Ondrew

Sice ide o x-tu variaciu na takych alebo onakych parazitov, no v tomto pripade sa autori snazili namet trochu ozivit. Amaterske spracovanie vsak z filmu priam srsi, totalne mizerne posobia najma bojove sceny. Nepotesi ani skutocnost, ze v podstate zhruba polovinu filmu sa takmer nic zaujimave nedeje. Urcity odpis sa dostavil (prekvapivo?) az v zavere. Nech je teda ako chce, ide o klasicke hororove becko, ktore trpi syndromom akutne nizkeho rozpoctu. Klasika. 40%.

Je fakt, ze Spielberg so svojim "Ryanom" viac-menej odstartoval vlnu modernych vojnovych filmov, takze jeho dielo povazujem v tomto smere za unikatne. Na druhej strane, "Pouta valky" su na tom prinajmensom rovnako dobre. Ma to riadny drive, skvelu atmosferu a autori sa nebali viacerych dejovych zvratov, cim sa vyhli pripadnemu stereotypu. Pribeh o dvoch bratoch rozdelenych vojnou dokaze celkom slusne zabrnkat na city, hoci konanie starsieho z nich je obcas mierne nepochopitelne, rovnako ako podaktore myslienkove pochody mladsieho. Po technickej stranke snimke niet co vytknut, autori sa snazili, aby bol celkovy feeling co najrealistickejsi. Keby som nevidel "Ryana", urcite by moje hodnotenie islo vyssie, takto ostanem pri stale slusnych 85%.

Drsny a nekompromisny film, pri ktorom vas pravdepodobne napadne i jedna zasadna myslienka -- aku cenu ma vlastne ludsky zivot? V "Meste bohov" mozno tak jednej skladacky s koksom alebo zanovnej "dvadsatdvojky". Nic viac, nic menej. Autori snimky si rozhodne servitku pred usta nedavali a naservirovali nam brilantne natocene dielo, ktore znesie i najtvrdsiu kritiku. Nemam v umysle sa rozpisovat, faktom vsak je, ze pocas sledovania som obcas priam zabudal dychat, za co sa mozem podakovat uzasnej atmosfere (a kamere, rezii, hudbe, hercom...). Okrem toho, dla zaveru filmu je v podstate jasne, ze "Mesto bohov" si vzdy opat najde dalsieho "Kosticku"... Ako by som teda mohol napokon udelit ine hodnotenie, nez 100%?

Veru, tento film je vskutku "ostra medicina" na divakove nervy. Osobne som ho dokazal dopozerat len s velkym sebazaprenim -- skratka som si povedal, ze treba vidiet aj odpad, o to viac si potom clovek vazi aspon bezne beckove zalezitosti. Vynikajucim pomocnikom bola funkcia rychleho pretacania, bez nej by som to asi predsa len nedal. V tejto snimke sa nachadza tolko nelogickosti, ze scenaristu s reziserom by som za svoje diletantske "umenie" poslal na nejaky opusteny ostrov. Zobrat by so sebou mohli i hercov, ktori su jednak nesympaticki a druhak sa ich schopnosti pohybuju niekde na urovni tretotriedneho serialu. Skratka... ak mozem komukolvek poradit: tejto sr@cke sa vyhnite obrovskym oblukom. 0%.

Prijemny a mily film, to rozhodne ano. Pokojna oddychovka, ktora zabavi obsahom a -- samozrejme -- ponuka i patricnu davku romantiky, hoci ta sa dostavuje skor az v poslednej casti snimky. Lez, z hladiska inych azijskych produkcii (a v tomto pripade specialne juhokorejskych) mi prave "Eorin shinbu" pripadal pri sledovani akysi "nenaplneny", ba priam az "polovicaty". Nic to vsak nemeni na tom, ze stale ide o nadpriemer a po dopozerani v cloveku ostava akysi hrejivy pocit. Akokolvek, tentoraz to vnimam na 60%.

Nizky rozpocet casto dokaze robit divy a podobne je na tom i tato snimka. Dokumentarny styl natacania podporuje atmosferu, ktora je zhruba polovinu filmu dost vlazna. V prvom rade mame moznost vidiet kazatela, ktory toho viac narozprava, nez vykona. Avsak postupne sa celkovy feeling meni, aby napokon v zavere vygradoval ako sa len da. Velmi silna inspiracia filmom "The Blair Witch Project" je jasna v podstate od zaciatku, nie to este v neskorsich scenach. Uplny koniec je mozne pochopit vselijako, potesi, ze svojim sposobom ostal otvoreny, lez na pokracovanie to velmi nevidim (dufajme). 60%.

Velmi pekny romanticky film, ake sa v nasich zemepisnych sirkach vidia len velmi tazko, ak vobec. Predsa len mi vsak prekazala prilis velka rozvlacnost (keby to cele skresali na cca 95 minut, vobec by som sa nehneval), obcas bol doraz kladeny na melodramatickost snad az privelky, avsak to je pre azijske filmy tohto druhu vcelku bezne. Obsahovo ma snimka skratka dostala, ale na juhokorejske pomery som cakal predsa len troooosicku viac. Aj tak je to u mna za nadpriemernych 75%.

Vobec mi nie je jasne, co vlastne chceli autori filmom "Circle of Eight" povedat. Vacsinu casu sa snimka nesie v duchu "nieco sa tu deje, pobehujem po chodbach, uz mi totalne hrabe???". Napokon pride nemastny-neslany zaver a dielo skazy je dokonane. Jednu hviezdu davam jedine za pouzitu hudbu (najma uvodna v titulkoch je velmi slusna). Zvysok je dementna, nezazivna sr@gorina. 10%.

Tradicne becko, ktore neoslni ani nametom, ani spracovanim. Mnohe strihy su totalne sialene, pomaly som cakal, ze medzi jednotlivymi scenami sa zrazu objavi reklama. Jedine stastie spociva v relativne slusnych bojovych zaberoch, kde sa dve agentky predhanaju, ktora odovzda viac kopancov. Na film ako celok sa vsak da pozerat, je vhodny napr. na nejake to vikendove popoludnie. 35%.

Wow. Pri "Apollo 18" som mal obcas podobne pocity, ako svojho casu pri legendarnom "The Blair Witch Project". Dokumentarny styl natacania, feeling opustenosti vo vesmire... trojica ludi vzdialenych od Maticky Zeme, strach z cohosi neznameho. Dalo by sa pokracovat, ale zda sa mi to zbytocne. Toto dielo sa, dla mojho nazoru, skutocne vydarilo. V relativne minimalistickom prostredi vznikol film, ktory celkom slusne dokaze zabrnkat na audiovizualne vnemy. Mne osobne po skonceni snimky ostal v hlave istu chvilu pocit typu "A CO KEBY...", takze sa nazdavam, ze "Apolollo 18" si vdaka tomu ulozim do pamate staby kvalitny filmik. V tomto pripade sa opat potvrdilo, ze menej je niekedy viac... 80%.