Petike

Slabšie finále než v prvej sérii, ale solídne uzavretie jednej kapitoly príbehu. Zatiaľ sa zdá, že zmierenie nepriateľstva medzi niektorými robotmi a ľudstvom je v absolútnom nedohľadne, ale budem zvedavý, kadiaľ sa bude príbeh uberať. Podraz zo strany Muža v čiernom a následný podraz zo strany Dolores na seba nenechali dlho čakať. Bernard tu podľa mňa opäť potvrdzuje, že má najbližšie k tradičnému hrdinovi, hoci ho tu okolnosti donútia sem-tam ohnúť chrbtovú kosť. Veľkou iróniou je fakt, že Bernard spácha oba zúfalé činy v mene ochrany bezbranných a v mene odplaty za padlú kamarátku. Zastavte robotku, aby ste zachránili bezbranných ľudí a robotov, priveďte naspäť robotku, aby ste dali na držku vrahom nevinného človeka. Westworld tú ironickú tragiku dáko zbožňuje ! O to viac ma prekvapilo, že Dolores je po svojom návrate aspoň trochu ochotná zmeniť svoj názor. Stále tu máme jej reči o nehodnosti ľudí a ako s nimi ona ešte zatočí, ale aspoň je ochotná akceptovať Bernarda a jeho postoje ako rovnoprávnu názorovú konkurenciu. Dáva mi to nádej, že tretia séria nebude len o kňučaní Dolores nad pokleskami, zlobou a prostoduchosťou ľudí, ale uvidíme zase nejaké zaujímavé nuansy. Predsa len, reálny svet mimo vyumelkovaných parkov je podstatne zložitejší a nepredvídateľnejší, vrátane ľudí v ňom. Chúďa Teddy sa konečne dočkal svojej "Dead Ted Redemption" spolu s "dušami" ostatných kolegovcov-čapkovcov (hoci sám, bez svojej starej lásky). Akičeta a Maeve v istom zmysle dopadli zďaleka najlepšie, po všetkých dlhých strastiach, hoci priameho úniku sa dočkal iba Ake. Maeve ale jej momentálny osud pristane, vypovedá o výraznom raste jej osobného altruizmu, obzvlášť v tejto sérii. Kým Dolores fantazíruje o úteku smerom von a pomste, a čoraz hlbšie upadá do bezcitného gaunerstva, zo zatrpknutej a nedôverčivej Maeve sa nám postupne vykľula empatická osoba a ľudomil v pravom slova zmysle. Jedna grandiózna cesta a jedna skromná, s diametrálne odlišnými výsledkami... Trochu mi je ľúto, že Lee asi trvale odišiel do večných lovísk potom, čo si konečne splnil sen o smelom príhovore a prestrelke. Medzi ním a Maeve sa v tejto sérii rozvinulo pekné priateľstvo, ktoré ich oboch výrazne poľudšťovalo. Obaja mali čo povedať a ich kamarátske prekáračky mi budú chýbať. P.S. Ten úplný záver... V istom zvrátenom zmysle sa tá homáž na Brynnerovu postavu teraz strašidelne uzavrela ! :-O

Chaos takes control, dámy a páni. Podľa mňa je najväčšou slabinou celej druhej série, najviac viditeľnou práve v úvodnom dieli, opätovné využívanie poskakovania v chronológii diania. Čo bolo v prvej sérii nevyhnutné a fungovalo, tu skôr pôsobí do počtu. Nejaké menšie záhady sa z časového rozdielu cca dvoch týždňov vyťažiť dajú a viaceré sú tu dobre predstavené, ale je to trochu zbytočná nadpráca. Zaujímavejšia je práca s Bernardovou mysľou, ešte stále otrasenej zo zranenia hlavy v prvej sérii, ktoré bolo vtedy šité horúcou ihlou. Ešte zaujímavejším je Bernardov nález rozkladajúceho sa tigra a Ashova poznámka na margo počtu parkov. To je už iný bengál, vážení ! ;-) Čiernohumorné scény s coverom Joplinovho Zabávača ako podmazom ma pobavili. V každom prípade je prvý diel len väčšie intro na vtiahnutie do deja, takže som k nemu patrične zhovievavý. Určite sa ale nezaradí medzi pamätihodnejšie epizódy seriálu. P. S. Chúďa robot-stajniar. :-(

Dramatický seriál nemusí sa rovnať vleklá nuda. Tobôž nie dramatický seriál o vesmírnom programe. Product placement väčší než v bondovkách. Ledva uveriteľné postavy, ubíjajúco otrepaný telenovelovitý dej, ktorý by vysmiali aj scenáristi Rosalindy. Celé to pôsobí ako líbesbríf Seana Penna Seanovi Pennovi, robený ako nadšenecky nekvalitná napodobenina filmov Terrenca Mallicka. Má toto Agnieszka Holland zapotreby ? Mohla režírovať aj lepšie seriály. Radšej si pozrite From the Earth to the Moon alebo hoci aj Space Odyssey: Voyage to the Planets.

Podstatne osobnejší a komornejší diel, v ktorom sa zároveň prvýkrát dočkáme aj perspektívy z reálneho sveta mimo ostrova a parkov. Stretká sú vec otravná, ale toto je jedno zo zaujímavejších. Prvá prezentačná várka Čapkovcov vyrazí so strýčkom Weberom a Fordom na menšiu párty, aby trošku poohurovali nudiaceho sa Logana a spol., a spečatili budúci osud korporácie Delos. Paradoxne, jedna z mála epizód, kde Logan nepôsobí iba ako neuveriteľne protivný trubiroh, hoci sympaticky sa nespráva ani tu. Ak nejaká postava na večierku suverénne ruluje, je to Akičeta. O niečo neskôr vidíme aj Billov rozbiehajúci sa ponor do cynizmu a pragmatizmu, poznamenaný jeho životným obratom po trpkej skúsenosti z parku. Či mladý, či starý, Bill si v tejto epizóde dáva záležať na zatrpknutých, ponurých kecoch - či už hučí do bezbrannej a mlčanlivo smutnej Dolores (nemôžeme si predsa priznať, že naše city mohli byť aj úprimné, však), alebo do flegmatického parťáka Lawrenca v miestnej leoneovskej putike (kvetnaté metafory o hrešení v pokoji, Bohu a diablovi, a nezmyselnosti všetkého len tak lietajú). Hoci sa Bill zatiaľ cíti na výslní, Fordovo posmrtné varovanie ešte naberie na intenzite v blížiacich sa dieloch. Atmosféru takého glasgowskejšieho, vulgárnejšieho Dallasu epizóde nasadia retrospektívy so starým Džejárom... erm, teda... Jimom "Mábój" Delosom. Z Angely zase len tak ide strach (čím sladší úsmev, tým viac) a z Dolores zas striedavo hanblivá naivita (parafrázujem, "Jééj, svetielka."), tichá melanchólia (ešte aj za klavírom) a pod povrchom bublajúca túžba po zmene. Poučenie z príbehu, vážení: Neukazujte bystrým robotím blondínam lokality a veci, ktoré by nemali vidieť. :-P Ako pochybovačne poznamená Maeve v svojej kľúčovej scéne, "Odplata ? Aj to je len ďalšia modlitba pred ich oltárom, zlatko.".

Robotí rádž a jednu milú slečnu nebezpečnú si predstavíme v úvode, a westernový zvyšok dielu sa potom nesie v duchu narastajúceho napätia pred bojom o pevnosť Márna snaha... erm, teda... pevnosť Stratená nádej. Máme tu ďalšie veľké náznaky, že medzi Dolores a Teddym ("sorráč, Dolores, hrdinovia len tak nezabíjajú") a Dolores a Bernardom ("neviem, neviem, Dolores, ohľadom ľudí sa asi filozoficky nezhodneme") to už na kamarátsku nôtu ktovieako klapať nebude... Dolores vo voľných chvíľach okrem Alice zjavne čítala aj Macchiavelliho názory na "silu a šťastenu" potrebnú pre tých, usilujúcich sa o moc. Revolúcia začína požierať vlastné dietky. Na opačnom konci spektra vidíme Sizemorove zručnosti pri navigovaní Maeve a spol. a jasné náznaky, že napriek chybám a mrzutej povahe v ňom stále drieme obyčajná ľudkosť. V prvej sérii mi vŕtalo v hlave, na čo im je to toľko nitroglycerínu - tu sa dočkáme odpovede. Vážení, radšej nepúšťajte tých robotov na hodiny chémie. :-p

Jeden z najsilnejších dielov druhej série. Danteho Božská komédia v podaní Billa, starého Jima, Bernarda a Elsie. V starom Billovi sa aj trochu pohne svedomie a postaví sa na drsnú ochranu robotieho kamoša, zatiaľ čo Ake a kolegovci z kmeňa nám ponúknu krátku predzvesť blížiacich sa udalostí. Craig a Lori si strihnú úsmevné cameo. A príde aj na stretko s rodinným príslušníkom. Veľmi pekná režisérska práca od Joyovej, je to výborný debut.

Problémom dokumentu je, že pri prezentovaní tejto hypotézy až príliš nadšene tlačí na pílu názoru "fakt sa to mohlo stať". Pritom doteraz neboli objavené presvedčivé archeologické dôkazy podporujúce túto hypotézu, a úzky okruh jej podporovateľov (najmä Stanford) sú dosť neslávni fabulovaním o tom, že hroty mohli byť vyrobené len lovcami z Európy. Bohužiaľ nie, o konkrétnych hrotoch nie je jediný dôkaz, že boli prinesené z Európy alebo že sa zásadne líšili od hrotov severoamerických lovcov. Ďalším problémom jej, že paleolitická kultúra z dnešného Francúzska, na ktorú sa táto hypotéza tradične zameriava, sa lovu v člnoch veľmi nevenovala, či už lovu tuleňov alebo iných zvierat. Je teda len malá pravdepodobnosť, že by sa dostali hlbšie do atlantických vôd a uviazli medzi plávajúcimi kryhami. Trošku zdržanlivosti by teda dokumentu nezaškodilo. Ako čistá dokumentárna fikcia, ktorá sa snaží znázorniť, či by sa zatúlaným lovcom z Európy podarilo dostať až do Amerík vďaka ľadovým kryhám, to však vcelku funguje. Záver bol sympatický. Namiesto nejakých melodrám o konflikte dvoch skupín bolo jasne povedané, že novopríchodzí európski lovci jednoducho zasimilovali medzi tých severoamerických, a žiadne prieky neboli. Logické, a zodpovedajúce faktu, že si pre tento príbeh vybrali vzorku pár veľmi ojedinele zatúlaných ľudí. Ak by sa pre hypotézu našli nesporné dôkazy (a také doteraz, t.j. 2018, nie sú), podanie ich cesty v dokumente bolo aspoň dostatočne realistické na to, aby ste si vedeli predstaviť, ako sa do Severnej Ameriky nechtiac zatúlali. Nepáči sa mi podtitul dokumentu, vyznieva to skoro ako neférové navážanie sa do predkov Indiánov, o ktorých príchode na rozdiel od zatúlancov máme archeologických dôkazov nespočetné množstvo. Zatúlanci by rozhodne neboli v Amerike prví. Ak znenie podtitulu vezmeme zoširoka (aj ľudia z Ázie aj teoretickí zatúlanci z Európy), je zmysluplnejší.

Toto bolo sklamanie už v čase, keď som bol na premiére (to je už naozaj tak dávno ?). Vcelku remeselne zvládnuté, ale skutočne len tak remeselne. (A niekde trochu nešikovne - spinosaurus má v svojej úvodnej akčnej scéne viacero "gumených" momentov.) Ukážkový príklad filmu v rámci nejakej série, ktorého podtitul by mohol byť "Dodatky" alebo "Čo nám zvýšilo". Scenár v porovnaní s prvými dvomi dielmi jednoznačne zabŕda do béčkových vôd, hlavne podstatne silenejšími a menej dôvtipnými pokusmi o humor. Nájde sa tu pár dobrých momentov, hlavne v Grantovom podaní, ale inak je všetko vrcholne rutinérske. Záver je tak neuveriteľne náhly a nechcene komický, až nadobudnete dojem, že na poslednú chvíľu rýchlo prepísali scenár.

Something has survived, indeed... 8-) Pokračovanie lepšie od prvého filmu, čo ma úprimne prekvapilo už v čase premiéry. Heréza ? Komu ako. Niekto preferuje zoo, ale niekomu je viac po vôli drsné, nekompromisné safari, napríklad mne. :-) Źiadne bezpečie ohrád a hotelíka, vážení, tu sme v otvorenej divočine. A ako nám milí dinovia predvedú, ani tá najlepšie vystrojená a vyzbrojená expedícia by nemala podceňovať matku prírodu. (Jedna príbuzná to zhrnula slovami: "Páči sa mi, že sa tu viac nabehali.") Prvý film mal síce často vážny podtón, ale buďme úprimní, neraz to bola takmer komédia. Tu vážnejší podtón a serióznosť situácie vyniknú podstatne lepšie. Nielen všetky tie bioetické, právne, poľovnícke a ďalšie otázky dopadajú s väčšou váhou, aj charakterizácia postáv nie je natoľko priehľadne čiernobiela. Záleží vám viac na tom, čo sa s nimi stane. S možnou výnimkou Dietera tu absentujú truľovskí zloduchovia á la Nedry, dobre že nie mávajúci vlajočkou "neznášajte ma, ľudia". Naši "hrdinovia" tu nie sú vždy vykreslení práve najmilšie (Nick je vyslovene prevít na neznášanie, Ian je zas pochopiteľne namosúrený po väčšinu deja) a medzi záporákmi sa nájdu aj dobrácke a čestné povahy (drsný ale zásadový sympaťák Roland Tempo, jeho parťák Ajay, či podarená karikatúra na Roberta Bakkera), nielen korporátni slizúni typu Ludlowa a žoldnieri-trubirohovia. Z obidvoch strán zaznejú pádne argumenty a divákovi nie je servírované, čí názor má zastávať. Všimol som si, že mnohí zvyknú kydať na finále s tyrannosaurom na pevnine, ale bez neho by film podľa mňa nemal zmysel. Naplno sa tu ukáže arogancia nového, no podobne nepoučiteľného vedenia InGenu, a zároveň je tu natrvalo otvorená Pandorina skrinka. Incident s Jurským parkom už nikdy viac nepôjde ututlať, už o tom bude vedieť široká verejnosť. Zároveň je to jedna z mnohých (ale fakt mnohých !) paralel a odkazov na Doylov pôvodný stratený svet - záverečné predstavenie vyhynutého exempláru nič netušiacemu osadenstvu mesta. V raných rokoch opätovných pozretí filmu som si sprvu nevedel navyknúť na hudbu. Dnes však na odlišný prístup k soundtracku nedám dopustiť. Williams ukryl hravé fanfáry a stavil na tajuplnejšie, úzkostlivejšie, ale zároveň veľkolepo dobrodružné leitmotívy. V istom zmysle mám ústredný hudobný motív filmu ešte radšej než tak trochu ohraný motív z prvého Jurského parku.

Klasika z dobrého dôvodu, prelomové efekty, bez debát. Obstojná adaptácia Crichtonovej predlohy, jedného z jeho najlepších románov. Bol som na premiére pred štvrťstoročím, viem, o čo hovorím. I was there, man, I was there ! :-D Ale... Napriek výprave, dobrým hereckým výkonom, réžii a vizuálnemu rozprávačstvu mám dojem, že film je dlhodobo nadhodnotený. Možno je to aj moja vina. Možno som ho už videl priveľakrát a začal si všímať niektoré nedokonalejšie efekty alebo chybky, alebo to už celé proste poznám naspamäť. Myslím si, že pokračovanie bolo ešte lepšie a nastolilo ešte znepokojujúcejšie otázky. (Neviem, asi preferujem dobrodružnejšie filmy.) Páči sa mi, že napriek vážnosti námetu je tu pravidelne trošku humoru a určitého nadhľadu. Veľmi pekná, neraz dosť eklektická hudba od pána Williamsa. Okrem hlavného leitmotívu poteší aj ten podstatne mrazivejší počas úvodných titulkov a prológu.