ataman329

mäso a desmod foreveeeer. JÁÁÁÁÁÁÁ JÁÁÁÁÁÁÁ JÁÁÁÁÁÁÁ!!!

chodiť po práglu a kydať. jes! dream job.

ako na inom mieste poznamenal jeden môj obľúbený autor, je to čudný film o čudákoch a možno by bolo na mieste doplniť že "pre čudákov". pre ľudí, ktorí za tým, čo vidia, radi hľadajú viac. pridávať zbytočne košatý význam filozofickým žvástom pána majstra je predsalen čudné. ale jeden nikdy nevie. tento film je možné vnímať aj ako dielo o manipulácii, prezlečenej do ovčej vlny. veľmi uveriteľnej manipulácie. prvá polhodinka je skvelá a na viacerých miestach absurdne vtipná. po nastúpení na loď akoby však film strácal tempo. herecké stvárnenie oboch protagonistov je bezkonkurenčné a joaquín ma svojím výrazom nechal spomenúť ešte na iného skvelého cvoka. škoda len, že nestihol vyprášiť majstrovu dcéru a zbiť jeho zaťa.

po mnohých rokoch (vážne mám dojem, že som to naposledy videl pred desiatimi rokmi) si osviežujem pamäť týmto kino-zázrakom. hlavne teraz, v obdoví hobbita fantasy svet petera jacksona opäť ožíva. fellowship of the ring na mňa pôsobil až podivuhodne psychedelicky a depresívne. neviem, čím to bolo spôsobené, no predpokladám že vlastnou zmenou vnímania. poznáte tú starú pravdu o knihe, ktorá vyznieva inak, keď si ju prečítate teraz a o desať rokov. fanúšik tolkienovho univerza si je vedomý, že filmové adaptácie majú pomalé tempo a na ploche troch hodín sa toho nedeje veľa. to ale vôbec nevadí, pretože ten film skôr ako na dej, kladie dôraz na jeho vizuálne a dramatické prevedenie. aby som to zostručnil, hejtovať tento kult jednej generácie nemá zmysel a ani to nespravím. vo filme je veľa WTF? momentov a chlapci, ktorí robia "honest trailers" to vystihli ako vždy výborne. príbeh je to však krásny a aj napriek tomu, že percepcia tohto diela sa nielen u mňa drasticky zmenila (početné meme momenty), film si cením ešte viac, ako doteraz. jedna vec mi ale stále nedá spávať: aj vám príde mortensenov / aragornov hlas taký smiešny?

priemerná teenagerská pevnosť-boyard-costume-soap-opera-reality-show-lovestory-hadr s minutážou batmana. keď si však uvedomíme, že do 70 minúty sa v snímku doslova nič nestane, natiahnuté dramatické jadro + dolepený záver museli byť, aby sa chlapci a dievčatá v kine stihli aj pomuchlovať, aj vážne porozprávať, aj zabaviť. jennifer je na každom druhom zábere a to je najpozitívnejšia vec na celej veci. je krásna. ak sa na ten film budete pozerať kvôli nej, bude to ok. nič hlbšie od neho netreba očakávať. napriek uvedenému však platí: "STILL A BETTER LOVE STORY THAN TWILIGHT."

chabý príbeh prekrytý R násilnosťami a krásnymi scenériami slnečnej kalifornie. vymieňačky rukojemníčok a hádanie sa o jeden, nie tri! nie, desať! doprdele, trinásť miliónov dolárov, pôsobili hlúpo.

anglický humor v plnej pohotovosti. oveľa vtipnejšie, ako naša, či česká partička. neubránim sa však pocitu, že to improvizované nie je a že každý diel má predom stanovený scenár. alebo žeby boli až takí dobrí? každopádne skvelá zábava. "you are beautiful, as a picture. unfortunately, it´s a picture of shit."

vyčerpávajúce, poučné, fascinujúce. prométheus obsahovo sklamal, no vďaka tomuto dokumentu sa naň dívam inou optikou. šialené, čo všetko filmári pri výrobe tohto diela dokázali.

ako filmový fanúšik som si vychutnával každé jedno slovo známych osobností z filmového priemyslu a zábery na ne, uvedené vo filme. technológie postúpili dopredu míľovými krokmi, ale nesúhlasim s cameronom, ktorý verí v 3D a jeho prínos. pre mňa, ako diváka je 3D kino otravná zbytočnosť, ktorá mi nijak nenapomáha k tomu, prežiť danú snímku nejak "hlbšie". pre techniky-chtivých ponúka tento dokument málo. maximálne chronológiu uvedení jednotlivých kamerových modelov na trh a okec k ich praktickému prínosu. zaujímavým je predstavenie profesie cinematographera, ktorá sa mi javí čoraz dôležitejšia. ale nič závratné pre filmového producenta (výrobcu, tvorcu filmov) snímka neprináša. konzument vizálneho umenia bude mať však prebytok všakovakých filmových tipov a ľudia zaujímajúci sa o rôzne "behind the scenes" informácie budú jasať. keanu reeves sprevádza dokumentom príjemným spôsobom a ako herec, pridáva vlastné myšlienky k téme, najmä počas rozhovorov. z filmu chcem vypichnúť dve roviny, ktorým sa venovali len krátko, no pre mňa sú dôležitejšie, ako ústredná téma "prechod z celuloidu do digitálu". prvou je pohľad tvorcu na diváka, ako na večne hladného konzumenta. osobne sa zamýšľam a prehodnocujem svoj prístup k filmovému umeniu v tomto kontexte. konkrétne mám na mysli zamyslenia martina scorseseho na tému "kino, vs. počítač/televízor/smartphone." druhou rovinou je dôležitý problém archivácie diel. tvrdenie, že "o 100, alebo 200 rokov diela, ktoré sú tvorené v súčastnosti nebudú existovať" je to diskutabilné a nikto nevie jeho pravdivosť potvrdiť, či vyvrátiť. menia sa formáty, menia sa prehrávače a samotný artový obsah stráca strechu nad hlavou. teda, v dokumente je situácia vykreslená pomerne zle. myslím, že je to dôležitá téma a je fajn, keď sa na ňu poukazuje. dúfam, že george lucas ešte za svojho života stihne zafinancovať nejaký nový, gigantický a unifikovaný systém archivácie filmov.

mekáče sú svinstvo, ja tam chodím iba na wecko a to v noci na ceste z párty na električku, keď nebýva strážené a teda nemusím zaň platiť. spurlock mierne radikálnym spôsobom na svojom tele demonštroval, čo znamená žrať celý jeden mesiac plátky umelého mäsa medzi dvoma žemľami. komediálne a mierne béčkové poňatie celku mi neprekáža, chlapík zdelil, čo zdeliť chcel a podľa záverečných titulkov sa na základe filmu udiali aj nejaké zmeny. česť mu za to, i za tú oskarovú nomináciu. v súčastnosti je obsah filmu bez problémov aplikovateľný i na európskeho "heavy usera", ktorých (nás) je tu dostatok. aj keď sa dostatočne nesústredil len na devastovanie svojho tela, spurlock popri všetkých tých odbočkách nespomenul koľko zbytočného odpadu konzumácia fast foodu spôsobuje. mám na mysli fakt, že všetok ten hnus je poctivo zabalený v niekoľkých vrstvách papiera, ktoré majú životnosť niekoľko sekúnd (alebo minút - podľa toho aké veľké prasa ste), kým s nákupom neprejdete tých pár metrov od pultíku k stolíku, čo tiež zaujímavý rozmer problému.