Brooks

V Kingovej filmografii nenájdete veľa adaptácii, ktoré by boli dejovo a atmosfericky vernejšie. A ešte menej je tých, ktoré by boli zároveň aj kvalitné. Flanaghan to dal na pána. Vrámci možností uchopil predlohu najvernejšie ako mohol a zároveņ plynule a zmysluplne nadviazal na Kubrickov masterpiece, ktorý ako vieme na predlohu tak trochu kašlal. Adekvátne rozvynul mytológiu okolo "žiarenia" pričom nepodcenil význam dlhej expozície. Obsadil kvalitných hercov a ich charakterom doprial na horor neobvykle veľkú starostlivosť. Potiaľto všetko dobre. Tempo má Doktor Spánok pomalé, ale neuspáva, hororovo je hutný, nepríjemný a krutý a ako bonus úplne ignoruje módu lakačiek, čiže horor pre mňa. Problémy mám dva. Prvým sú záporné postavy, ktoré nie sú tak prepracované a okrem jednej sa scvrkli na nenápaditých prisluhovačov a druhým je záverečná polhodina, ktorá je tak náladovo iná a nesúrodá ku predchádzajúcemu dianiu, až pôsobí ako čistý fanservis. Ale aj tak veľmi silné 4*, je to kvalitný až starosvetský horor z čias, kedy sa ešte uprednostňovalo rozprávanie príbehu pred vrieskaním do objektívu.

Famózne rozohraná žánrová partia (rýchle tempo, vynaliezavá réžia, originálne poňatie flashbackov, presný casting), ktorej renomé zráža twist tesne za polovicou a absolútne zabíja ten záverečný. Snaha o originalitu za každú cenu sa cení, ale tu nie je v rovnováhe so starosvetsky rozprávanou kriminálkou a celok pôsobí veľmi nesúrodo, vo finále dokonca až nechcene komicky.

Voči tvorbe štúdia Laika chovám len rešpekt, ale okrem Kuba ma žiadny z ich animákov nezaujal. Audiovizuálne sú úžasné, je na nich vidieť poctivá, piplavá, ručná práca, ale príbehovo nedokážu strhnúť. Ich postavy sú charakterovo nezaujímavé a dobrodružstvá, ktorými prechádzajú väčšinou generické. Po väčšinu času je ich sledovanie nuda. A Yetti je toho dôkazom. Zatiaľ najslabšia Laika.

Svoje béčkové čaro, rovnako ako väčšina filmov Neila Marshalla, Hellboy má, ale úkrok stranou od del Torovej atmosferickejšej, vážnejšie poňatej comicsovke smerom ku komediálnej, predigitalizovanej blbine ma nechytil. Dejovo je to hlúpe, ale aspoň ako tak zábavné, predovšetkým kvôli dostatku odviazaných akčných scén. Rating vyťažený naplno, krvi a hnusu je požehnane. Efekty majú veľmi premenlivú kvalitu, niektoré monštrá sú pôsobivé, niektoré smiešne. Casting skrz naskrz béčkový. 2* .

Dialógy si pýtajú klávesnicu Shanea Blacka a dejové peripetie sú trochu nablblé, ale pohromade to drží skvelá chémia dua Nanjiani/Bautista. A prekvapivo kvalitné akčné scény. O triedu lepšia zábava, než podobne koncipovaná Centrálna inteligencia s dvojkou Johnson/Hart.

Ako expozícia, ktorá predstaví trio dôležitých postáv a načrtne zápletku je prvá séria postačujúca. Možno jej vyčítať podivné castingové ťahy, neprehľadnú chronológiu deja a podfinancované triky, ale dokáže zaujať aj diváka nepobozkaného predlohou (aj keď treba uznať, že nečitateľom Netflix pomocnú ruku nepodáva) a po rozháranom úvode, kedy človek nevie čo si má myslieť, sa potenciál sveta a postáv podarí trochu rozvinúť (3. a 4. epizóda sú fantastické). A aj napriek tomu, že ma seriál ku koncu opäť stratil (posledné dva diely opäť veľmi nesúrodé), tak ďalšiu sériu si ujsť nenechám. Ako som už napísal, ten svet má potenciál.

Formálne bondovsky elegantné a efektné, ale dejové peripetie ani na sekundu nepohltia. Všetko sme to už niekde videli. A Hiddleston je na tento typ úloh až príliš sladký.

Atmosferické, temné, labužnícky vygradované do diabolského finále. Majstrovsky zrežírované veľdielo žánru. Diablov advokát 80-tych rokov.

Energická, nápaditá a zábavná biografia, ktorá sa nesnaží hlavnú postavu ikonizovať, ale ukazuje človeka z mäsa a kostí za onou ikonou. Sympatickejší, úprimnejší, originálnejší a lepšie nakrútený film, než minuloročná Bohemian Rhapsody.

Nadčasové dielo, ktoré svojim tematickým záberom, nejednoznačnosťou postáv a nepredvídateľnosťou deja prekračuje hranice komiksového žánru. Fantasticky nakrútené, majstrovské dielo. (Kinoverzia:5*, SE:5*)