majo_svk

Veľa sa píše, veľa sa hodnotí, ale vždy je to hlavne o pocite, dojme a zážitku na sebe samom. Aký vlastne Max je? Nechcel som to napísať vulgárne, ale inak sa nedá. Je to po piči hustý a šialený akčák. Pocity a dojmy silné a intenzívne, také, ktoré sa pri akčných filmoch posledných rokov úplne vytratili. Zážitok hlboký, dlhotrvajúci, plný túžby byť reálne v centre diania. Toľko akčnej jazdy, živočíšnosti, psychiatrie, bizarností, deštrukcie, šialeností a adrenalínu, sme tu nemali veľmi dlho. Režisérska predstava postapokalyptického sveta je na jednej strane nádherne fascinujúca, a strane druhej odpudivo nechutná, často siahajúca za predstavy obyčajných ľudí. Aj takto môže vyzerať zničený svet, kde základom je prežitie. Max je naozaj šialený, jazda na kamióne je šialená, naháňačky sú šialené a hranie na gitare je šialené. Celé je to extrémne šialené, plné psychopatických ľudí tužiacich zabíjať a loviť korisť. Priamočiara a dynamická akčná udalosť roka vymakaná do najmenších detailov. Jednoduché rozprávanie, rýchle predstavenie postáv, netradičné stvárnenie a poňatie ženských predstaviteliek. Geniálna a božia Charlie, tradične skvelý Tom, životne obsadený Nicholas a skupinka drsno-nežných krások tvoria neskutočný tím, ktorému budete fandiť. Záporací sú desiví a odporní. Hudba hlasná, živelná a rytmicky zasadená do každej scény. Keď k tejto psycho naháňačke prirátate dramatickosť a emócie, máte na svete nezabudnuteľný film. Budete si roky pamätať, čo ste v Maxovi videli, cítili a zažili, pretože je iný, osobitý, svojský a výnimočný. Takéto filmy sa už dnes netočia, takýto režiséri už dnes nedominujú a takéto zážitky už dnes nezažívame. Je to škoda, ale o to cennejšie je to zažiť aspoň raz za 10 rokov, však? Milovníci hlbokých myšlienok a zložitých dejových línií, nebuďte úzkozrakí, majte širší uhoľ pohľadu, geniálne filmy sa rodia aj v akčnom žánre. Max Mad: Fury Road je jasným dôkazom. Naozaj výborný počin p. Miller, gratulujem! Za nekompromisný zážitok, nekompromisné hodnotenie *****.

Pre nás všetkých, ktorí sme vyrastali na akčných filmoch, kde drsný hlavný hrdina nekompromisne a surovo likvidoval nepriateľov v prehľadných súbojoch, je John Wick srdcová záležitosť. Film má surovo-reálne prevedenie s naozaj nenaštylizovanými akčnými scénami, ktoré sme tu nemali veľa rokov. Súboje sú uveriteľné, neprehnané a zodpovedajúce schopnostiam vytrénovaného človeka. Atmosféra je citeľná a tempo dynamicky primerané. Kamera a strih sú na úrovni. Obsahovo už síce videné, ale s podstatným množstvom originálnych prvkov. Veľmi príjemné pozeranie, pri ktorom konečne nemusíte hádzať posmešné úsmevy pri každom jednom údere alebo výstrele. John Wicku tu jednoducho po rokoch už chýbal a tešíme sa z neho. Sme totiž presýtení načačkanými, digitálnymi a preštylizovanými akčákmi, ktoré sú plné nezmyselných výbuchov a neprehľadných súbojov. Kde strihači a kameramani sú na práškoch a všetci predstavitelia majú superhrdinské výkony. Necítite v nich žiadnu atmosféru a nič nie je realistické. Nie, to už nechceme, bolo toho už dosť. My tu máme Johna Wicka, z ktorého sa naozaj poserie aj ruská mafia a ku ktorému majú všetci patričnú úctu a rešpekt. Áno, takéto filmy môžem****

Rýchlo a zbesilo 7 je o akcii, veľkoleposti, hlučnosti, hláškach a povrchnosti. Fyzika a logika tu neexistuje. Drsní borci sú ako nesmrteľní hrdinovia z komiksov. Áno, pre toto sa dá film zhodiť až na dno. Kto by to však tieto aspekty riešil? Asi nik. Veď je to už nesmrteľná legenda, ktorá si získala mnoho fanúšikov. Komu by sa nepáčil skvelý „The Rock“ v úvodnom súboji s geniálnym Stathamom. Ide o blahodarné pohladenie zmyslov a zvýšenú hodnotu adrenalínu už od úvodu. Geniálny úvod vystriedajú tradičné zbesilé naháňačky a búračky. Naozaj úžasné a podarené. Zábavné, sluch ohrozujúce, nadupané, akčné a štýlové predstavenie, pri ktorom si dokonale oddýchnete a pochopíte, že napriek scenáristickému nič, si film budete pamätať naveky. Je to film tak sympatický, akým bol Paul. Je to film pre nás všetkých – milovníkov akcie, vymakaných áut, sexy žien, brutálnych súbojov a trefných hlášok – a pre Paula, ktorý si krásnu rozlúčku zaslúžil. Bude navždy chýbať. Záverečné flashbacky nostalgické, trefné a dojemné. Herecké obsadenie na vysokej úrovni. Dwayne, Kurt a Jason výborní. Kamera premakaná, hudba parádna a vizuál coolový. Je to filmová séria, ktorá si vybudovala meno, posunula sa od tuningových áut, pretekov a bikín, na najznámejšiu akčnú filmovú sériu doby. Je to obdivuhodné, ako sa na povrchnej akcii dá vybudovať tak silná značka, ktorá sa bude páčiť veľmi dlho, bez ohľadu na počet častí. Ide o povinnú, strhujúcu a rýchlu jazdu v kine. Veľká spokojnosť a vrchovatá nádielka akcie. Ohromne som sa bavil. Aj z úcty k Paulovi isté ****

Interstellar je možné hodnotiť z viacerých pohľadov, vo viacerých rovinách a viacerými spôsobmi, pretože je neskutočne myšlienkovo a vizuálne obsiahly. Je to film fascinujúci, ohromujúci a zdrvujúci. Fantastický formou, dramatickosťou a epickosťou pôsobenia. Nolan vidí za hranice bežného ľudského vnímania. Cíti za hranice bežného ľudského bytia. Dejové línie sa striedajú spôsobom, ktorý núti diváka pozorne sledovať a spojlerovať si každú jednu scénu. Precvičíte si myseľ a vnímavosť. Ak sa ani raz nestratíte výsledný zážitok bude fenomenálny. Filozofické otázky ľudskej existencie boli, sú a budú naveky tými najrozsiahlejšími a najdiskutovanejšími. Začína to pomalým, plynulým a citlivým predkladaním zmysluplne-pekných myšlienok o najdôležitejších súčastiach ľudského bytia. Mnohí si to možno ani neuvedomujú, ale nesmierne cenným je náš čas, ktorý by sme mali využívať zmysluplne a žiť každú jednu sekundu. Interstellar je na jednej strane citlivo-dojímavý, rozvážny a plný krásnych myšlienok, ale na strane druhej nekontinuálny a prestrihávaný až k nelogickosti. Nolan je však majster svojho remesla a dokáže všetky maličké nedostatky skryť za úchvatný vizuál, atmosféru a ušiam lahodiacu hudbu. Vesmírne scenérie, úžasné technológie a dramaticky naštylizované udalosti pôsobia fenomenálne. K tomu všetkému sa pridá nádherná hudba, ktorá je samostatnou kapitolou a razom filmu odpustíte všetky prehrešky. Jednoznačne najväčší filmový zážitok posledného obdobia, ktorý dokazuje, že filmy môžu ďaleko presahovať súčasné ľudské chápanie a myslenie. Nezabúdajme však, že čo bolo pred dvadsiatimi rokmi sci-fi, je dnes realita. Výborné vo všetkých piatich dimenziách.

Strážcovia galaxie sú veľmi vydareným filmom pre svoje odľahčené, humorné a svojské podanie. Pre svoj celkový feeling. Postavy sú zaujímavé, netradičné, ľúbivé. Je to niečo nové, v našich končinách neokukané. Pustíte si to a zažijete nekonečnú zábavu so skvelým tímom strážcov, ktorých si bez váhania obľúbite a všetko im uveríte. Postavy drsného medvedíka a jeho ochrancu Groota sú kapitola sama o sebe. Už dlho ma žiadny film tak milo neprekvapil. Geniálne a vtipné, veľká spokojnosť.

Druhá svetová vojna bola sfilmovaná x-krát a na x-spôsobov. Človek by si myslel, že už nemôže ničím zaujať. Ale môže. Hlavne keď ide o veľkolepé súboje tankov. Je to v celku originálne. Fury nie je o príbehu, ten tu prakticky nie je. Fury je o hrôzach vojny, špinavostiach páchaných medzi ľuďmi, premene ľudí, priateľstve a silnej atmosfére tankových súbojov. Ayer je doma v drsných, surových a špinavých drámach okorenených o solídnu akciu. Dokáže zručne rozvíjať charaktery postáv, ich vývoj v deji, ich meniace sa správanie a konanie, ale aj ich emócie. Dokáže ako málokto navodiť najsilnejšiu atmosféru a autentickosť. Scenáristicky veľmi podarené, doladené do detailov a herecky výborne zvládnuté. Nenarazíte na nudné okamihy a ani na nezmyselné dialógy. Vtiahne vás od úvodu a keď sa dostanete medzi dva bojujúce ťažkotonážne tanky v plnej sile, poviete si: „...to je neuveriteľné. Nič podobné som ešte nevidel. Je to ohromujúce a fantastické...“ Áno, tankové súboje sú excelentné a skvelá kamera dotvára celkový „váááu dojem.“. Dynamika, streľba a taktika v súbojoch nie však je to jediné, čo s tankami zažijete. Zažijete totiž premenu mladého zelenáča na drsného vojaka v tom najdesivejšom a najhnusnejšom prostredí, aké si dokážete predstaviť. Len človek dokáže také zverstvá na druhom človeku. Len v skutočne vypätých a život ohrozujúcich situáciách človek spozná skutočného priateľa. Skutočne ohromná atmosféra, geniálna kamera a vizuálne efekty. V niektorých momentoch trošku prehnané, ale stále zrejme najlepšie a najúchvatnejšie tankové divadlo na filmovom plátne. Nebyť pokazeného záveru na cieľovej križovatke, tak je to ešte vyššie. Ayer opäť nesklamal. PS: Odporúčam pozrieť skvelé filmy: Drsné časy, Králi ulice a Patrola.

Krásne rozprávkové, poetické, emotívne a fantasticko-vizuálne predstavenie pre celú rodinu. Klasický príbeh dostáva iný rozmer, je pretvorený a svojsky iný. Je to ľúbivé a pôsobivé predovšetkým vizuálom, trikmi, súbojmi a fantasy prostredím. Príbeh je jednoduchý a dospelého diváka nemá prakticky čím zaujať. Deti si ho vychutnajú, aj keď je otázne, či je to pre ne vhodné. Inak good.

Blood ties nie je ničím výnimočný, neprináša v podstate nič nové, ale má svoje čaro. Pekná retro atmosféra, príjemná hudba, staré dobré prestrelky a automobilové naháňačky, drsní chlapíci, brooklynské prostredie a všade prítomná surovosť – všetko prvky, ktoré sa páčia. Na gangsterské kriminálky sedemdesiatych rokov sa krásne pozerá a Pokrvné putá sú toho jasným dôkazom. Herecké obsadenie je na úrovni. Fajne cítiť prítomnosť emócií a ľudských hodnôt. Je to páčivé bez ohľadu na pár hluchých miest a prehnanú stopáž. Keby nebolo tých pár chybičiek, sú to jasné **** PS: Pozrite si to, je oldschoolovka na pohodový jesenný či zimný večer.

Transcendencia je filmom, ktorý v divákovi zanechá zmiešané pocity. Má niečo do seba, ale k tomu skutočnému precítenému a premyslenému výsledku niečo chýba. Je to zaujímavé, má to myšlienku, kúsok niečoho vyššieho ako je vedomie, ale nie je to dotiahnuté do výslednej podoby, ako by si film zaslúžil. Kamerové kreácie a hrátky s vizuálnymi detailmi sú geniálne. Režisér pracuje s obrazom a zvukom do najmenších detailov. Vnímate celú tú nádheru. Obsahovo to už taká nádhera nie je, sú tam chyby, nedotiahnuté detaily a občas až primitívne situácie. Atmosféra a napätie je nevýrazné, divák je v jeden moment vtiahnutý do deja a v druhý je už myšlienkami úplne inde. Je to dobrý film, ale je v ňom cítiť režisérsku neskúsenosť spôsobujúcu, že divák jednoducho nie je nadšený. Aj napriek tomu veľmi pozerateľné a miestami aj pôsobivé.

Je to šialený, originálny a svojský film ako nejeden ľudský život. Ak sa niečo podobné naozaj udeje (pri dnešnom vývoji IT techniky a softvéru to nie ďaleko), bude to obrovská rana do medziľudských a partnerských vzťahov. Pôsobivo natočené melancholické divadlo, ktoré zobrazuje „lásku medzi človekom a operačným systémom“. Celé to znie divne, ale je to presvedčivo reálne a extrémne šialené. Nedovoľme to, stretávajme sa medzi sebou, majme vzťahy s ľuďmi, buďme otvorení citom a buďme ľuďmi v celej podstate. V opačnom prípade budeme „zamilovaní do svojich OS a iPhone“ a to už bude naozaj smutné zistenie, ktoré nechce nikto z nás alebo?