Bělásek

Vyčnievaš z davu? Tak za to zaplatíš! Bělásek je živá výčitka, jeho duša je čistá, ako čerstvo napadnutý sneh. Môže snáď niečo viac rozzúriť tupé hlavy, pre ktoré je vrcholom blaha požieranie steriodov a šikana bezbranných? Ako veľmi sa mýlite vy všetci, ktorí si súcit pletiete so slabosťou. Prežiť vo svete ľudí, vnímať všetkú krutosť a dobrovoľne sa neodporúčať na onen svet, chce kurevskú dávku kuráže. To ale tí, ktorí radšej odvracajú oči nevedia, pretože život na spôsob nevidím a nepočujem, je tak pohodlný... Chápem Běláska, viem aké to je hanbiť sa za vlastný druh a želať si, aby som k nemu nepatrila. Dovoľte detskej časti vašej duše nahliadnuť do pravej tváre sveta, ale nebuďte prekvapení, keď vás rozplače. (06.10.2013)

Sice slabé, ale čtyři. Každopádně doporučuji shlédnout, protože takových filmů se netočí mnoho. Je tam opravdu tuna sentimentality, pár zcela šablonových postav a ten děj jsme už taky viděli stokrát, ale nad běžné dojáky to vyčnívá jednak snahou o hlubší poselství a dvěma - pro mne - ultrasilnými scénami, u první jsem měl knedlík v krku, u druhé jsem brečel jako malej kluk (Powder se dvakrát dotkne smrti, víc neprozradím). Prostě si odmyslete ty chybičky a nechte ten film plout, rozhodně Vás nezklame. (18.01.2008)

Powder už asi navždy ostane najlepším Salvovým filmom, i keď každý si ho pamätá najmä ako tvorcu Jeepers Creepers. Klasická schéma o výnimočnom outsiderovi, ktorého inakosť nepasuje do malomestskej mentality je ale obohatená o kvalitný scenár, zvláštnu, magickú atmosféru a Jeremy je snímaný tak, že častokrát pôsobí ako mimozemšťan, občas mi dokonca pripomenul Bowieho v Mužovi, ktorý spadol na Zem. Najlepšie postavy ale hrajú Goldblum a Henricksen, ktoré dohovárajú Beláskovi nie úplne prvoplánovým spôsobom a niektoré ich bonmoty mi uviazli v pamäti. Osobne mi vôbec nesadla didaktická Goldsmithova hudba, ktorá z inak skôr artovej záležitosti robí melodramatický doják. Vyššie hodnotenie súvisí aj s atypickým a dosť nečakaným záverom, ktorý má kultový potenciál, avšak film sa z nejakého nešťastného dôvodu nestal aspoň menšou klasikou, čo by si rozhodne zaslúžil. (17.08.2023)

V júni 1996 Púder našimi kinami presvišťal bez výraznejšieho ohlasu, ale s odstupom desaťročí poctivá deväťdesiatková mysteriózna dráma. Mysterióznosť je síce nadbytočná (pokojne by sa rovnaký príbeh dal vyrozprávať s drobnými kozmetickými úpravami scenára aj bez nej, keďže ústredný hrdina je dostatočne „iný“ aj bez svojich „schopností“), ale nemôžem povedať, že by mi vadila. Jasné, scenár nie je žiadny zázrak. Vlastne je to slušné klišé (vedľajšia linka so šerifom pripomína Zelenú míľu), ale nerušilo ma to. Veľmi tomu dáva nielen atmosféra a výprava (zaspatý americký vidiek) a presvedčivý výkon Seana Patricka Flaneryho v hlavnej úlohe, ale i viacero silných scén, vcelku prekvapivý koniec a zaujímavý kasting (vidieť v jednej scéne Lancea Henriksena a Jeffa Goldbluma je zážitok). (12.05.2021)

RETRO ...a pak přijdou lidé a uvidí ho. A odvedou nejzajímavějšího chlapce s jakým se můžeš setkat.…. Mám rád filmy o nadpřirozenu, věřím na zázraky. A bohužel nedokážu pochopit, proč všechno čemu nerozumíme, musíme zničit. Asi (i) proto se na tuhle pohádku plnou melancholický hudby J.Goldsmitha a elektrizující atmosféry rád dívám. (Možná v ní vidím (malého) předchůdce Zelené míle.) Každopádně mně příběh chlapce, jenž poslouchá lidi ,,ze vnitř“a jehož vědomost překonala lidskost nenechává v klidu. PŘÍBĚH **** HUMOR * AKCE * NAPĚTÍ *** (04.09.2005)