PALINO

E.T. je krásny film a už od detstva sa mi pevne zaryl do môjho filmového srdca. Veľmi živo si pamätám, keď som videl E.T.-ho po prvýkrát na ORF a jeho známe slová "E.T. telefoniert nach Hause" mi dodnes zvučia v hlave. STEVEN SPIELBERG si ma skrátka podmanil, jeho réžia je ukážkou filmového talentu, vďaka ktorému s citom zvláda kľudné, milé, vtipné scény a so zručnosťou tajuplné, dynamické, akčné scény. Možno to bude trošku odvážne, ale myslím si, že polku E.T.-ho úspechu má na starosti hudba JOHNA WILLIAMSA, ktorá dodáva každej scéne tú pravú príchuť a hlavný hudobný motív je vôbec jeden z najkúzelnejších, aký bol pre strieborné plátno skomponovaný. Takisto za vynikajúci filmový ťah považujem, že na film nazeráme prostredníctvom detských hlavných hrdinov, inak vynikajúco stvárnených ich predstaviteľmi a okrem ich mamy a niekoľkých vedcov vidíme z dospelákov len ich siluety. Samozrejme nemôžem zabudnúť pochváliť samotného E.T.-ho za jeho vynikajúce a pekné spracovanie, takže označenie najsympatickejší mimozemšťaň mu právom patrí. E.T. je skrátka nezabudnuteľný filmový zážitok.

Opäť jeden z filmov, ktorý ponúka zaujímavý nápad, no jeho realizácia je skôr priemerná. Ale nechcem moc kydať na Ratnerov film, lebo sa mi celkom páčil a občas ponúkne aj príjemnú atmosféru, akú poznáme napríklad z filmov o malom Kevinovi. A samozrejme je tu NICOLAS CAGE, ktorý predstavuje pre film tú najväčšiu silu a ak niekto drží film nad vodou, je to určite on.

Skvele urobený dokument. Samozrejme miera toho, ako sa vám bude páčiť, závisí od stupňa vášho fanúškovstva k STAR WARS, ale aj objektívne musí každý oceniť jeho kvality. Celý dokument je pekne rozdelený na 4 základné časti, z ktorých prvá popisuje spoločenskú klímu v 70-tych rokoch, pokračuje predstavovaním osoby GEORGEA LUCASA a jeho útrapy pri presadzovaní svojho filmového dieťaťa. Nasledujúce 3 časti potom samozrejme súvisia a venujú sa jednotlivým epizódam. Každá z týchto častí je doprevádzaná množstvom zaujímavých rozhovorov s osobnosťami, ktoré nejako súvisia so STAR WARS. Celý dokument pochopiteľne sprevádza dokonalá hudba JOHNA WILLIAMSA a v súvislosti s ňou sa vynoruje azda najväčší nedostatok dokumentu a síce, že hudobnému doprovodu, tak významnej súčasti STAR WARS, je venovaných iba niekoľko minút. Tiež dobových materiálov (zábery z natáčania alebo kamerové skúšky stoja za to) mohlo byť o niečo viacej, ale je to pochopiteľné, keďže v minulosti sa ich toľko netočilo ako dnes a totálne zošuverené materiály by tu GEORGE LUCAS asi ani nechcel dať. A keď už som u GEORGEA, EMPIRE OF DREAMS je predovšetkým o ňom, o jeho začiatkoch, o jeho snahe presadiť svoj vytúžený projekt u štúdia, o prerode mladého, vystresovaného režiséra na nezávislého filmára, o jeho spôsobe točenia filmov a v neposlednom rade o človekovi, ktorý dokázal založiť niekoľko úspešných spoločností a tým pozitívne ovplyvniť filmový priemysel.

Martin Scorsese, film o New Yorku a vysoký rozpočet, na prvý pohľad ideálna kombinácia, ktorá ale zostala mierne dlžná svojmu potenciálu. To ale nič nemení na fakte, že GANGY NEW YORKU sú neobyčajným, fascinujúcim a nápaditým filmom, na ktorom je vidno, že bol robený s chuťou (aj napriek rýpaniu Harveyho Weinsteina) a ak niečím Gangy vynikajú najviac, je to výprava a DANIEL DAY-LEWIS, ktorý opäť raz dokázal, že je PÁN herec. Spočiatku som chcel dať Gangom skromných 60%, ale nakoniec som si uvedomil, že z pohľadu Scorseseho filmografie je to pre mňa zaslúžených 80%.

Romantický žáner síce nepatrí medzi môj najobľúbenejší, ale aj v ňom sa občas vyskytnú filmy, ktoré sa mi veľmi páčia a milo prekvapia, no TWO WEEKS NOTICE ma naopak nemilo prekvapilo tým, aký je to slabý, nudný, nevýrazný, skrátka nemastný a neslaný film. A pritom má k dispozícií spoľahlivého HUGHA GRANTA a SANDRU BULLOCK, ale v mori slabého scenára putuje ich snaha ku dnu. Podobné typy filmov dokáže občas spestriť aj nejaká tá vtipná alebo zaujímavá vedlajšia postava (ako napr. v Notting Hill), no v tomto filme chýba a ako celok trpí nedostatkom zaujímavých prvkov, čo bohužiaľ spôsobuje, že je to film rýchlo zabudnuteľný.

THE INCREDIBLES nám predstavujú počítačovo animovaných ľudských hlavných hrdinov a aj napriek tomu, že sú spracovaní neobyčajne ľudsky, živo, s citom, skrátka neskutočne dobre, konečne môžem s čistým svedomím povedať vetu, ktorej som spočiatku veľmi neveril: kvalitný počítačovo animovaný film sa nikdy nemôže vyrovnať rovnako kvalitnému hranému filmu. To ale nemyslím ako kritiku, pretože aj keď to znie ako klišé, ale Rodinka Úžasných je v určitých momentoch naozaj úžasný film a k tomu s veľkou porciou kvalitného humoru. Okrem sympaticky spracovaných hlavných hrdinov smeruje obrovská pochvala aj k vtipnej Edne, veľká pochvala k Jacksonovskému Mražounovi a menšia pochvala k divnovlasému Syndromovi, ktorý predstavuje asi najslabší článok z "hereckého obsadenia". Kto miluje akciu (a zvlášť tú počítačovo animovanú) si určite príde na svoje, lebo je spracovaná veľmi zručne, no mne osobne sa najviac páčila pasáž, kde sa Pán Úžasňák trápi nad svojim nesuperhrdinským životom a aj scény, kedy z plátna sršia emócie fungujú prekvapivo dobre, podobne ako hudba Michaela Giacchina, aj keď nejaký ten superhrdinský motív by jej neuškodil a celkovo jeho hudba nie je o moc lepšia ako jeho videoherné soundtracky. Suma sumárum jeden z mojich najobľúbenejších animákov.

Podľa môjho názoru veľmi podpriemerná funesovka, ktorá pravdepodobne pobaví len skalných fanúšikov Louisa De Funésa a obyčajných Funésových priaznivcov (akým som aj ja) bude skôr nudiť. Obvykle sa pri sledovaní funesových filmov aspoň niekoľkokrát s chuťou zasmejem od ucha k uchu, ale pri POUIC-POUIC takýto okamih bohužiaľ nenastal ani raz. A film hendikepuje aj fakt, že Funésa nenadaboval majster Filipovský.

Celkom vtipná funesovka, ktorá sa síce nemôže rovnať Funésovým majstrovským kúskom typu Žandár zo Saint-Tropez, ale na zabitie času je to dobrá voľba. U nás je Rabín Jacob najzaujímavejší najmä tým, že Funésa nenadaboval F. Filipovský, ale Ľ. Gregor a ten túto neľahkú úlohu určite nepokazil, aj keď Filipovskému sa samozrejme nevyrovná. Ale ten je miestami lepší, než originálny Funésov hlas.

Najväčším ťahúňom tohto filmu je pre mňa SAM RAIMI, ktorý dokázal z pomerne jednoduchého až prostého námetu vyždímať maximum toho, čo ponúka a jeho réžia dáva mnohým záberom fajnšmekerskú príchuť. Dobrý dojem z filmu ale podporuje aj hudba Alana Silvestriho a samozrejme i množstvo známych hercov, už len kvôli ktorým sa oplatí zhliadnuť tento film.

Každý ubehnutý rok od premiéry síce odoberá ROBOCOPOVI kúsky z jeho pôsobivosti, ale aj tak to bude pre mňa stále film, ktorý mi pripomenie príjemné retro-pocity na staré dobré akčňáky s Arniem alebo Slyom. Škoda len slabších animatronických efektov, ktoré vyvolávajú na tvári nechcený úsmev, ale zase Robocopov kostým a maska je už na opačnej strane kvality. A podobne dobré pocity vo mne vyvolal i ústredný hudobný motív od Basila Poledourisa.