IZFNP

90s najviac chýba to, v čom 70s excelovalo: schopnosť preniesť diváka do obdobia z názvu seriálu. Decká sú v pohode a keby ich scenár zvládol lepšie, mali by sme tu “zaděláno” na extrémne sympatickú partičku. Cameá potešili, i keď Kutcherovci boli len aby boli. Dúfam, že raz sa podarí aj group scene. Oceňujem, že postavy nevyrástli vo vyrovnaných dospelákov, ale sú stále rovnako nepoužiteľné, a Kitty s Redom sa snažia čo môžu, hlavne Debra Jo Rupp zo seba dáva na svoj vek všetko. Napriek tomu je prvá séria väčšinu stopáže len tu a tam úsmevná. Občas niektorý vtip trafil, ale tá nenásilná, chill pohoda s množstvom situačnej komiky či slovných prestreliek sa tu nekoná. Škoda, ale zároveň nutno uznať, že som vlastne príjemne prekvapená výsledkom - čakala som to horšie. Sentiment tomu pomohol neskutočne, vrátiť sa do známych lokácií a k známym tváram po toľkých rokoch ma zahrieva u srdiečka. Tak schválne, kto ste sa pri pohľade na Vista Cruiser neusmievali od ucha k uchu? 😊

Milujem to. Tento svet a Manda a Grogu a že žijem v dobe, kde CGI dokáže dôstojne ”nafejkovať” akúkoľvek postavu. PS: Teším sa na začiatok 3. série Mandaloriana a zmätok jej divákov, ktorí sa rozhodli Boba Fetta vynechať 😅

Ľuďkovia od Disney sú celkom drzí, prezentovať epizódu Mandaloriana ako epizódu Boba Fetta, ale nakoľko fanúšik prvého som a druhého nie, fine by me. Radosť mám z tohto nečakaného pokračovania tejto mojej seriálovej love-at-first-site srdcovky.

Pozrela som si len tri posledné epizódy s Mandom, z ktorých jedna bola v podstate čisto epizóda Mandaloriana, takže prvú sériu Boba Fetta by som nemala hodnotiť. To, čo som videla, ma ničmenej presvedčilo o tom, že z tohto starwarsovského príbehu mi viac vidno netreba, nakoľko ma okrem linky Manda a Grogu nič moc nezaujalo. Moji dvaja televízni obľúbenci si tu na “požičanej stopáži” odbili celkom podstatné udalosti zo svojho príbehu, čo zo strany Disney chápem. V tak košatom svete je mnoho príbehov, medzi ktorými si každý nájde to svoje, a bolo by fajn nemusieť vidieť všetko, ale chápem to. Záverečný fight bol fajn, atmosféra seriálu super, ale ten mladý cast… Nie. Toľko k pocitom z druhej polovice série. PS: Už nech je tu tretia séria Mandaloriana!

Po úvode s piraňami v plaveckom bazéne som rozmýšľala, či seriál zvládnem, či to nebude moc cringe. Už po 10 minútach som ale obavy zahnala: Wednesday s tvárou Jenny Ortega je uhrančivá, správne weird a bavilo ma všetko na nej. Jej chlapecké interesty oba ujdú a energická spolubývajúca je ideálnym poľudšťujúcim protipólom ku chladnej hlavnej hrdinke. Burtonovské spracovanie nemalo chybu, farby, scéna, kamera, hudba - efektné a vypiplané. Krimi zápletka bola fajn, vhodná, napriek tomu, že odhadnúť ju išlo už v polovici. Keď ide o zvyšok Addamsovej rodiny, cast baví, i keď zaradenie do deja bolo pomerne klišé. Príbuzní dostali primerane priestoru, aby príbeh mladých hrdinov ozvláštnili a posunuli, ale som rada, že focus bol na školou povinných, Wednesday rulez. Projekt, ktorý právom očaril celý svet a ktorého pokračovanie budem nedočkavo vyhliadať. Novinka roku 2022.

Milujem fakt, že tento film existuje.

Už od prvej zmienky o projekte som si strašne moc priala byť z Moon Knight nadšená. Všetko tomu išlo naproti: Oscar Isaac v hlavnej úlohe, tématika starovekého Egypta, marvelovka s netradičným “hrdinom” a prísľub temnejšieho spracovania a psycho mind games s divákom. Bohužiaľ tempo strašne skáče a tvorcovia nevedia “madness” svojho hrdinu využiť a vlastne ani moc pracovať s jeho charakterom. Prvá epizóda bola super, ale druhá nepriniesla naprosto žiadny vývoj. Tretia bola zase super, konečne pravé púštne dobrodružstvo a scenár ubral zo scén “Steven sa zrazu prebudil a my, tak ako on, netušíme čo sa stalo” a venoval viac času poznávaniu svojich charakterov, vďaka čomu začal baviť nielen hlavný hrdina, ale i dovtedy extrémne nevyužitá Layla. Lenže potom zase tempo zakolísalo, celá záplietka s liečebňou ma nudila, bola zbytočnou vatou a niekam nás posunul zas až posledný diel. Opakujem: bola som pripravená na to, že toto bude rana do čierneho. Lenže keď to porovnám s Hawkeyeom, ktorého som videla pred Moon Knightom, mesačný superhrdina z toho vychádza ako výrazne viac roztrieštený projekt, ktorý moc nezvládol naplniť svoj potenciál. Tam, kde bol lukostrelec dojemný, zábavný, prirodzený a fungujúci bez akejkoľvek snahy, Moon Knight sa v tom pláca a prevaluje a tápe. Snaží sa, ale prosto tápe. Druhej sérii snáď pomôže, že už máme expozíciu za sebou a Marc a Steven sú konečne na jednej lodi.

Vianočná marvelovka o najobyčajnejšom Avengerovi a kupodivu, tlieskam. Clint je sympaťák a konečne dostal priestor na to ukázať, že funguje i bez svojich superhrdinskejších kolegov. A my tak konečne zas neriešime galaktické hrozby, ale newyorkskú mafiu, coming of age story mladej lukostrelkyne a starnúceho, životom zbitého Avengera, vyrovnávajúceho sa so stratou Natashy a vlastnou minulosťou. Komornejší príbeh, síce predvídateľný, ale za to ľahkdo odsýpajúci a ústredná dvojica má rozkošnú chémiu. Dej pekne dopĺňa avengerovské univerzum, ale zároveň stojí až na jeho okraji, podávajúc vlastný “malý” príbeh a zároveň fungujúc ako jemný odrazový mostík pre ďalšie Feigeho plány. Po dlhej dobe marvelovka, ktorá sa mi páčila.

Vianočný špeciál, ako má byť. Keď už to MCU nie je jedinečné a špeciálne, nech je aspoň zábavné a vlastne tak trochu retro.

Každý rok sa nájde ten jeden film, od ktorého nič nečakám, a on mi odpáli dekel. Táto svižná detektívka so skvelým castom a ešte skvelejším scenárom je ten jeden film. Obraz super, príbeh super, divácky zážitok ako sa patrí.