Aljak

Ach jaj, ako môže toto ešte niekoho seriózne baviť? Však tie akčné filmy sú dokola a dokola o tom istom. Akurát postavy sa menia, a aj zápletka býva občas originálna, ale vo svojej podstate je to aj tak stále to isté v nekonečných obmenách. Dúfal som, že aspoň v indickom podaní to nebude taká klišé schéma, ale bohužiaľ. Začiatok ma bavil, ale akonáhle nabehli do filmu tvrdí gangsteri a väčšina scén bolo vyplnených súbojmi a streľbou, tak už išiel môj záujem dole vodou. Keby to aspoň pôsobilo aspoň trochu realisticky, ale na tieto absurdne prehnané vizuálne efekty som priam alergický. Takže toto veru nie je pre mňa. 1* za snubný začiatok a zopár zábavných scénok.

Tieto holandské rodinné filmy som si vcelku obľúbil vďaka hygienikovi (mimochodom, vďaka za všetky tie titulky). Tak si z tejto holandskej produkcie rád pozriem zas niečo nové. Hotel de grote L mal taký príjemný rodinný nádych, do toho vcelku fajn základ s dobrými postavami, avšak ten dej veru nebola žiadna sláva. Niektoré tie zvraty boli teda naozaj dosť hlúpe a nelogické, až mi to samému bolo blbé, že práve tým dosť celý film hádzali na hranice priemernosti. Hlavne tá časť so súťažou krásy s Kosom mi prišla pritiahnutá za vlasy. Lebo sa fakt "na nerozoznanie" podobal na sestru (to teda ani náhodou). A ten rozprávkový koniec, fakt úsmevné...

Na tento film som sa celkom tešil, najmä kvôli čoraz obľúbenejšej Zoe Kazan. Ale bolo to také, všelijaké - veselé aj smutné, vrúcne aj chladné, zábavné aj sterilné - v podstate presne také aké boli Kumailove stand-up výstupy. No rozhodne to bolo "iné" ako ostatné romantické komédie (resp. dramédie). Paradoxne, najviac ma z celého príbehu nebavil ani tak zložitý vzťah medzi Kumailom a Emily (hoci aj to malo čosi do seba), ale najzaujímavejšie z toho všetkého boli pre mňa tie reálie odohrávajúce sa v Kumailovej rodine, kde kulminoval konflikt medzi ním a rodičmi - tam by som ocenil, keby to išlo ešte viac do hĺbky. No rozhodne to však bol zaujímavý film, a dokonca aj celkom originálny, čo už je v dnešnej dobe skôr vzácnosťou. Takže najmä z tohto dôvodu sa prikláňam skôr ku 4*, hoci potenciál postáv a príbehu bol isto ešte vyšší.

Tie šachové filmy majú väčšinou taký špecifický náboj, že to človeka proste úplne vtiahne do tejto úžasnej taktickej hry. Šachy sú fascinujúce, tiež som ich kedysi hral, ale len ako záľubu. Takéto súťažné tempo musí byť nesmiernou psychickou záťažou, obzvlášť pre deti, ktorých jemná psychika je ešte len vo vývoji a každý neúspech môže u nich spôsobiť traumu na celý život. Pekne tu bolo ukázané aké veľké požiadavky sa kladú na deti, najmä od rodičov (samozrejme, to nie je len v šachu, ale v ktorejkoľvek oblasti, kde by chceli, aby sa ich dieťa presadilo). Psychologický rozmer filmu teda príbehu dodal ešte väčšiu kvalitu. Akurát by som ešte viac rozvinul to zázemie (rodinné, sociálne, školské) okolo Josha - toho tam bolo máličko. Takže tesne pod 5*.

Trochu som bol skeptický ohľadom toho ako bude vyzerať Extreme Makeover v slovenskom prevedení. Predsa len, charizmatického Chrisa Powella je asi ťažko prekonať. Ale musím uznať, že Maroš Molnár predčil očakávania a jeho vystupovanie a prejav sú mi veľmi sympatické. Formát je prakticky rovnaký ako ten americký, tak som tomu rád, lebo u nás často zvyknú aj zo skvelého formátu show spraviť nejakú afektovanú blbosť. Toto je však jedna z mála show, ktoré majú aj reálny zmysel, hoci to čo je prezentované, tak to je výrazný extrém. Ale myslím, že práve toto je dôkaz, že je všetko možné a verím, že ľudí toto proste dokáže inšpirovať a motivovať. Všetkým zúčastneným vždy fandím, a zároveň ich obdivujem.

Tak to bolo niečo! Film, nad ktorým budem ešte dlho premýšľať. Nábožensko-filozofická konverzačka umocnená atmosférou koncentračného táboru, tak to už je samo o sebe predzvesť kvality. Spočiatku som sa veľmi obával, že to bude tendenčná náboženská agitácia, s ktorými sa človek v kinematografii stretáva častejšie ako by sám chcel. Samozrejme, boli tu silné náznaky obhajoby "Božieho zámeru" a "sebaobetovania pre budúce generácie", ale zároveň tu bola prítomná aj druhá strana mince, a síce kritická a rozhnevaná obžaloba porušenia zmluvy s Bohom. Často sa takéto nábožensko-filozofické dilemy končia prostým argumentom o "slobodnej vôli" či "skúške viery", ale v tomto prípade to všetko zašlo do oveľa hlbšieho rozboru. Dokonca tu bolo aj zamyslenie sa nad tým, komu Boh nadržiava a koho trestá - a to už bolo naozaj nadčasové. Filozofické dilemy z rôznych spektier pohľadu dokázali tento film teda posunúť ešte oveľa vyššie ako som prvotne čakal. Každopádne, zrejme najlepšia konverzačná dráma akú som kedy videl. Fantázia! 5*

Hmmm, podľa mňa dosť prvoplánové, keď to porovnám s inými romantickými drámami z indickej produkcie. Na to, aký to malo obrovský rozpočet, hviezdne herecké obsadenie a veľkolepé zázemie európskych kulís, tak to bolo veru dosť priemerné, a v podstate tu nebol žiadny ten pre indické filmy typický "waw" efekt. Postavy mali síce zaujímavé charaktery, ktoré pomaly medzi sebou čoraz viac iskrili, ale to bolo akurát tak všetko. Zápletka nevýrazná a v neskorších fázach príbehu dosť klišovitá - to bolo dosť nemilé prekvapenie. Potenciál v tom bol, len mám pocit akoby sa chcel Bollywood silou mocou podobať na Hollywood - a tadiaľ cesta veru nevedia. Ale dosť bolo kritizovania. Ako celok to zas nebolo až tak zlé ako sa môže z môjho komentáru zdať. Je to tak, na 3*.

Taká milá rozprávočka o kráľovskej rodine a obyčajnej ženy z plebsu, ktorá sa postará o rozruch v kráľovskom paláci. Musím uznať, že posolstvo tohto filmu bolo oveľa väčšie ako sa na prvý pohľad zdalo, a to sa mi na tom celom páčilo azda najviac. Stereotyp a komunikačná priepasť sú veľkými zabijakmi medziľudských vzťahov - to je pravda. A tak prvotný závan spontánnej drzosti prostorekej Milli napokon priniesol do paláca novú chuť do života. Takže áno, z tohto pohľadu to bolo výborné. Ale inak to bola viacmenej klasická šablóna akoby vystrihnutá z romantickej rozprávky. Aspoň že ten dôvtip a iskra medzi Milli a Vikramom to celé držali nad hranicou priemernosti. Takže také lepšie 3*.

Rozhodne zaujímavý námet, hoci mne nijako obzvlášť neimponoval. Amitabh je zaiste elegantný a sympatický muž, no táto jeho postava mi prišla dosť neurotická a nestála - ale to bola asi jediná voda na mlyn celého príbehu, lebo bez jeho arogantných a sebavedomých výstupov by to asi nemalo potrebný spád. Tabu ma v tomto prípade až tak nebavila. Možno je pravda, že vek je len číslo, ale 30 rokov je predsa až príliš. Film ako taký pôsobil na mňa takým neutrálnym dojmom - nenadchol, ale ani nenudil. Trochu mi bolo ľúto, že v tom nebolo viac dôvtipu - tých príležitostí tu veru bolo pomerne dosť.

Pre každého, kto už videl Little Boy, to už asi nebude také "waw" ako pre ostatných, nezasvätených do šablóny tohto námetu. Bohužiaľ, americkú predlohu som videl, a napriek tomu, že v indickom podaní sa snažili čo najviac okolností a detailov zmeniť, tak tie hlavné zlomy a pointy zostali zachované (a teda už bez toho prekvapivého waw efektu). Salmanovi takéto role duševne nevyspelých mužov riadne sedia, ale už to začína byť tak trochu klišé (alebo viac ako len trochu?). No ale čo sa tohto filmu týka, tak musím uznať, že vizuál bol super, a v podstate aj to prenesenie konceptu Little Boya do indického prostredia prebehlo vcelku obstojne. Avšak, keď už človek dopredu vedel, kam to celé mieri, tak to stratilo to svoje celkové čaro.