Poslední recenze (11 379)
Šikana (2001)
Škoda, že Larry Clark nedokázal ovládnuť svoje deviantné pudy a tlačí nahotu, kopec sexuality a vulgárnosti aj tam, kde nie je treba, alebo toho netreba až toľko. Tento skutočný príbeh si určite zaslúžil oveľa viac, lebo inak je to fakt zaujímavý príbeh o zmrdoch z radov mládeže. Jeden blb tyran a tí ďalší blbci a ludry ako obete, ale v žiadnom prípade to obete v pravom zmysle slova nie sú. V každom prípade odporní kriminálnici, dnes už skoro každý vonku - od konca filmu sa veci posunuli. A aj výpovede a aj tvár toho tyrana bola iná - jednak to nebol beloch, ale potomok stredovýchodných imigrantov, a po druhé, minimálne jedno zo zobrazených znásilnení bolo vymyslené. Takže nakoniec tie "obete" a hlavne tie šľapky boli asi horší hajzli než on sám. Na Larryho Clarka ale výnimočne dobrý film.
Časy letních tajemství (2022)
Spomienky Marcela Pagnola na detstvo, čiže pomerne osobné, pokojné a niekedy aj veselé. O priateľstve a prvých láskach. Trocha dobrodružné a trocha sociálna sonda. Viem si predstaviť, že román dopadol lepšie. Film o dospievaní v peknom prostredí, žiadna tragédia, ale ani ťahák.
Věci života (1970)
Skutočná reklama na cigarety, ktorej by nestíhal ani DiCaprio, ktorý vo filmoch fajčil snáď aj pod kryhou Titanicu a to už nehovorím o Bartoškovi. Bývalý módny trend je tu naozaj cítiť a nosili sa aj chlpy na hrudi - aj tie tu uvidíme, našťastie nie u Romy Schneider. Film je však o inom. O tom, ako v posledných chvíľach prebehne pred očami celý život a zo spomienok sa aj tak na povrch najviac vynára láska. Tá je prítomní všade, počas celého života a aj v tragédii osudu. Niekto nazve film úžasný a krásny, ale mne prišiel jednoznačne smutný.
Poslední deníček (2)
Libtard sa prizná sám
Jeden z pošvo, pardon poštokadičov, ktorý nemá nič iné na práci, len sa hrať oficiálne na slušáka, aby potom špinil a obťažoval ľudí s iným názorom na všetkých možných internetových platformách, sociálnych sieťach a v diskusiách, lebo kým nevymysleli online svet, tak len príbuzní a známi vedeli, že ide o libtarda.
Správny libtard vie hneď označiť, že ak nemáš jeho názor a netflixovskému výplachu hodíš odpad, potom si automaticky rasista, to je jasné, píše sa to na tridsiatej druhej strane marxistickej príručky libiota.
Patrik Libtard Chrastil však zabudol, že zanecháva nielen uhlíkovú, ale aj digitálnu stopu, a tak nie je ťažké vypátrať o aký etalón kádrovania v skutočnosti ide. Pri fotke sa človek najprv zľakne mysliac si, že konečne točia nejaký dobrý horor, ale o výzor nejde, zrejme následok ochorenia. Následne si však profil slušnočloveka človek pozrie lepšie a zistí, že on je tak tradične slušný. Je správne dúhový, nenávidí, pardon kritizuje Babiša, nenávidí, pardon kritizuje Slovensko, Rusko, Fica a Pellegriniho, no a týchto politikov a v Čechách im podobných označuje za "ruské prostitútky" a určite sa pri atentátoch ako ten najslušnejší len teší, ako tá spoločnosť je zase o krok bližšie k slobode.
Libtard však niekedy hodí na svoj profil aj obrázok, ktorým myslí, že šíri svoju múdrosť, pritom ním označil práve samého seba. Pretože ak píše o mediálnej manipulácii a o nacistoch, tak by sa pán Chrastil mal pozrieť hlavne na samého seba. Strih už na to má.
