Sláva

Každý tak nějak tuší, že Glory pojednává o válce Severu proti Jihu a že za svou roli vyzobal nějakou tu hereckou cenu tehdy nepříliš známý Denzel Washington. Já si budu ještě navíc pamatovat zručně natočené bitevní scény, hudební doprovod ostříleného Jamese Hornera a zejména to, že Glory funguje i po bezmála 30 letech. Černí Američané dostávají velkou příležitost podat důkaz o svých schopnostech, chytí se jí za pačesy a sledujeme tak vzestup 54. massachusettského pěšího pluku, jednoho z prvních černošských vojenských oddílů. Dle očekávání jedeme v tradičních kolejích, zkritizovat se dá leccos, nicméně Edward Zwick byl vždy vyzdvihovaný za řemeslnou preciznost i zdravou míru patosu, daří se mu to i tentokrát, takže těch dvou hodin litovat nebudeme. (12.06.2018)

Zajímavé drama z časů války severu proti jihu o prvním černošském pluku v amerických dějinách. Téma je tedy na výsost politicky korektní, ale režisér Zwick této "devizy" nezneužil a rozhodně se nesnaží o nějakou přehnanou idelizaci černých synů vlasti. Neumožňuje mu to ani slušný scénař, kterému se vskutku nedá vyčítat schématičnost (pomineme-li pár vedlejších postav). Herecké výkony jsou skvělé - zvláště ten Denzela Washingtona - a režisér se vypořádává se všemi možnými polohami svého filmu: jdou mu scény davové i intimní (tj. mezi chlapy). Glory sice není film geniální, ale rozhodně velmi silně nadprůměrný. (05.05.2005)

Zwickove filmy ukazujú zvláštnu tvár vojny, ukazujú neslobodných a utláčaných ľudí, ktorých chcú poprípade pozabíjať a oni idú hrdo do boja za svoje práva, idú hrdo zabíjať nepriateľa. Toto je pre mňa jedna z diskutabilných vecí v živote, keďže som kresťan a zabíjanie neuznávam, ale zároveň si myslím, že človek by sa mal brániť, bojovať za svoju slobodu, bojovať proti utláčaniu, takže u mňa nastáva silný rozpor. Tento film nie je typickým filmom o občianskej vojne v USA, ale je filmom o zvláštnej míľnikovej udalosti, ktorá sa počas nej odohrala. Prakticky má len hlavnú líniu a pár postáv okolo ktorých sa točí, čo môže niekomu vyhovovať, iným vadiť, ja som to zobral v tomto filme ešte ako tak. Najväčší problém mám s mne nesympatickým Matthew Broderickom, naopak potešil som sa Denzelovi Washingtonovi, avšak som bol prekvapený, že Morgan Freeman tu nehral tak výraznú rolu, akú som očakával. Je to dosť patriotistický film, ktorému som všetko neveril, ale miestami bol veľmi pekný, hodnotový, bratský, kresťanský, čo sa mi páčilo. Hudba podľa mňa nebola nejaká extra, ale svoj účel splnila. tento film je nadpriemer, je pozerateľný, nie je otravný ani pridlhý, ale k dokonalosti mu dosť chýba. (29.12.2012)

„Sláva” plukovníkovi Robertovi Gouldovi Shawovi, pretože ľudovo povedané: „z hovna uplietol bič” , čo sa zase až tak extrémne často nestáva, ale keď sa už predsa tak stane, automaticky každému jednému jedincovi za to patrí určite veľké uznanie, pričom zo začiatku to tak ani bohvieako nevyzeralo, čo sa to vlastne → z prvého afroamerického pluku armády Únie v americkej občianskej vojne, konkrétne pod hlavičkou → 54. pešieho pluku z Massachusetts, nakoniec všetko (pozitívne) vykľuje, až sa im miestami trochu čudujem, že po predchádzajúcom násilnom odvlečení z domoviny, a zároveň i neskoršom pravidelnom bičovaní a zotročovaní na plantážach, majú ešte nejakú chuť bojovať za stranu Severu, no zrejme tam »hore« , nepanovali až tak príšerné podmienky, ako zrovna tam dole na Juhu, kde by som asi nechcel byť jedným z otrokov, pritom nie všetci mali na ružiach ustlané, čo dokazuje najmä postava → Afroameričana Tripa, ktorý má vo svojej duši mimoriadne hlboko zakorenenú nenávisť (zlé spomienky z minulosti), čo ho pomaličky rozožiera zvnútra, ako rakovina ? Scenár Kevina Jarreho (mimochodom jeho Otec nebol nikto iný, než práve slávny francúzsky hudobný (filmový) skladateľ → MAURICE JARRE !) sa spočiatku zameriava na štýl: „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku” , no ale i napriek tomu budú musieť ešte poriadne »zabojovať« o to, aby mohli vôbec bojovať v naprosto kľúčovej bitke o pevnosť Wagner z 18. júla 1863, čo zahŕňa i strhujúce finále pod taktovkou režiséra Edwarda Zwicka, ktorý v podstate týmto nadštandardným historickým (veľko)filmom takpovediac iba začínal, ak nepočítam zopár televíznych príspevkov, až konkrétne teraz sa konečne preslávil. Rád by som pokračoval niekoľkými kritickými pohľadmi smerom na herca v hlavnej úlohe → Matthewa Brodericka a Jima Hornera, ktorý síce skomponoval dosť emotívny soundtrack, no opäť mám taký pocit, akoby vykrádal sám seba, že hudobné motívy sa v tomto prípade neustále opakujú, ako obohratá platňa ? Herec, ktorý sa zviditeľnil s príchodom Ferrisa Buellera, nie je až tak extra presvedčivý, ako »čierni herci« vo vedľajších úlohách, menovite → fenomenálny Denzel Washington a pozoruhodný Morgan Freeman, ktorí ho spoľahlivo zatienia. Aspoň sa snaží, a to mi (celkom) stačí. Čo ma priam fascinuje, je nádherná kompozícia obrazu v podaní Freddieho Francisa, ďalej i strihová skladba zo strihovej miestnosti → Stevena Rosenbluma (dvorného strihača Eda Zwicka, ktorý si týmto osvojil veľmi dobrý zvyk), či povedzme aj výprava a kostýmy, ktoré sú ako vystrihnuté z danej doby, no bez dynamického zvuku → zvukárov Donalda O. Mitchella, Gregga Rudloffa, Elliota Tysona, Russella Williamsa II., by sa sotva jednalo o polovičný úspech. Zhliadol som neuveriteľne remeselne a kvalitne nakrútený snímok, ktorý je aj patrične surový, čo si krvavé dejiny "Spojených štátov amerických" , proste vyžadujú ! (05.09.2021)

Vynikající válečný film o strastech jedné z prvních černých jednotek v Americké armádě při občanské válce. Přímo od vlády přišel rozkaz sestavit jednotku z osvobozených otroků a postavit jí proti rebelujícím Jižanským vojákům. Po tvrdém výcviku, plném ústrků pro muže i jejich velícího důstojníka přichází rozčarování v podobě nechutě vyšších míst k jejich nasazení v boji. Sami sebe považují za vojáky rovnocenné ostatním. Bílý v nich však stále vidí otroky, navzdory protiotrokářské politice Severu. Film byl inspirován skutečnými jednotkami. postava plukovníka Shawa přímo vychází z reálného důstojníka. (03.07.2013)