Les Invasions barbares
Les Invasions barbares
Invázia barbarov
The Barbarian Invasions
The Barbarian Invasions
The Barbarian Invasions
Režie:
Denys ArcandScénář:
Denys ArcandKamera:
Guy DufauxHudba:
Pierre AviatHrají:
Rémy Girard, Stéphane Rousseau, Dorothée Berryman, Louise Portal, Dominique Michel, Marie-Josée Croze, Marina Hands, Roy Dupuis, Micheline Lanctôt (více)Obsahy(1)
Jeden z najznámejších režisérov frankofónnej Kanady, Denys Arcand, nadviazal filmom Invázia barbarov po 17 rokoch na svoj film The Decline of the American Empire. V Invázii barbarov sleduje svojich hrdinov zostarnutých, trochu zlomených životom, stále však ešte plných ideálov a vitality. Hlavný hrdina Rémy je univerzitný profesor histórie, ktorý celý život miloval ženy, zábavu, víno a ľavicové ideály. Po kolapse je hospitalizovaný v nemocnici a jeho bývalá žena Luise okamžite zavolá ich syna Sébastiana, ktorý si buduje kariéru úspešného a bohatého makléra v Londýne. Hoci Sébastien a Rémy spolu kvôli rozdielnym životným filozofiám nikdy dobre nevychádzali, Sébastien okamžite priletí do Kanady a snaží sa otca presvedčiť, aby sa dal previezť na súkromnú kliniku. V štátnej nemocnici sú totiž žalostné podmienky, pacienti ležia i na chodbách. Rémy však bol jedným z hlásateľov socializácie zdravotníctva a trvá na tom, že bude znášať i jej neblahé následky. Po vyšetrení v americkom Baltimore je jasné, že Rémy má na mozgu zhubný nádor a zostáva mu už iba niekoľko týždňov života. Sébastien sa rozhodne, že proti otcovej vôli mu spríjemní posledné dni života: podplatí zdravotnícke odbory, aby mu zrenovovali samostatnú časť nemocnice, zaobstará mu špeciálnu starostlivosť, zaplatí jeho študentom, aby ho prišli pozdraviť a z celého sveta zvolá k smrteľnej posteli jeho najlepších priateľov a dávne i nedávne milenky.
Dokonca, keď už ani silné dávky morfia nedokážu utlmiť bolesti, s pomocou narkomanky Natalie mu zaobstará heroín. Hoci Rémyho životná filozofia jeho najbližším vždy iba ublížila, vďaka Sébastienovi si ju môže udržať až do smrti. Rémy je predstaviteľom umierajúcej generácie a umierajúceho sveta, v ktorom ešte existovala viera v ideály a ich naplnenie. Sébastiena považuje za chladného predátora, ziskuchtivého biznismena, predstaviteľa novej generácie barbarov. Počas posledných týždňov svojho života však Rémy prichádza na to, že i Sébastien uznáva základné životné hodnoty. Sébastien poznáva otca z jeho silnej a nezlomnej stránky, nielen ako večne nedospelého a ľahkovážneho bonvivána. Arcand nevyhrocuje dramatický konflikt medzi otcom a synom, smeruje skôr k zmiereniu, k poznaniu, že hoci starý svet umiera, v tom novom barbarskom ešte môžu pretrvať základné morálne hodnoty. Režisérovi sa v žánri tragikomédie podarilo s nesmiernym šarmom a ľudskosťou, bez pátosu a sentimentu zobraziť smrť človeka i smrť jednej generácie. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (135)
Krásný film, který dokazuje, že i o umírání se dá natočit příběh bez patosu a proudu slz. Naopak cynická komedie podporovaná skvělým scénářem a intelektuálními narážkami mi udělala obrovskou radost. Tento snímek si všechny ocenění zasloužil, jen je škoda, že jeho kvality neocení každý. Pokud tady někdo psal o pseudo-intelektuální onanii, tak si představuji jako postavu ze skvělého filmečku Byl jsem mladistvím intelektuálem...sorry, alre všechny filmy nemůžou vypadat jako Americký ninja 5 ()
Námet je síce otrepaný, ale sľubuje rôzne inteligentné variácie príťažlivej témy, najmä v dialógoch. Sľubuje a možno ich niekomu aj ponúka, ja som však iná sorta ľudí, akú nám Arcand vo svojom prehypovanom filme ponúka. Chvíľami som sa s nimi cítil ako v nejakej Pythonovskej paródii na intelektuálnych snobov a ak by mi niekto povedal, že to tak je, uveril by som. Neprirodzené dialógy, rozoberanie myšlienok filozofov, kecy o stoporených penisoch, ktoré sú rádoby vtipné, ale sú iba trápne. Vedené väčšinou nesympatickými postavami na čele s ústredným trpiteľom, ktorého synom by som nechcel byť ani ako herec vo filme. Ak chcete v tomto fikčnom svete zohnať heroín, treba ísť za políciou. Oni vám ho síce nedajú, ale poradia kde hľadať. Napríklad medzi básnikmi. Nakoniec však zistíte, že narkomankou je zhodou okolností dcéra milenky vášho otca. Znaky závislosti sa prejavujú tak, že vyzerá ako sexy doktorantka na vyške. Śkoda, že zaujímavá kontroverznosť, ktorú film ponúka, mi vo svojej forme nesadla. Mohol to byť vynikajúci film. ()
5 hviezdičkový film ako ten najlepší hotel v Toronte ! Dojímavo ľudský, vtipný, ukážkovo absurdný v tom, ako zdravotníctvo (ne)vie fungovať úplne všade. O zásadných veciach, o rodine, o priateľoch, o láskach, o ŽIVOTE...Možno, teraz keď spätne spomínam, drobná výhrada na adresu toho, že by Sebastienova priateľka nemusela byť až tak naivná, nudná a blbá a Nathalie jej presným opakom, t.j. problematická, ale i tým zaujímavá a krásna - ale to je subjektívny pocit, že mám jasno, že by som volil problémy pred nudou. A vďaka tomuto komentáru som si uvedomil zaujímavú súvislosť (vďaka Ti čsfd) - že sa obe herečky stretli o 4roky neskor v Schnabelovom Skafander a motýľ...a ešte jedna zaujímavosť, čierna bola i tu blbá a biela bola i tentoX zaujímavejšia ! Takže celkom na záver: mám slabosť pre pána Arcanda, jeho Ježiš z Montrealu je podobne luxusná 5 * záležitosť (a k tomu si vyberá tie najkrajšie babenky v Kanade). ()
Film sa nedokázal sám rozhodnúť, ktorým smerom pôjde. Zahráme to na city a ukážeme nešťastie umierajúceho otca a budeme riešiť jeho nevyrovnaný vzťah so synom? Alebo pôjdeme kvázi zábavnou formou, odľahčíme to? Tvorcovia sa snažia spojiť obe stránky a preto im to v sumáre nevyšlo. Vec s heroínom je zaiste zaujímavým doplnením filmu, ale že by to bolo až tak vtipné? Vzťahová rovina nedotiahnutá a záver celý film zabíja a podrhol aj názov. Išlo skutočne o barbarský čin a vyvolanie falošného súcitu, ktorý sa v dnešnej kultúre smrti v celku nosí. ()
Vůbec ne ta bláznivá fraška, na jakou to vypadá z většiny popisů, ale dost vážně míněný film o posledních věcech člověka, i když notně odlehčovaný humorem spíš hořce sebeironickým než ztřeštěným nebo cynickým, bez absurdního vylhaného optimismu Skafandru a motýla a podobných lacině humanistických limonád. Bilancuje se tu éra, která odchází s generací „volné lásky“ a s koncem dvacátého století, příznačně ohraničeného útokem na manhattanská dvojčata, účtuje se s dravým kapitalismem, veřejným zdravotnictvím i s odbory, polemizuje se s církví, hledí se s obavami do budoucna – a rozhodně se nevolí snadné cesty, nezjednodušuje se ani nepřikrašluje: Luxusní umírání v láskyplném kruhu rodiny a přátel, vyhandlované uprostřed přecpané státní nemocnice za úplatky z peněz, kterými hlavní hrdina pohrdá. Jeho neustálé protináboženské filipiky, které jdou autorovi evidentně z duše, ale vyústí v prazvláštní remízu s nemocniční řádovou sestrou, která je nakonec jediná, kdo pacientům opravdu naslouchá. Prázdné tlachy požitkářských vzdělanců a samozřejmá empatie novodobých barbarů. V jádru generační film, který říká: „Nevíme, jestli náš život a naše ideály vůbec dávaly nějaký smysl, nevíme, co bude se světem dál, odcházíme s neurčitým pocitem, že jsme něco nedokončili, odcházíme v úzkostech a nechce se nám, protože ze všech lidí v dějinách zdaleka nejmíň tušíme kam a proč, protože nemáme víru v Boha, v komunismus nebo aspoň v konzum,“ ale přesto nakonec skoro zázrakem dospěje k čemusi, co lze nazvat smířením, velkorysostí a opatrnou nadějí, přičemž většinu času dokáže být současně brutálně upřímný, zadumaný i prudce zábavný. Skoro za 90 %. ()
Reklama