Khaleesy

,,Na veľkosti (ne)záleží?" Predpremiéra je za mnou a s ňou aj 161 min. fantázie menami Tolkien & Jackson. Možno to bude mojou rozprávkovou dušou a možno faktom, že ide o samotnú predohru epického pokladu strieborného plátna, ale Hobitovi som dala ďalšiu šancu. Niekoľko hodinové prechádzky zelenými kopcami a nekonečnými dialógmi vystriedali temné cestičky s akčnejším, živším, gradujúcim tempom, ktorý vás úplne pohltí až sa nenazdáte a prichádzajú tak nenávidené titulky. Príbeh o drakovi Šmakovi a ukradnutom domove ma uchvátil ešte viac a zároveň sa mračím nad pojmom "trilógia", ktorý ma bude dráždiť ešte veľmi, veľmi, veeeľmi dlho...

Asi som bola naladená na zlú vlnu, keď tak pozerám na tie vysoké hodnotenia. Mne to prišlo prázdne, predvídateľné a že Božie mlyny melú pomaly, ale isto o tom ma nikto presviedčať nemusí. Zákon schválnosti alebo ako sa človek na film teší a sklame ho, na rozdiel od filmu, ktorý by si nikdy v živote nepustil a prekvapí ho...jedna*, zato že zbožňujem filmy typu Memento či Fight Club a druhá *, že zbožňujem Chrisa, kde sa čudujem, že ten film vôbec dokončil. Nabudúce také šťastie mať nemusí...

Nech sa páči nabudúce okopírujte Predátora z roku 1990 a vtedy to už vážne nazvem ODPADom. Jediná * za (ozajstných)predátorov, áno áno, myslím tie príšerky s novými hračkami a imageom. Vždy bol Predátor môjmu srdcu najbližšie, vždy všetko zvládal sám a tak som si chcela pred dvoma rokmi splniť sen a vidieť Predátora na veľkom plátne...to teda dopadlo...vidieť som videla, neviem ako zvyšok sveta ja už som presýtená remakeami a fakt, že toto sa ináč nazvať nedá ("Noví" predátori v "novom" šate 21. storočia ešte napr.) Omnoho viac ma bavila tá fraška z AvP, pri ktorej sa naša hlavná hrdinka skamarátila s jedným už toľko spomínaným fešákom a na konci filmu ešte zdedila aj suvenír, no pekne...