*CARNIFEX*

Dve dejové linky, navzájom na sebe závislé, sú len tradičnou vizitkou originálnej, Kórejskej tvorby. Obchod s drogami úzko prepojený so zločinmi sériového vraha sme tu (asi) ešte nemali. Mne osobne snímok po dejovej stránke neprišiel márny, pričom najmä prvá polovica bavila tak, ako sa to vyslovene žiada, pričom záverečná pasáž taktiež prispela k solídnemu zážitku. Lenže (!), tak ako píše užívateľ “EvilPhoEnix”, niekedy ma človek proste dojem, že ani nevie čo sleduje a čo je vlastne hlavným zámerom či myšlienkou filmu. Námet síce nie je prekombinovaný, no drogová pointa je rozsiahlejšia ako by bolo (asi) zapotreby, no a tá so sériovým vrahom zas dostáva na frak hluchými pasážami, ktoré neboli taktiež nevyhnutné. Je to fakt škoda, lebo toto je námet so slušným potenciálom, akurát sa ho nepodarilo využiť naplno. Rozmýšľal som, že dám objektívne tri, ale keď tu vidím tie “dvojky, jednotky”, jednu mile rád aj vďaka pomerne pocitovo nepríjemnému záveru, prihodím.

Po brutálnej vražde uznávaného filmového kritika v jeho vlastnom dome, polícia objavuje ďalšie telo muža z totožného oboru, ktorého tentokrát roztrhal vlak. Obaja muži mali na čele vyrezanú buď časť, alebo celú hviezdu, na základe čoho si skúsený detektív Arvind Mathur ihneď uvedomí, že ma dočinenia so sériovým vrahom, s nesmierne špecifickým motívom páchať tie najohavnejšie zločiny. Áno, je to tak. Divákovi je pomerne skoro odhalená identita vraha a prakticky zvyšné minúty už len čaká na odhalenie dôvodov, prečo koná ako koná. Na Indiu je samotný snímok priemerom, videl som aj rozhodne lepšie krimi thrillery, no je to proste India, kto neobľubuje ich tvorbu, ťažko sa s niektorými scénami vyrovná, keďže miestami pôsobia tak nejak “nacukrovane”, príliš romanticky, či odľahčene, ako je to v ich tvorbe proste zvykom. Chcelo to výrazne temnejšiu atmosféru, lebo tá sa pri obdobných námetoch skrátka pýta, no ako som už napísal, je to India a inak to v ich prípade zrejme nebude. Medzi 3-šryri.

Niektoré filmové pasáže pôsobia dojmom, ako by bol snímok skôr divadelnou hrou. Budovy šikmé ako veža z Pise, “makety”, obraz ako za “starých čias” - človek to spočiatku veru kadejako vnímal a priznám sa, trochu mi trvalo kým som samotný spôsob spracovania dokázal akceptovať. Každopádne, ako dej plynul, mňa proste samotný snímok bavil, a to nie je len kvôli môjmu obľúbenému námetu o sériových vrahoch. Priemer je fér.