grogodil

To nevymyslíš, to sú drogy...teda aspoň nech mi nikto nehovorí, že za týmto je niekto s čistou makovicou. Ako chápem vznik väčšiny asylumáckych mockbusterov, ktoré zarobia na ľudskej nevšímavosti, ale akým zázrakom dokážu zarobiť na seba tieto blbosti, čo si človek nemá šancu s ničím iným pomýliť a u ktorého je už z plagátu a názvu jasné, že pojde pri sledovaní o číry masochizmus, to mi hlava nebere. Takže objektívne je to zase číre šialenstvo, triezvymi a fungujúcimi očami nepozerateľný bodrel bez zmyslu, s efektami, ktoré tromfne mobilná aplikácia, woodovsky mrdlým strihom, ktorý lepí k sebe úplne nenadväzujúce scény a ochotnícky kriploidnými výkonmi.... no na druhej strane, po niekoľkotýždňovom odhodlávaní sa a s flaškou vína, som sa bavil náramne a prekvapivo to šlo aj bez rýchloposuvu. Ono to totiž každou minútou dáva slovu brak šialenejší rozmer a finále je vo svojej dementnosti nezabudnuteľné a jedno oko neostane suché, to garantujem. Každopádne, je to tak ťažkotonážny odpad, že ani oprávnená nálepka "najzábavnejší film roku" to z tak hlbokého filmového dna nevytiahne. P.S: Chápem, prečo tie záverečné titulky bežali tak rýchlo. Tiež by som sa hanbil, byť pod týmto podpísaný :-)

Neriešim údajnú jednostrannosť, povrchnosť, či propagandu. Pretože, nech aj je niečo pre dejepisne v tomto smere úplne nezorientovaného diváka (napr. mňa) prifarbené, zobecnené, či zamlčané, za účelom citelnejšieho šokového efektu a zabrnkania na city, tak to množstvo dobového fotografického a video materiálu, ktoré je v dokumente použité a ktoré vás emočne prevalcuje, je proste nespochybniteľné a hlavná myšlienka, bez ohľadu na úplnú historickú presnoť, jasná.

Spolu s Cocaine Cowboys bez debaty najvťahujúcejší dokument o drogách. Forma dokumentu, ako istého návodu pre začiatočníka, ako sa nalevelovať z pouličného dílera na kartelového bossa, je zo začiatku možno až zbytočne odľahčená, no zhruba v polovici sa to prehupne už do plnokrvého dokumentu, ktorý odkryje a na krátkom priestore veľmi šikovne a zrozumiteľne prepojí všetky ostatné súvislosti a strany tohoto biznisu, neustále poukazujúc na chybne nastavené protidrogové zákony (hlavne v USA) . Čiže v podstate dostanete také cca 90 minútové The Wire v kocke. Ten, kto strávil 60 hodín pri seriáli, sa samozrejme nič nové nedozvie, kto nie, ten si vypočuje zopár interesantných faktov z prvej ruky.

Tak málo stačilo a bol by to prúser. Ono sa to totiž v polovici zvrtne v brainfuck šialenosť, ktorá v 10 minútových intervaloch na seba začne vrstviť zvraty a divák začína mať pocit, že scenár mal asi polepené stránky a Boyle si občas otočil omylom dve naraz. Trance totiž neprekuknete, nech sa akokoľvek snažíte, pretože Boyle vychcane zamlčuje akékoľvek vodítka a drží si esá v rukáve do posledných minút. Audiovizuálna nápaditosť a pár vyslovených chrumkavých momentiek však presvitajú neustále aj cez ono zmätočné vrstvenie a útržkovité skladanie nejednoznačného príbehu a k veľkej radosti sa všetky výčitky k obsahu a nezrozumiteľnosti rozplývajú v závere, ktorý tomu dá uspokojivú hlavu a pätu.

Tak nejak si pri tom predigitalizovanom deštrukčnom bordeli človek uvedomí, ako moc sú vždy komixoví záporáci ušití na mieru danému superhrdinovi a ako hlboko v prdeli by proti Shannonovmu Zodovi boli ostatní (doteraz zfilmovaní) superhrdinovia (aj Hulk by mal asi problém). :-) Pritom tej snahe o intímnejšie naťuknutie Supermanovej osobnosti so všetkými morálnymi dilemami v prvej polovici filmu som veľmi rád išiel v ústrety, no po hoďke a pol sa veškeré sympatické uktovenie v realite porúča a Snyder sa snaži pred Bayom a Emmerichom zamachrovať, že on dočúra ďalej a vie zrovnať so zemou väčší zastavaný plácek než oni dvaja. A keď už unavené oči a od okuliarov ubolený otlačený nos zaplesajú, že to všetko vydržali, tak prijde druhá polovica toho ubíjajuceho chaosu a to už som vyslovene rezignoval, začal spomínať na polovicu prvú a zamýšľať sa nad takými prkotinami, že akým fajn osviežením by bolo keby som sa začal o neho na chvíľu báť, keby sa na Supermanovej tvári objavil konečne nejaký šrám, alebo sa mu na tom nezničiteľnom plášti pustilo aspoň očko :-)

Brutálne patetická blbina, ktorej z prdele trčí americká vlajka, kedykoľvek nejaká postava otvorí hubu a podľa scenáru, ktorý niekto vydoloval z 30 rokov starého šuplíka. Snažil som sa spomenúť si, čo mi kedysi prišlo zábavné na Air Force One alebo Dni nezávislosti a naladiť sa na rovnakú vlnovú dĺžku, no ta lavina stupidity konania postáv a klišé je proste už na postaršieho človeka enormná. V 15-tich by som sa roztiekol blahom nad sympatickými headshotmi a uchádzajúcim Butlerom, ktorému sa zadarí jedna dobrá hláška za hodinu, teraz dve hviezdy len za tú takmer nepretržitú a zručne natočenú akciu, ktorá na chvíľu dáva zapomenúť, akú chujádu to vlastne pozeráte.

Pán herec, pán komik. Obrovský sympaťák, ktorý do toho ide z maximálnym nasadením akoby bol platený za vystúpenie od nabehaných kilometrov. A ďalšia obdivuhodná sympatická vec na jeho vystúpení je, že ho môžete bez obáv pustiť snáď aj vašej prudérnej babke, pretože na rozdiel od dnešných drsných "kruťákov" ako Louis C.K., si Gad si vystačí snáď bez jediného "fuck" a zvláda elegantne baviť bez toho, aby sa všetko zvrtlo v nejaké obscénnosti. Nevravím, že všetko mi úplne sadlo, no aj za tie slabšie skeče (u mňa muzikálová vložka), si zaslúži uznanie za to precítenie a odovzdanie sa úlohe, pretože žiadneho iného komika som ešte nevidel po vystúpení odchádzať z javiska mokrého, akoby zabehol maratón :-)

Príliš veľká temnota sa nekonala. Nejak nie a nie sa začať obávať o hrdinov, pretože nech už z Enterprise odpadlo čokoľvek, nech už sa dojebabralo hocičo, scenáristi vždy na opačný konec lode umiestnili manuálny spínač, ktorý všetko na nejaký čas zase zažehnal a keď už ani manuál nepomôže, tak zabral kopanec atď. Podobné prkotinky s neustále zlyhávajúcou technikou možno niekoho šponovali, no mne nejak v pozadí začali vyskakovať spomienky na parodické scénky z Galaxy Quest. :-) A okrem toho, jednoduchý príbeh zhrniete v jednej rozvinutej vete a napriek tomu, že Cumberbatch si svojho neporaziteľného záporáka užíva, tak finálny súboj rozhodne nepôsobí nijak veľkolepým, epickým, či osudovým dojmom, žiadna emočná odozva sa v závere nedostavila, ako sľubovali trailery. Napriek tomu zaokrúhlené nahor, pretože stále je to druhé najzábavnejšie sci-fi (po jednotke), v ktorom sa medzi sebou mydlia všemožná vesmírne rasy, vesmírne lode, blískajú lasery a pod. Ak raz niekto budete adaptovať Mass Effect, dajte to zase Abramsovi :-)

Detailná a poväčšinou aj verne pôsobiaca psychologická dráma. Pomalé a točiace sa (zatiaľ) stále okolo toho istého - snahy Daniela, ktorý sa po 20 rokov v base vracia domov, adaptovať sa a začleniť do rodiny a bežného života. A napriek tomu, že je Rectify skúpe na nejaké zápletky a zvraty, nenudí ani chvíľu. Celým seriálom prestupuje skôr zasnená a nie práve ukecaná atmosféra, Tá vyplýva z naozaj podrobne zobrazenej konfrontácie rutiny, ktorú poznal väčšniu života vo väzení a života na slobode, ktorý je pre neho plný nových a cudzích vecí, ktoré my ostatní považujeme za bežné. Jediné, čo pôsobí ako päsť na oko, je tá, od reality odtrhnutá agitka s hľadaním Ježiša, ktorú pripisujem na triko jednej a asi aj jedinej zbytočnej a otravnej blonďavej postave. Zvyšok osádky dokáže svoje pohľady, slzy a dialógy predať absolútne bez problémov a budete im proste zobať z ruky. A škoda toho, že sa sezóna zastavila len na šiestich dieloch. Pri tak pomalom tempe pôsobí celá séria ako prológ, ktorý sa ani len nestihol rozbehnúť a už je koniec.

Tie sóla boli podaktoré minimálne slušné (Anne Hathaway a jej I Dreamed A Dream), no akonáhle bol v zábere viac než jeden človek, tak to bolo pretrpené nudné peklo, pri ktorého sledovaní som si neustále predstavoval, aký silný potenciál mohla daná scéna mať, keby na chvíľu stíchol ten jednotvárny podmaz (ktorý po polke filmu znie ako preskakujúca platňa) a keby všetci na chvíľu prestali v dialógoch spievať, zavíjať, vzdychať a afektovane vzpínať a zalamovať ruky. Takto sa to proste nedá brať vážne, toto nedojme a ani nestrhne, pretože sa po väčšinu stopáže človek cíti trapne a nechcene pobavene z toľkej dávky nastrojeného gýču. Pred vynálezom televízie a filmu to mohli uviezť kľudne ako rozhlasovú hru a o nič podstatné by ste neboli ukrátení. Možno o pekné kostýmy a dve a pol hodiny nekonečných statických záberov na známe hollywoodske xichty s roztvorenoou chlebárňou dokorán. S filmovými muzikálmi mám zase na dlhú dobu pokoj.