ti88na

Teraz sa celkom presne neviem rozhodnúť, či mi tá šablónovitosť s prvým filmom vadila alebo nie. Oceňujem, že tvorcovia zachovali všetko to milé, čo ma tak okúzlilo pri jednotke, dokonca to veľmi jemne vylepšili, pridali veľa vtipov, ale na druhej strane ústredný príbeh bol o dosť slabší. Napravovanie hriešnikov ma bavilo viac, pozemský svet a ľudia v ňom tu hrali nie druhé, ale štvrté husle. Celý film niesli na pleciach Trojan a Dvořák, medzi ktorými stále funguje skvelá chémia, a keďže sú obaja vo svojich úlohách brilantní, dokázali film udržať.

Konečne od prvých Avengers prišlo niečo, čo nadviazalo na pre mňa doteraz najlepší film série, ktorá z môjho pohľadu dosť upadala a každým ďalším počinom sa stávala pre mňa čoraz menej atraktívna. Doctor Strange toto prinajmenšom zastavil, o zvrátení si ešte netrúfam hovoriť. Príbeh nebol zložitý, ale napriek tomu dokázal zaujať natoľko, že na ďalšie príbehy tohto kúzelníckeho doktora budem zvedavá a aj na to ako sa zapojí do týmu. Hlavnou devízou je skvelé obsadenie, ktoré priznávam potešilo moje fanúšikovské srdce a na Benedicta Cumberbatcha som len zasnene zízala prakticky celý film, no aj objektívne musím zhodnotiť, že to zahral bravúrne :) Páčila sa mi aj Tilda Swinton, ktorej to veľmi pristalo, žiaľ ostatní vrátane Mikkelsena sa príliš z davu nevystrčili. Hudba nemala pre mňa nejakú pamätnú hodnotu, no veľmi si cením scenár, v ktorom nebola núdza o presne toľko humoru, koľko bolo treba. Čo sa vizuálnych efektov týka, tak sa vôbec netajím tým, že som ich veľký odporca a aj v tomto prípade sa ich tvorcovia odtrhli z reťaze, mierne povedená. No vzhľadom na charakter a dej filmu mi to až tak nevadilo, a tak som sa v tomto prípade nechala trošku nadchnúť nad ich prácou.

Trošku zdĺhavejší úvod, ktorý nás ani tak nezoznámil s postavami ako skôr s technickými záležitosťami, ktorým som aj tak príliš nerozumela. Podstata je, že nenažranosť a ziskuchtivosť vyústili do katastrofy, čo stála životy mnohých ľudí a spôsobila obrovské ekologické škody. Filmové spracovania katastrof mám veľmi rada a dokážem pri nich prižmúriť oči, čo sa rôznych nedokonalostí a klišé týka. Pri Deepwatr Horizon to však nebolo veľmi potrebné. Okrem toho, že film je veľmi dobre spracovaný disponuje ešte bonusom v podobe Marka Wahlberga, ktorého ja veru môžem a hlavne v takýchto úlohách, kde mu to mimoriadne svedčí.

To je také krásne, keď prijmete pozvanie kamarátky do kina na film, nad ktorým dopredu ohŕňate nosom a za necelé dve hodinky odchádzate príjemne prekvapená a dobre naladená. Presne takto to bolo aj v prípade Všetko alebo nič. Slovenská verzie Bridgete Jonesovej, tiež plná klišé, ale zároveň ultra vtipná, pohodová a taká srdcu blízka. Veľmi ma prekvapili herci a ich výkony, pretože obsadenie mi tiež príliš nevoňalo a nakoniec som len žasla, že veď oni vedia aj hrať, keď majú čo a tiež im to umožní veľmi vydarený scenár. Našťastie song Dary Rolins zaznel až so záverečnými titulkami, takže nerušil počas filmu, ktorý bol pretkaný veľmi počúvateľným soundtrackom. Vyčítať môžem snáď len zvuk, ktorý sa mi zdal neprirodzený a mikrofónový. Inak vrelo odporúčam.

Nepatrím k skalným fanúšikom pôvodnej série ani kníh, takže moje hodnotenie nie je podmienené prehnanou nostalgiou. Musím však skonštatovať veľké sklamanie po vzhliadnutí všetkých troch dielov tejto novinky. Neviem si to inak vysvetliť, iba tak že scenárista knihy alebo ani nečítal, alebo si z čírej namyslenosti povedal, že on to zvládne lepšie ako Karl May. Totiž z predlohy použil len mená hlavných hrdinov a ďalej zmenil ich charaktery a napísal im úplne iný príbeh, ktorému chýba šírka aj hĺbka. Po prvom diely som ešte bola tolerantná a trochu som sa nechala očariť krásnym lokáciami. Tak trochu som ignorovala jednoduchosť a plochosť a absolútne žiadnu chémiu medzi dvoma priateľmi, ktorých priateľstvo ani neviem ako vlastne vzniklo, pretože mu chýbala akákoľvek osudovosť, tak typická práve pre pôvodnú verziu. Tajomstvo strieborného jazera však už bola číra katastrofa, kde každý logicky uvažujúci človek dostal facku na obe líca. Posledný diel som už potom sledovala len jedným okom, pričom som postrehla že sa z nás divákov snažili na konci vyžmýkať veľmi násilným spôsobom aspoň za náprstok emócie, no vzhľadom na predchádzajúci priebeh to bola len márna snaha. Takže ak niekedy budem mať chuť na tento milý príbeh dvoch mužov a ich veľkého priateľstva, radšej si prečítam knihu alebo pozriem pôvodnú filmovú sériu.

Film z prostredia súdnej siene, zaoberajúci sa prípadom pevne spojeným s hrôzami druhej svetovej vojny, to má skrátka nemohlo sklamať. Scenár je niečo neskutočne dokonalé, mrazivé a pri mnohých replikách mi stáli chlpy. A tá záverečná veta "tak ďaleko to zašlo už keď ste prvý raz odsúdil človeka, o ktorom ste vedel, že je nevinný" a následný záber na fantastického Burta Lancastra, to bolo filmovým zážitkom, ku ktorému však prispeli všetci obsadení, dnes už patriaci k legendám svetového filmu. Okrem technický a herecký kvalít, je to aj obrovský morálny odkaz, ktorý zo sebou tento snímok prináša a pre ktorý stúpa o to viac v mojich očiach aj hodnotení.

Keď môžem vymenovať pozitívne momenty, tak je to určite hudba, potom by som vyzdvihla dobre zahranú postavu Lexa Luthora a na moje počudovanie ani Ben Affleck nebol ako Batman úplne nepoužiteľný. Samotný film je však dosť tragický, nudný, dej len akosi plynie bez väčšej atmosféry alebo gradácie. Spojenie môjho obľúbeného komixového hrdinu s tým, ktorého najviac neznášam ma zrejme už v zárodku nemalo šancu osloviť a som rada aj za tých pár kladných momentov, ktoré som v ňom objavila.

Nemôžem uveriť, že po veľmi opatrných, skôr žiadnych očakávaniach dávam plný počet. Veru stará dobrá Bridget, v ktorej sa nájde takmer každá žena je späť a rozbalila to v plnej paráde aj s osudovým a stále pohľadným Colinom Firthom a nesmierne sympatickým Patrickom Dempseym. Teda dávno som sa tak dobre nenasmiala a smiali sme sa v kine všetci, ženy i muži a odchádzali s lepšou náladou, presne tak ako to má po dobrej komédii byť. Napodiv neúčasťou Hugha Granta film nijako neutrpel a veľmi ma potešila Emma Thompson. Za mňa veľká spokojnosť, porovnateľná snáď aj s prvým dielom.

A to sa mi Pád Bieleho domu tak páčil, že si ho zavše ešte celkom rada pozriem. Londýn asi nebol správna voľba, mimo USA naši hrdinovia už akosi nefungovali, dej sa trochu vliekol a oproti prvému dielu mi už prekážal ten supervážny tón, ktorý sa nesie celým filmom. Chcelo by to trochu nadhľadu a sem tam nejakú tú hlášku, ale nič z toho sa nekonalo.

Ťažko je aj napísať nejaký súvislí komentár, tak sterilný je tento film. Popravde som videla niektoré talianske televízne produkcie, ktoré sa môžu pýšiť vyššou dávkou emócie. V mene Krista chcel ponúknuť trochu iný pohľad, a prvotný nápad nebol zlý, no nepodarilo sa ho rozvinúť a veľmi rýchlo upadol do stereotypu, ktorý nudil už až do konca.