Volodimir2

Tento film vyvolal rozruch v radoch sovietskych divákov. Totižto doposiaľ všetky vojnové filmy boli vytvorené v čiernobielom poňatí a zrazu sa objavila vo vojnovom filme farba. Dokonca aj meno spisovateľa Andreja Tarkovského (Zrkadlo, Ivanove detstvo) bolo zárukou serióznosti. Prvý komediálne ladený film, ktorý zapadá tematický do kategórie filmov o 2. svetovej vojne. Je pravdou, že film je podaný úplne inak, ako sme naučený u klasickej Sovietskej oficiálnej kinematografie. Mala to byť komédia a ona v podstate by aj mohla byť, keď budeme brať neskutočné hrdinstvo sovietskych bojovníkov vážne. Jednoducho Tarkovskij nám ukázal, že vlastenecká vojna sa dá predstaviť aj takýmto spôsobom. Niektoré myšlienky sa pohybovali na hranici absurdity, ale to môže byť aj tým, že takýmto scenáristom sa dá ťažko porozumieť. Bližšie som sa k režisérovi a scenáristovi Tarkovskému vyjadril v komentári k filmu Zrkadlo, 1975.

Film nám načrtol ďalšiu zo skutočných udalosti z obdobia 2. svetovej vojny. Po vypuknutí 2. svetovej vojny bola Juhoslávia neutrálnym štátom, až do marca 1941 kedy regent Pavel Karadordevič (1. námestník mladého kráľa Petra II.) vyjednal pristúpenie Juhoslávie k OSI. Udalosti v Grécku (porážka Mussoliniho vojsk) ale aj udalosti v Juhoslávii (búrlivé protesty) prinútili Hitlera prechodne stiahnuť elitné vojska z plánovanej akcie Barbarossa do balkánskej oblasti. Nemecko so svojimi spojencami 6. apríla vtrhlo do Juhoslávie, kráľovské vojska boli porazené a na území Juhoslávie vznikol fašistický Nezávislý štát Chorvátsko a zostatok územia bol okupovaní talianskymi, maďarskými a bulharskými vojakmi. Juhoslávia mala v tomto období aj svoje kráľovské námorníctvo, ktoré po obsadení Nemcami zaniklo. Juhoslovanské vojnové lode boli zaskočené správami o kapitulácii Juhoslávie vo svojich prístavoch. Väčšinu lodi obsadili talianski námorníci, ale ešte skôr boli tieto vojnové lode vydrancované domorodým obyvateľstvom. Konfiškácii talianskymi námorníkmi unikla jediná loď, juhoslovanský torpédoborec Zahreb, ktorý vyhodili do vzduchu poručíci Masera a Sasic dňa 17.4.1941.

Po vypuknutí 2. svetovej vojny bola Juhoslávia neutrálnym štátom, až do marca 1941 kedy regent Pavel Karadordevič (1. námestník mladého kráľa Petra II.) vyjednal pristúpenie Juhoslávie k OSI. Proti tomu vypukli v Srbsku búrlivé protesty. Udalosti v Grécku (porážka Mussoliniho vojsk) ale aj udalosti v Juhoslávii prinútili Hitlera prechodne stiahnuť elitné vojska z plánovanej akcie Barbarossa do pobaltskej oblasti. Táto udalosť znamenalo nástup zimy pred Moskvou a na túto udalosť Wehrmacht nebol vôbec pripravený. Keby sme boli dôsledný, tak prevrat organizovaný Srbskými dôstojníkmi predznamenal porážku Nemecka vo vojne. Nemecko so svojimi spojencami 6. apríla vtrhlo do Juhoslávie, kráľovské vojska boli porazené a na území Juhoslávie vznikol fašistický Nezávislý štát Chorvátsko a zostatok územia bol okupovaní talianskymi, maďarskými a bulharskými vojakmi. Vo fašistickom štáte začala genocída srbského obyvateľstva, čo malo za následok vznik obrovskej vlny odporu. Zorganizovalo sa partizánske hnutie pod velením Josipa Tita a zostatky kráľovskej armády(Žandári) pod velením Draža Mahailoviča, ktorá prešla taktiež na partizánsky spôsob boja. A práve tento neorganizovaný boj bol príčinou neskutočných masakrov v mestách Kraljevo a Kragujevac. Film je o masakru v Kraljeve, kde podľa rozhodnutia veliteľa Srbska generálporučíka Franza Böhme, ktorý nariadil rozsiahle popravy, ako odplatu za zabitie príslušníkov Wehrmachtu v pomere 100 Srbov a za jedného zraneného vojaka 50 Srbov. V noci z 10. na 11. októbra 1941 povstalecké sily (Žandári) zaútočili na opevnené nemecké posádky v Kraljeve. Nakoniec povstalecké sily sa museli stiahnuť. Nemci zatkli tisíce obyvateľov mesta a držali ich v zajatí. Ako súčasť opatrení proti obliehaniu mesta povstalcami popravčia čata Wehrmachtu pod velením majora Zimmermmana 14. októbra zastrelili 1738 mužov a 19 žien, obyvateľov Kraljeva. Výborný film, historický úplne presný.

Predovšetkým absolútne dokonalá tímová práca Macedóncov, Čechov a Slovákov pri tvorbe tohto filmu. Toto je jeden z mála filmov, ktorý vznikol v Macedónsku (štát bývalej Juhoslávie, od roku 1991 samostatný štát, pozor nie Macedónia) a odôvodnená je pýcha jeho obyvateľov na toto dielo. Tento veľký film má veľa fiktívnych a intímnych scén, ktoré nám postkomunistickým krajinám a jeho obyvateľom veľa hovorí. Nikoho z nás neprekvapí zbožňovanie Stalina, ako osloboditeľa Juhoslávie a Tita, partizánskeho veliteľa po dobu celej okupácie Juhoslávie nacistickým Nemeckom. Film sa odohráva tesne po ukončení 2. svetovej vojny, kedy sa do sirotincov dostávali deti padlých nepriateľov štátu, tu v týchto pracovných táboroch, boli tieto deti tvrdo prevychovávané v duchu komunistickej ideológie. Ide o silný a emocionálny príbeh o priateľstve a zrade medzi dvoma chlapcami, kde je znázorňovaný konflikt medzi spiritualitou náboženskej viery a zaslepenosti komunistickej ideológie, ale hlavne o oba protipóly v obecnej rovine.

Druhá svetová vojna sa iba začala a americký špión David March (Robert Goulet), posledný žijúci agent spojeneckého špionážneho zoskupenia, známeho ako Modré svetlo, sa infiltruje do najvyšších kruhov nemeckej inteligencie. Prejavuje sa ako silný nacistický sympatizant a stáva sa dvojitým špiónom. Gestapo v podaní kapitána Elma (Werner Peters) mu pripravuje pasce do ktorých by sa mal zapliesť. Marchovi sa podarilo ich odhaliť a preberá zodpovednú úlohu zničiť nemeckú tajnú základňu rakiet v Grossmünchene. Táto základňa je ale 70 metrov pod zemou a ma prísne bezpečnostné zabezpečenia. Využije pomoc francúzskej agentky Susanny s ktorej pomocou presvedčia vedkyňu Gretchen o márnosti nacistického zbrojenia. Pokiaľ prví dvaja ušli po zničení továrne naša vedkyňa v nej zomiera.

V júli 1943 sa vylodili Spojenci na Sicílii a pripravujú sa na inváziu do Talianska. Taliani už majú vojny plné zuby, po 20. ročnom pôsobení fašizmu bol konečne zvrhnutý a Mussolini uväznený. Ani nová vláda pod vedením Badoglia nepriniesla mier. Spojenci útočili proti Nemcom, ktorý prevzali obranu Talianska. Nacisti pritvrdili aj v židovskej otázke. Film je skutočnou udalosťou a spracovaný na základe príbehu Adriana Scotta. Mníšky z talianskeho kláštora pomáhajú v úteku židovským deťom z neďalekého koncentračného tábora, ktoré ďalej za pomoci miestnych partizánov presúvajú do Palestíny.Bývalý taliansky veliteľ tábora túto situáciu prehľadal, ale po jeho výmene za nemeckého plukovníka Horstena sa situácia zdramatizovala. Film je šokujúci, prevratný ale aj prekvapujúci a poukazuje na postup jednotlivcov, radové sestry, ktoré preberajú osobnú zodpovednosť za záchranu židovských deti, ale aj za svoje činy. Čo nakoniec aj nemecký veliteľ zhodnotí, potrestaním radových sestier trestom najvyšším, trestom smrti.

Film je natočený podľa autentickej knihy „V auguste roku 1944“, ruského spisovateľa Vladimíra Osipoviča Bogomolova. Na základe oficiálnych dokumentov uvádzaných v knihe je predpokladom, že ide o skutočnú udalosť. Je to príbeh pátracej skupiny sovietskej kontrarozviedky SMERŠ (ekvivalent Smrť špiónom), v zázemí frontu na území Bieloruska, v dobe obrovskej ofenzívy Červenej armády v lete 1944. Na oslobodenom území v tyle Sovietskych vojsk začali pôsobiť nepriateľskí agenti. Odovzdávané informácie môžu ohroziť úspech strategických vojenských operácii v pobaltských štátoch. Ich odhalenie je prioritou všetkých nadriadených vyslanej skupiny až po samého Stalina. V histórii sa Sovieti už 2x pokúsili natočiť film na motívy tejto knihy, v roku 1975 a 2000 zastavil natáčanie sám Bogomolov, v oboch prípadoch išlo o nedodržiavanie vojenských zásad , ktoré prebiehali v roku 1944 a ktorých bol on priamym účastníkom (nesprávne uniformy, nedodržiavanie zásad vojenskej podriadenosti, homosexualita v armáde). A skutočne film je úplne profesionálny a ani vojenský pedant mu nemá čo vytknúť. Ďalším výborným filmom na motívy Bogomolového románu je film „Ivanovo detstvo“.

Vždy po určitej dekáde sa otvárajú archívy a z nich sa postupne vyťahujú materiály, ktoré sú zbytočne uschované a ktoré už mal svet vidieť dávno. A tak po 70 rokoch sa opäť otvárali a vznikla dobrá séria dokumentárnych filmov v ktorej sa využívajú aj rozhovory mužov, ktorí boli zapojení do mimoriadne zložitých vojenských konfliktných situácii. Z ponuky 12 epizód som si vybral tie, ktoré sú z obdobia 2. svetovej vojny (ďalšie sú z Kórei, Vietnamu ale aj z Perzského zálivu). Takže filmy pre mňa z 1. série 1. diel Zatratení ženisti, 2. diel Hrdinovia z Tarawy a 5. diel Bitka o Cukrovú homolu. Z 2. série 2. diel Bitka o Peleliu a 6. diel Bitka o Mortain.Samozrejme, že sa vyznačujú prehnaným americkým patriotizmom a neprekonateľnou propagandou.

Film je spracovaný podľa rovnomenného románu Ericha Maria Remarque vlastným menom Erich Paul Kramer.V roku 1933 fašisti nechali spáliť jeho knihy a v roku 1938 ho zbavili občianstva. V roku 1939 odcestoval do New Yorku a z toho prostredia pochádza aj jeho román Tiene v raji. Dej filmu sa premieta do rokov 1944 až 1945 a popisuje ťažký život nemeckých migrantov v USA, kde hľadali útočisko pred fašizmom. Aj keď sa niektorým podarilo dosiahnuť určitý štandart svojho života, koniec vojny pre mnohých nepriniesol pocit víťazstva. Vnútorne boli presvedčení že nacizmus nie je definitívne porazený. Z histórie vieme, že Američania týchto utečencov nevítali s otvorenou náručou, ba priam opak je pravdou. Pretože 4.6.1939 loď Saint Louis s 937 židmi vyplávala z Európy do USA. V prístave v New Yorku pasažierom nedovolili vystúpiť na pevninu a tak sa loď musela premiestniť do Havany, kde kotvila dva týždne a taktiež nikto nesmel loď opustiť a po dvoch týždňoch sa loď musela vrátiť do Európy a v Antverpách na nich už čakalo gestapo.Viac ako 250 z nich zahynulo v koncentračných táboroch.

Toto je pravdivý príbeh a udalosti sa stali takmer navlas tak, ako je to v tomto filme. Alois Josef Stanke (Stanicewski) v mladom veku slúžil u františkánov, cesty ho zaviedli až do Vatikánu, kde slúžil v kuchyni pápeža Pia XI. Po návrate do Nemecka pracuje, ako zdravotník. V roku 1940 bol povolaný do armády a ako desiatnik bol pridelený do Francúzska, neskôr sa dostáva do väzenia Bordiot, kde pôsobí ako zdravotník až do roku 1944. Príbeh ukazuje človeka, ktorý je zasvätený Bohu a slúžil svojím blížnym aj za tých najhorších okolnosti. Je v službe nemeckej armády v nacistickom väzení a on s nasadením vlastného života pomáhal členom francúzskeho odboja. Pomohol a zachránil životy Marcovi a Yvesovi Toledano a mnoho ďalším. A práve Marc, ako významný spisovateľ túto epizódu opísal vo svojej knihe. Takže záverom film je náboženským príbehom, ale úplne ináč podaným, ako sa to bežne ukazuje. Stankeho verzus náboženským menom Alfreda, vo filme hraje Hardy Kruger, ktorý mal svoje skúsenosti so svojou službou vo Wehrmachtu. Dokonca bol aj odsúdený na trest smrti.