čiernej mačke však pôsobí omnoho prehľadnejšie, učesanejšie a najmä vážnejšie (ale zase nie až tak vážne aby som sa pol filmu nesmial). Je to dané menším množstvom hlavných postáv a ich lepším prekreslením ako aj uveriteľnosťou celého príbehu. Ten sa točí okolo nedostavanej železnice na pomedzí Bosny a Srbska v čase pred vypuknutím občianskej vojny a jednej lásky , ktorá na pozadí tejto vojny vznikla. Kusturica výborne opísal nezmyselnosť celého konfliktu, mentalitu jeho účastníkov tak v uniforme ako aj v civile i odpornú propagandu šíriacu sa zo zahraničných veľkých médií (za toto som obzvlášť vďačný). Jediné čo by som filmu vytkol je príliš dlhá expozícia, ale druhá polovica dá na tento nedostatok veľmi rýchlo zabudnúť. 10/10 Po druhej projekcii : Film je ešte lepší....a ...len málokto na svete má tak krásny úsmev ako Nataša Šolak. (28.10.2005)

Ze začátku typicky bláznivý a střelený film plný chlastu, tance, zpěvu a střelby:-) Postupem času se ale mění na smutný milostný příběh, jehož "oslí" konec je opravdu geniální a dokonale se hodí k názvu filmu. Život je v Kusturicově podání opravdu krásný a absurdní zároveň a pokud vás tento film ani trochu nedojme, jste zvláštní nebo máte nějakou citovou poruchu:-) A jen dodatek na závěr: Občas jsem měl pocit, že koukám na film Juraje Jakubiska...ta podobnost s Jakubiskovými snovými záběry nebo např. scéna s poletujícím husím peřím... Opravdu mě to až zarazilo, ovšem ne v špatném slova smyslu. (10.03.2006)