The Manitou

Manitou pripomína Exorcistu ozvláštneného indiánskym folklórom a šamanizmom. 28 ročnú Karen, posadnutú 400 ročným indiánskym démonom, hrá 40 ročná Susan Strasberg podobne presvedčivo ako Linda Blair. Pomalé, trasľavé a hrdelné prejavy jasne poukazujú na démona v jej tele. Zaujímavý námet, zvládnutá ženská rola a atmosféra. Tu sa odpočet kladov filmu končí. Okrem indiánskeho šamanizmu sa vo filme, bez vnútornej logickej súvislosti, premelie všeličo: okultistické seansy, veštenie, tarot (teda egyptská mágia). Kostým veštca (K. Curtis) je jednoducho hrozný. Mnohé scény sú nedotiahnutie. Indiánsky medicinman sa pokúša zahnať démona, a uprostred monotónneho (absolútne nestrašidelného) zariekania odíde von z izby, sleduje ho cez okienko a diskutuje o ňom. Keď po chvíli otvorí dvere ocitne sa v akomsi kozmickom vzduchoprázdne, na čiernom podklade sú namaľované hviezdy... Nechcem spoilerovať. Špeciálne efekty značne nahlodal zub času, napr. stará pani, ktorá lieta 10 cm nad zemou skôr vyvoláva smiech ako naháňa hrôzu. (13.08.2012)

400 rokov mŕtvy indiánsky medicinman posadne jednu ženu zo San Francisca s úmyslom zrodiť z jej chrbta. To čo spočiatku vyzerá, ako závratnou rýchlosťou sa šíriaci zhubný nádor, je v skutočnosti plod, z ktorého sa má narodiť dospelý muž. Akokoľvek absurdne to znie, The Manitou je skvelý nadprirodzený horor s viacerými pôsobivými scénami, ktorý bol najnákladnejším a najambicióznejším filmovým projektom talentovaného režiséra Williama Girdlera. Manitou mal vlastne byť jeho vstupenkou do hollywoodskej prvej ligy, to sa však už nikdy neuskutočnilo, nakoľko Girdler krátko po jeho natočení tragicky zahynul počas havárie helikoptéry na Filipínach. Ja som u tohto jeho posledného kúsku bol spokojný so všetkým, počnúc príbehom cez herecké výkony až po špeciálne efekty, jedine snáď ten vizuálne divoký záver v štýle Hviezdnych vojen bol trochu prepísknutý, chápem však Girdlerov zámer o veľkolepé finále a beriem do úvahy aj technické možnosti vtedajšej doby. Manitouovi by sa šikol remake, s využitím súčasným špeciálnych efektov by to mohla byť parádna vec. (05.12.2011)

Manitou není žádný indiánský šaman, ale dobrý duch Apačů a všech indiánů. To vědí všichni kdo četli a sledovali Vinetoua. To jen tak na okraj, protože ve filmu Manitou není démonem, tím je nějaký Misqamacus, ale kdo by koukal na film s takovým debilním názvem. Jinak je to po všech stránkách průměr až podprůměr. Absurdním námětem počínaje přes totální nudu po většinu filmu až po nesympatické hlavní postavy v čele s Tony Curtisem. Tohohle chlápka jsem měl za hollywoodskou klasu, ale zrovna dvakrát mě v tomto filmu nepřesvědčil. Celkově vzato je to nezáživná verze Exorcisty šmrcnutá indiánskou mystikou. Za zmínku tak stojí až závěr plný efektů a nadpřirozena, ze kterého jsou cítit nastupující osmdesátá léta. Jenže zrovna ty efekty, které to mohly zachránit se silně nepovedly. Takže dávám za 2. (29.06.2014)

Starodávny indiánsky šaman vyrastajúci z nádoru na chrbtici Susan Strasberg a nepravdepodobný hrdina Tony Curtis ako fejkový vykladač tarotu v labutej piesni tragicky zosnulého brakmejkra Williama Girdlera. Nabušený orchester Lala Schifrina rezonujúci v priestore jak keby zrovna prepisovali históriu hororovým blockbusterom minimálne na úrovni Exorcistu. A pak to dychberúce finále, ktoré vypadá jak LSD trip schizofrenického trekkieho s utajeným členstvom vo fanklube Georgea Lucasa. Only in the seventies... (30.01.2020)

„Pana witchy salatoo.“ Mám Grahama Mastertona rád, ale pri všetkej úcte si trúfam povedať, že prvých cca 40 minút tohto kanadsko-amerického filmu je blbosť. Našťastie, postupne to naberá na obrátkach a atmosféra príjemne zvážnie (úvod vyzerá skôr ako komédia) a je tam aj viacero dosť drsných, nechutných a úchylných vecí + psychedelické finále. Napriek tomu príliš dobre neviem, čo si mám o tejto snímke myslieť a ani či sa mi páčila alebo nie, ale skôr nie, ako áno a tak dávam len 40%. Režisér Grindler bol známa hororová firma, mal žáner rád, ale príliš kvality doňho veru nevniesol (Grizzly, Deň zvierat). (25.07.2019)