Acrobat

Eric Roth potvrdil svoju Velkost uz pri Forrestovi. Je nemozne, aby odvtedy, od najgenialnejsieho pribehu muza sa vytvorilo v UnHollywoode nieco lepsie. Jedine Eric mohol nieco vymysliet, ale je zrejme aj z tohto filmu, ze sa preistotu nechal inspirovat prave Forrestom. Samotna linia pribehu je priamym dokazom. Putovanie hrdinu spolocenskymi udalostami, stretavanie roznych ludi, pochovavanie blizkych....Rovnako vyrazove prvky ako Kapitan, More, cast Vojny, Balon, Stretnutie po rokoch, Nepochopenie hlavnych hrdinov – tuzba po inom zivote (Cate) su len zlomkom dokazov, ze Eric nechcel vytvorit nieco uplne nove revolucne – chcel mozno len pripomenut duch Forresta. Samotny film ma o silny scenar teda postarane v podobe preciznej prace scenaristu a Fincher tomu dodal povedzme zodpovedajucu vysokoprofesionalnu formu. Tazko kritizovat ten alebo onen detail. Obrazove prevedenie je krasne, hra s farbami a svetlom je vynikajuca, hoci ide o pomerne neznameho kameramana. Trosicku absentuje nejaky vyraznejsi hudobny motiv, ktory by ostal v pamäti. Hudba vsak je prijemnym doplnkom, ktory neurazi. Jedno vsak filmu ako celku chyba. Kdezto pri Forrestovi sa divak bud smeje absolutne hlasno a zo srdca alebo place, ze cez slzy ani nevidi obrazovku – pripad Benjamina (aspon u mna) sposobil len jemne naznacenie usmevu, avsak uprimneho, alebo len jemneho dojatia a zalesknutia sa oka. Jenoducho nevyvolal az take vypete citove emocie ako Forrest, preto radsej absolutne silnych a zasluzenych 4*.

preco nie? s dobrymi napadmi, sviznou akciou a peknou berry. vsetko co takyto typicky americky akcnak ma mat na pritiahnutie publika. a pritiahol aj mna a dal základnú otazku do dalsich *UnHollywoodskcyh dni: Kolko zivotov obetuje hrdina za zachranu...(a tu si dopln podla potreby)?