Pomsta na druhou

Prvých 15 minút som sa sám seba pýtal, či som mladá pätnástka a prečo to vlastne pozerám. Zrazu ma to však vtiahlo a ten príbeh je tak premakaný, že som len pozeral. Stojí to na famóznej ústrednej dvojke, kde Mayu milujem od Stranger Things no a Camile budem dávať rozhodne šancu častejšie. Miestami sa nasmejete a po obrovskom zvrate to chvíľami pripomínalo psychothriller kde sa úplne nevyužil potenciál a koniec tak bol už v norme. Za mňa doporučujem a solídne 4*. (29.01.2023)

Príbeh druhého filmu režisérsky Jennifer Kaytin Robinson, opäť pod taktovkou Netflixu, čerpá zo známejších filmov daného žánru – nie náhodou sa tu spomínajú snímky ako Cruel Intentions alebo Mean Girls. Ten je „prerobený“ a doplnený tak, aby odpovedal moderným dobám a novej generácii teenage. (Prekvapivé, že v školskom prostredí ani jedna scéna nebola taká, kde by sa zachytilo, že študenti sa aj učia.). Záver chce šokovať, ale nedarí sa mu – záverečné odhalenie a vyvodené konsekvencie nie sú rezonujúce. Z hereckej stránky Maya Hawke je najvýraznejšou. Osobné hodnotenie: 67% (**) (17.09.2022)

Je to taký mix Mean Girls a Cruel Intentions v modernom prevedení. Oproti spomínaným filmom mi tu chýbal humor. Berie sa to strašne vážne a keďže mi hlavne postavy vôbec nesadli, tak na mňa dramatická stránka vôbec nefungovala. Dokonca ani Maya Hawke sa mi tu nepáčila. Iba na Sarah Michelle Gellar je stále radosť pozerať a všetky tie mladé pipiny stále strčí do vrecka. Čakal som zábavný film o snobských teenageroch a dostal som strašnú nudu. 4/10. (01.10.2022)

Mám určité výhrady k scenáru a hercom. Emocionálny vývoj mi prišiel miestami príliš urýchlený, jak keby tam občas chýbala nejaká scéna. Hlavný záporák by sa nikdy nestal školským frajerom, pretože vyzerá jak slizký mladší klon Martina Shorta a Maya Hawke, akokoľvek ju (a jej lesbické charaktery) mám rád, a akokoľvek je zlatá a talentovaná, patrí do role školského outsidera; na populárnu holku nemá telo ani ksicht a nesluší jej to v plavkách. No a teraz k pozitívam: Skvelé vysvedčenie je už samotné prirovnanie, ktoré udelil Botič a ja sa s ním stotožňujem. Aj keby to bola trochu vykrádačka - tak tento žáner funguje, navyše sú to 20-ročné filmy, a i tak to nie je okaté (okrem toho 10 Things už samo adaptuje Shakespearea). Nápady to má drsné a vtipné, naľahko sa to vozí po aktuálnych témach (politika je všade), a skvele stupňuje pesničkový soundtrack. Primárne ide o dievčenské gitarovky, sem tam nejaký cover, zlomí sa to však použitím Happier Than Ever od Billie Eillish. Songom, o ktorom už rok rozprávam, že druhá polka znevažuje prvú, a oni práve využijú tú gitarovú, druhú polovicu a funguje to výborne. Keď príde dnes už preslávené “You made me hate this city”, tak to má presne ten drive, ktorý by mala vyčítavá, rozchodová pesnička, uprostred vrcholenia revange filmu o mladých, mať. A od toho momentu (začiatok poslednej tretiny filmu) sa vlastne len striedajú 90’s klasiky a ja ich tu ani nebudem menovať, nech máte radosť aj vy. Ja som teda radosť mal, po Honor Society ide tento rok o druhú fajnú teen vec a pokiaľ tieto filmy stále budú točiť ľudia 30+, čo majú už niečo odžité a stihli si vybudovať nejaký vkus, bude žáner v pohode. A obsadenie milfky SMG a jej záverečná reč, je potom už čisté požmurkávanie po našej generácii. (19.09.2022)

Když sleduju komedii, očekávám, že se během ní alespoň jednou zasměju. Tohle je tuctová teen “komedie”/drama o dvou neoblíbených holkách, které se rozhodnou svým nepřátelům navzájem pomstít. Bohužel film táhne dolů přemrštěná stopáž, do očí bijící LGBTQ propaganda a celkem obyčejná zápletka i průměrní herci, a tak nezbývá než konstatovat, že jde o naprosto postradatelný film, který nikdo asi vidět nutně nepotřebuje… (04.11.2022)