Terzeus

Hobit je pravdepodobne všetkým tým, čím je kriticky obviňovaný ale aj (z druhej strany mince) ospevovaný ale nemôžem povedať, že by mi na niečom z toho (výnimočne) záležalo. Je to moja pravdepodobne najväčšia guilty pleasure aká len existuje. Každučký výlet do Stredozeme, ktorý vďaka Jacksonovi a rozdeleniu Hobita na tri filmy môžem zažiť si jednoducho užívam plným dúškom a žeriem jeden záber za druhým, úplne pohltený svetom, ktorý sa na plátne odkrýva. Unexpected Journey som videl 3x z toho už 1x rozšírenú edíciu a môžem povedať len to, že som rád, že ma tie tri hodiny nenudili a ešte si ich zopakujem a o Desolation of Smaug môžem už teraz povedať to isté. Myslím, že za rok to budem môcť povedať aj o There and Back Again. Ukameňujte ma, ale ja si tú vizuálnu maškarádu (ktorá má miestami nedotiahnuté CGI triky) a neskutočnú radosť tvorcov, ktorú je z filmu cítiť... veľmi užívam.

Zhodou okolností som Hours videl v ten istý deň, čo som sa dozvedel o smrti Paula Walkera. A po týždni som s radosťou zdvihol hodnotenie na zaslúžené 4*. Nielen že je to na režijný debut slušne natočené ale najmä sa pod povrchom skrýva viac než sa na prvý pohľad zdá. Hours je o odhodlaní, rodičovstve a jeho ochranárskom pude, zaobalenom do extrémnej formy. Hoci trilerová časť je ku koncu konštruktívne umelo vypuncovaná, radosť z dobre odvedeného filmu nenarúša. Heisserer si bol dokonale istý tým, čo chcel povedať a vo výsledku je to vidno. Navyše poteší aj vydarený soundtrack od vcelku neznámeho Wallfischa a tiež výkon samotného Walkera. Je to síce smutné, no Hours vyšiel v neuveriteľne príhodnom čase. Nielen že pripomína, že Walker síce nepatrí k top hercom ale jeho charizmou a sympaťáctvom si skrátka nezískal málokoho. Výkon v Hours mi pripomína, že mi bude vo filmovom svete chýbať. 75%

Po opätovnom dozretí dojmov po videní tohto skvostu od Cuaróna opäť zvyšujem hodnotenie na 5*. Podotknem však, že som nevidel ani pôvodný film a ani som nečítal Dickensovu knihu. A na 90% som si istý, že ani jedno z toho by už dojem nezmenilo. Pretože... Cuarón má vynikajúci cit pre obrazovú harmóniu, vynikajúce snímanie exteriérov i interiérov a najmä, každý záber mi prišiel okúzľujúci a magický, nepochybne z veľkej časti nielen kvôli kamere ale aj výprave. Ak si k tomu pridám výborné výkony predovšetkým Hawkeho a Paltrowovej, silný príbeh s výbornou myšlienkou, dostávam dielo, ku ktorému sa odteraz vždy rád vrátim.

Osviežujúci film. Áno, stále sa jedná o romantický film z tínedžerského prostredia natočený v bežných konvenciách. Čo však robí film revitalizujúcim oproti iným svojho druhu je scenár a dvaja hlavní, slušne hrajúci predstavitelia. Celý film stojí len na dialógoch, ktoré pôsobia v prvom rade nesmierne normálne a nestrojene, živo a dôveryhodne. Na pozitívnych dojmoch pridával aj fakt, že režisér a scenárista Kasdan sa viditeľne snažil obmedziť klišé na najmenšiu možnú mieru. Na filme je to vidieť a klišé sa dostane k slovu skutočne len v najnevyhnutnejších prípadoch (iste vydobytých produkciou, ako napríklad rozhovory s najbližšími priateľmi). Skrátka milá, herecky dôstojná a zábavná, hoci stále trochu konvenčná dramatická romantika, ktorá ma proste bavila od začiatku do konca. Ak by boli na takejto úrovni všetky romantické filmy z tínedžerského prostredia, tak by som sa odhodlal pozrieť si nejaké častejšie. 75%

Stáva sa, že aj zo schematickej komédie vypučí niečo lepšie než gýčovitá séria fórikov. Ak máte výborné obsadenie. Hlavnej štvorke na čele so Sudeikisom skrátka ide karta jedna radosť a aj potenciálne trápne vtipy vedia obaliť do stráviteľnej formy. A to nie je všetko. Klišovité pasáže síce miestami nechutne škrípu, no našťastie nepokazili výsledný dojem, keďže najhoršie z nich sa odohrávajú až ku koncu filmu (prakticky najhorším je v tomto ohľade rádoby spájanie rodiny a tiež extrémne šablonovité zavŕšenie záporáka). Závažnejším problémom je v tomto prípade miestami vybočenie z tempa, predĺžená verzia nie je vyložene nudná (čo sa pri iných hollywoodskych komédiách s klišé stáva bežne) ale nemá niekedy, čo povedať, ide na prázdnu nádrž, čo sa vynahradzuje až ďalšou sériou vtipných situácií. Celkovo prevládajú pozitívnejšie pocity, z filmu je cítiť radosť a nadšenie hercov pre vec. 70%

Z hľadiska cieľovej skupiny a účelu je to ďaleko lepšie než som očakával, vlastne, vynikajúce. Práve Forward Unto Dawn ukazuje prečo nikdy nebol a nikdy nebude veľkofilm Halo zlým nápadom. Dúfam, že sa ho raz dočkáme. Ale späť k tejto malej sérii - videl som 91minútový zostrih a ten potvrdzuje konzistentnosť, celistvosť a jasnú istotu v režisérových rukách. FUD mal byť prequelom, nie veľkým seriálovým zázrakom o komplexnom rozvoji postáv. Vzhľadom k tomu aký malý priestor je pre seriál v hodine a pol to však opäť prekonáva všetky očakávania. Vizuálne je to pohlcujúce, postavy sú sympatické, nie je ťažké sa s nimi stotožniť, emócie nefalšované a pre každého fanúšika Halo zdrvujúco úprimné a verné estetike a podstate hry. Master Chief je úžasný, napriek odlišnému hlasu a vôbec, adrenalín v tak mini produkcii a akcia je na vkusných pomeroch. A to som naozaj objektívny. Keď to začínalo, povedal som si, že to bude asi ďalšia nevydarená nevydarená vec k/resp. podľa videohry. Som vrelo a úprimne rád, že som sa mýlil. Seriál nielen že splnil účel a obohacuje hranie Halo 4 ak si ho človek pozrie ale predovšetkým pôsobí ako od fanúšikov pre fanúšikov. Je tu skrátka všetko.

S predošlou tvorbou Sofie Coppoly nemám momentálne žiadne skúsenosti, ale istotne to napravím. Bling Ring je totiž min. zaujímavý film. Väčšinu času sa však taký nezdá. A až na niektoré špičkovo zrežírované scény so silným významom (ako vzdialené sledovanie vykrádaného domu, neskôr vo filme sa vysvetlí odtiahnutosť kamery v tejto scéne) je natočený na bežnej úrovni US produkcie. Čo ho robí nadpriemerným je soundtrack ale najmä vystihnutie prázdnoty a fascinovanie celebritami, ktoré postavy zažívajú. Ich prázdny život, prázdne záujmy, nezodpovednosť, pokrivená morálka, ako lepšie ju znázorniť než spraviť film, ktorý je presne taký istý a tým pádom môže alarmovať pred týmto náhľadom. A hoci to môže byť občas na škodu, práve nadhľad režisérky v tejto téme, jej uvedomelý zámer ma presvedčil k 70%. Navyše sledovať výbornú Emmu Watson v takej role je na nezaplatenie. Tú čaká skvelá kariéra.

Človek by si pomyslel čokoľvek, ale že to bude Michael Bay, ktorý v roku 2013 (zatiaľ) najviac prekvapí, to si asi nemyslel nikto. Ani ja, o to pozitívnejšie prekvapenie ma čakalo (z filmu som videl pred videním len plagát a krátku informáciu o zápletke). Bay spravil svoj najlepší film doteraz od Skaly (1996) a pravdepodobne aj najlepší z celej jeho tvorby. Námetu sa chytil ako tiger, a podobným tempom ho aj rozvíja. Na dvoch hodinách pumpuje bizarnosti, irónie a scenáristicky veľmi výživné dialógy s takou kadenciou až je ťažké uveriť, že je to skutočne podľa skutočného príbehu. A hoci sú udalosti zdramatizované viac pre potreby filmu, žiadne nie sú ohýbané smerom ku gýčovitosti alebo prázdnote. V zdatných a herecky veľmi presných, perfektne obsadených a najmä výborne odohraných rolách sa stáva aj tá najmenšia scénka vizuálne podmanivým, strihom dynamickým filmovým potešením. Ben Seresin ako kameraman je kapitolou úspechu filmu sám o sebe. Odhliadnuc od remeselne vyšperkovaného prevedenia na tanieri zostáva stále správne a v maximálnej možnej miere najlepšie pojatá cesta akou sa daný námet mohol vybrať. Z nemalej miery hlavne vďaka, už spomínanému, výbornému scenáru. Pointa je jednoducho super, hlavne vďaka ironickosti a nefalšovanej snahe nečačkať diváka snahami o moralizáciu ako sa to zvyčajne v Hollywoodskych filmoch deje. Ak by som mal niečo vytknúť, tak snáď len zopár zbytočnejších voice over pasáží a rovnako zbytočnejších mini scénok. Výsledok? Zábavná a pritom vynikajúcim spôsobom vyspelá snímka, ktorá z Baya síce nerobí stále dobrého režiséra ale minimálne mu po katastrofálnych tretích plechovkách napravuje renomé. Viac než kvalitne. 90%

"Amen, hovorím vám: Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie písmenko, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nestane." Matúš 5:18

Film si svojím striedmym tempom zhruba po dvadsiatich minútach úvodu vykračuje aj po zvyšok takmer dvojhodinovej stopáže. A nenudil ani na sekundu. Scenáristickými kvalitami, výborne psychologizovaným priateľstvom medzi Virgilom a Everettom, skvelým záporákom a najmä nápaditými zvratmi je to western, ktorý si vystačí aj bez tony akčných scén a ak už prídu, tak nikdy netrvajú dlho, o to viac napínavé sú. Ako však ukazuje aj pointa, Appaloosa nie je o strieľaní, je o živote, o korupcii, o povahe ľudí a predovšetkým o tom priateľstve v hesle "Čo by som preňho nespravil". Umiernené tempo je asi dôvod tunajší šesťdesiatich percent ale nebojím sa pridať, najmä pri pohľade na to koľké filmy s podobnými percentami tu majú réžiu, ktorá tej Harrisovej v Appaloose nesiaha ani po päty. Navyše, keď si vybavujem fantastický herecký výkon Mortensena, 4* sú samozrejmosť. 72%