James Cameron

“Kráľ sveta” prežil svoje prvé roky v Chipewa Falls, menšom meste blízko Niagarských vodopádov, ktorých všadeprítomné hučanie chlapcovi neustále znelo v ušiach... a prebúdzalo fantázie, ktoré sa neskôr prejavili tým, že sa mnoho jeho filmov odohráva na vode alebo pod ňou. V Chipewe chodil na základnú školu, alebol na svoj vek až príliš šikovný a viac ako výučbe sa už vtedy věnoval čítaniu a písaniu sci-fi povediek, ilustrovaniu príbehov, ktoré videl v kine alebo v televízii – a predovšetkým vymýšľaní a stavaní všelijakých modelov, hračiek a (občas nie úplne bezpečných) výtvorov. Remeselná zručnosť a vynálezecké sklony sa mu neskôr veľmi vyplatili. Jednou z jeho obľúbených hračiek, na ktorú si zarobil podomovým predajom pohľadníc, vtedy mimochodom bola populárna československá stavebnica Merkúr.

Keď potom videl slávnu Kubrickovu 2001: Vesmírnu odyseu (1968), začal sa prvýkrát naozaj zaujímať o film. Ešte ale nie o rozprávaní príbehov alebo predkladaní filozofických myšlienok: zaujímalo ho "ako to, sakra, urobili?" A pretože Odysea bola jedným z prvých filmov, o ktorých nakrúcaní bola vydaná celá kniha, Cameron sa začal učiť, a vďaka otcovej 8mm kamere sa pustil aj do experimentovania. Akoby to osud chcel, aby sa James dostal bližšie k možnosti doviesť raz svoje vízie aj na filmové plátno, v sedemnástich sa aj s rodinou presťahoval do blízkosti Los Angeles. Konkrétne do Orange County, kde mal jeho otec lepšie pracovné ponuky. Najprv mu ale nádeje opadli, keď videl, nakoľko ťažké je dostať sa do hollywoodskej filmovej mašinérie. A tak sa dal na vysokoškolské štúdium fyziky a neskôr angličtiny na California State University.

Na škole však dlho nevydržal, pretože jej prostredie mu neposkytovalo žiaden priestor pre cestu za snami: "Nevedel som, či chcem byť vedec alebo umelec." A tak niekoľko rokov striedal rôzne „obyčajné“ povolania: najznámejšia bola jeho práca ako šoféra náklaďáka, ale bol napríklad aj údržbárom (kolegovia mu dali prezývku Záhada), mechanikom alebo pumparom... a pritom písáľ príbehy a vzdelával sa – prečítal voľne dostupné práce študentov filmovej školy, kupoval a rozoberal objektívy, aby zistil, ako fungujú, staval si vlastné filmárske náčinie... jeho prvá manželka Sharon Williams z toho nebola príliš nadšená. Navyše, James na manželstvo veľmi nebol. Jeho myšlienky boli neustále vo svete veľkých príbehov. A tie ho po pár rokoch aj dostali k filmu.

Pod vplyvom revolučného hitu Hviezdne vojny IV - Nová nádej (1977) začal s niekoľkými kamarátmi pracovať na vlastnom veľkolepom sci-fi - z čoho nakoniec bol "len" dvanásťminútový krátky film Xenogenesis (1978), vďaka ktorému potom získal prácu v spoločnosti Rogera Cormana New World Pictures, zaoberajúcej sa produkciou lacného braku. Najprv staval modely vesmírnych korábov a makety planét, ale Corman si jeho zanietenia (raz vydržal pracovať osemdesiatpäť hodín takmer bez prestávky) a mnohých dobrých nápadov všimol a mladíkov vzostup bol priam raketový: v priebehu niekoľkých týždňov sa stal hlavným výtvarníkom filmu Sador, vládce vesmíru (1980), onedlho potom už bol pomocným režisérom Galaxie teroru (1981). A medzitým ešte stihol postaviť kulisy pre Carpenterov Útek z New Yorku (1981).

Napokon dostal prvú príležitosť režírovať - v Taliansku. Tamojší producent Ovidio G. Assonitis išiel natáčať pokračovanie hororu Piraňa (1978) a potreboval mladého, lacného, debutujúceho režiséra. James však nebol dobrým výberom a Assonitis nebol dobrým producentem. Hneď po prvom týždni spolupráce vyjadril nespokojnosť s Cameronovými víziami, zakázal mu dokonca akokoľvek narábať s natočenými scénami a dokončil si film sám. (Čisto len "zhodou okolností" spadali do záverečnej fázy natáčania všetky scény s polonahými dievčatami na jachtách.) Jim neskôr nachvíľu zarebeloval: vlámal sa v noci do štúdia a prestrihal hotový film podľa svojich predstáv. Ale Assonitis nakoniec použil vlastnú verziu - o ktorú skoro nikto nemal záujem a vyšla len na videu. Cameron si skúšal vymôcť, aby v titulkoch nebolo uvedené jeho meno, ale neúspešne.

Vznik Piraňi 2: Lietajúcich zabijakov (1982) bol pre tvorca nočnou morou. Psychicky ho strašne vyčerpával a spôsobil mu horúčky. Jednu noc v týchto stavoch sa mu sníval nepríjemný sen o strojoch z budúcnosti, ktoré ho prišli zabiť. James sa zobudil a zapísal si z neho poznámky. O rok neskôr mal hotový scenár s názvom "Terminátor". Ukázal ho producentke Gale Anne Hurd (ktorú poznal z čias, kedy bola asistentkou Rogera Cormana), a potom, ako mu ho pochválila, jej ho predal za 1 dolár (!) pod podmienkou, že si ho bude môcť sám zrežírovať a do jeho výslednej podoby mu nebude nikto kecať. Neskôr to okomentoval tak, že kvôli tomu síce prišiel o veľa peňazí, ale zároveň dostal neoceniteľnú príležitosť, aby sa mnohému naučil.

Hurd zohnala Cameronovi na Terminátora (1984) $6,5 miliónový rozpočet. Rolu skaznosného kyborga mal najprv hrať Jamesov kamarát z nakrúcania Pirane 2, Lance Henriksen a ochrancu Sarah Connor (v podání Lindy Hamilton) Arnold Schwarzenegger. Nakoniec však Schwarznegger skončil ako Terminator a Henriksenovi sa ušla rolička jedného z policajtov. Štáb bol nadšený, až šokovaný zanietením, ktoré James projektu venoval. Sám robil dokonca niektoré kaskadérske kúsky. Schwarzenegger komentuje: "Chvíľami som si myslel, že sa úplne zmagoril!" Na to, aký rozpočet snímka mala, prekvapila úžasnými vizuálnymi efektmi. A keďže popri nich ponúkala aj hutný príbeh a skvelé herecké výkony, zapiekla si na titul prekvapenia roka a zarobila len v amerických kinách $37 miliónov.

Ešte pred natočením Terminatora stihol Cameron dokončiť aj dve scenáristické zákazky: “Prvů krv: Ramba II” a “Votrelca II”, jehož producenti Walter Hill a David Giler boli z textu nadšení a keď potom videli, ako skvele natočil svoj debut, ponúkli mu aj réžiu tohto sci-fi hororu. Cameron súhlasil pod podmienkou, že zoberú na palubu aj Anne Gale Hurd. Mal pre ňu totiž slabosť - tak veľkú, že sa stihli ešte pred začatím nakrúcania zasnúbiť. Anne bola pre Jamesa, neustále operujúceho za kamerami alebo v strižni, praktickejšou partnerkou, než jeho predošlá oltárová čučoriedka. Votrelci (1986), ako James film nakoniec pomenoval, keď všetci videli, nakoľko je odlišný od jednotky Ridleyho Scotta, zaznamenali ešte väčší úspech než Terminátor. Vysoká návštevnosť, výborné recenzie a dokonca 2 Oscary (strih zvukových efektov, vizuálne efekty) a zopár nominácií, vrátane hereckej pre Sigourney Weaver. Film Camerona okamžite vrhol do Hollywoodu. Každý producent mu ponúkal miliónový honorár za film. Ale on zostal u svojich predstáv a vízií a rozhodol sa zrežírovať si vlastný scenár.

Konkrétne Priepasť (1989) - podľa vlastnej poviedky, kterou napsal už na škole, při hodinách biologie. Bol to realizačne nesmierne ťažký projekt, ktorý si vyžadoval nehorázne fyzické i psychické nasadenie hercov. Museli si spraviť potápačské kurzy a strávili polovicu filmu v ľadovej vode, hlboko pod hladinou obrovského, nedokončeného nukleárneho reaktoru v Gaffney, v Južnej Karolíne. Aby James natočil to, čo chcel, aby ustrážil celý frmol okolo nakrúcania, musel byť niečím viac než režisérom. Musel sa stať diktátorom. Dával do natáčania všetko (a pri jednom nedopatrení, keď mu niekoľko metrov pod hladinou došiel kyslík, takmer zomrel) a to isté požadoval od všetkých ostatných. Keď na začiatku rozprával herečke Mary Elizabeth Mastrantonio o svojich predstavách, bola nadšená. Keď sa nakrúcanie rozbehlo, chcela ho zabiť a raz utiekla z placu, kričiac v zúfalosti: "My nie sme zvieratá!" Už vtedy sa mu - ako kvôli nasadeniu, tak kvôli prístupu k spolupracovníkom - hovorilo "Železný Jim". Ale natáčanie malo vplyv aj na jeho osobný život: Priepasť spôsobila i Cameronov rozchod s Gale Anne. Manželstvo pre neho proste bolo druhotné a Gale to neprekusla. Hádky a rozpory počas filmovačky po nej vyvrcholili rozvodom.

Prispela k nemu aj skutočnosť, že sa Cameron v tom čase už mal vzťah aj s inou ženou – pôvabnou, avšak svojim tvorivým vkusom veľmi "mužnú" Kathryn Bigelow. Vďaka tomu sa tiež ako producent (a čiastočne aj ako scenárista) podieľal na vzniku jej hitu Bod zlomu, ktorý okrem iného položil základy akčnej kariéry Keanu Reevesa. V roku 1991, kedy mal premiéru aj film, sa dvojica zobrala. Kathryn bola Jimova v poradí tretia manželka. Síce im to vydržalo len dva roky (ako sa pri nakrúcaní Terminátora 2 Cameron zblížil s Lindou Hamilton), ale aj po rozvode zostali priateľmi a spolupracovníkmi: Jim napríklad Kathryn prenechal svoj scenár sci-fi Zvláštne dni (1997), ktorý by nestihol natočiť do konca dvadsiateho storočia a tím by film stratil na aktuálnosti - a opäť sa na projekte podieľal aj producentsky. Keď sa potom Bigelow o niekoľko rokov neskôr vďaka dráme Smrť čaká všade (2008) stala prvou ženou, ktorá získala Oscara za najlepšiu réžiu, nadšene ju aplaudoval, hoci bol sám nominovaný za Avatara (2009).

Ale to predbiehame. Následujúcim Jimovym projektom bol Terminátor 2: Deň zúčtovania (1991). Že si jednotka pýtala pokračovanie, mal pocit už niekoľko rokov predtým. Ale až teraz si našiel čas na posedenie pred klávesnicou s kamarátom, scenáristom Williamom Wisherom. Dvojica najprv napísala obrovské sústo, ktoré potom z polovice okresala a to dotiahla do finálnej verzie. Keď Cameron zavolal Linde Hamilton a Arnoldovi Schwarzeneggerovi, obaja okamžite súhlasili - skôr, než sa im dostal do rúk scenár. Nakrúcanie bolo opäť nesmierne náročné a zdĺhavé. Z celkového materiálu, ktorý mal nakoniec Cameron natočený, bolo vo finálnej verzii použité necelé jedno percento. Snímka bola ostatne vo svojej dobe najdrahším filmom vôbec - ako prvá dosiahla na $100 miliónovú hranicu. Z nich zhltli najviac hlavne dovtedy vo filme nevidené vizuálne efekty – spoločnosť ILM aj trikársky expert Stan Winston museli v spolupráci s Cameronom vynájsť niekoľko úplne nových technológií - a tiež Schwarzenegger (jeho honorár činil na tehdajšiu dobu rekordných $15 miliónov). Ani dolár však neprišiel navnivoč. Film sa stal blockbusterom a celosvetovo zarobil $514 miliónov. A taktiež zvíťazil u Akadémie v technických kategóriách najlepší zvuk, strih zvukových efektov, vizuálne efekty a makeup.

Cameron sa vďaka druhému Terminátorovi stal členom hollywoodskej elity, v ktorej si lebedili treba Steven Spielberg alebo George Lucas. Snímka bola tiež prvým titulom, spoluprodukovaným jeho vlastnou spoločnosťou Lighstorm Entertainment. V tejto dobe uvažoval napríklad o adaptaci “Spider-Mana”, ale jeho rozpočet sa pre nevyhnutné množstvo trikov vyšplhal do veľmi riskantných výšin (napriek tomu mnoho jeho nápadov nakoniec zostalo vo verzii, ktorú nakoniec natočil Sam Raimi). Taktiež mu v hlave už behala myšlienka sfilmovať drámu lode Titanic, no dumanie mu prerušil telefonát od Arnolda Schwarzeneggera. Toho nadchol malý francúzsky film Podčiarknuté, sčítané (1991) o tajnom agentovi, ktorý predstiera pred manželkou iné, mierumilovné zamestnanie, a Camerona presvedčil, že vo veľkolepom hollywoodskom balení by mohol byť akčnou bombou. James prepísal scenár do vlastnej podoby, do role Arnoldovej manželky obsadil Jamii Lee Curtis, spísal ďalší $100miliónový rozpočet a od americkej vlády si za $100 tisíc prenajal 3 stíhačky Harrier. Nakrúcanie Pravdivých lží (1994) sa nakoniec predĺžilo a rozpočet sa zvýšil na $125 miliónov. Snímka obdržala zmiešané reakcie: pre niekoho bola bombastickou a zábavnou, pre niekoho príliš dlhou a trochu prihlúplou. $146 miliónmi, ktoré zarobila v Amerike, trochu sklamala, ale celosvetovo nakoniec utŕžila $379 miliónov a všetci boli pokojní.

Po krátkej "medzihre" v podobe dvanásťminútového filmu - či skôr atrakcie pre zábavný park Universal Studios Hollywood - T2 3-D: Battle Across Time (1996) sa Cameron rozhodol znovu zamieriť na vodu a konečne natočiť rozmyslený Titanic (1997). V scenári sa držal historických faktov, no ústredný príbeh venoval mladej dvojici, ktorá sa do seba tesne pred potopením lode zamiluje (jeho zhrnutie pre štúdio bolo stručné: "Romeo a Julie na Titaniku"). Rozpočet filmu bol původně vyčíslený na $125 miliónov. Cameron sa potopil k skutočnému vraku Titaniku a zaobstaral zábery, ktoré potom vo filme použil. Jeho natáčanie bolo ďalšou skúškou pevných nervov a limitov ľudských schopností. Začalo sa nesmierne preťahovať a pre štáb sa stávalo čoraz väčším peklom. James bol v plnom nasadení 18 hodín denne, vzdal sa honoráru za réžiu a strih (nechal si iba scenárový) a peniaze investoval do nakrúcania. Ani to však nepomohlo a Paramount s 20th Century Fox museli nakoniec utiahnuť $200miliónový rozpočet.

Od úspechu Titaniku záviselo všetko. Investori doň vložili neskutočné peniaze a Cameron mal počas strihania na monitore prilepenú žiletku s poznámkou "Použiť v prípade, že film nebude fungovať". Na zostrihanie mal 32 hodín (!) filmovej suroviny, z ktorej nakoniec splodil 190minútový film. Ten mal všetky predpoklady prepadnúť: za prvé každý divák vedel, ako sa skončí, za druhé to bol historický film, a za tretie bol strašne dlhý. Ale milosrdní anjeli sa nad Cameronom zľutovali. Prvý mesiac síce zarobil v Amerike $27 miliónov, čo nie je až taký zázrak, ale ďalšie mesiace zarobil rovnako alebo ešte viac. Na prvej priečke sa nakoniec udržal vyše štvrť roka a utŕžil $601 miliónov. K tejto tučnej sumičke sa napokon prirátalo $1242 miliónov z mimoamerických kín a film nielen, že ako prvý v histórii prekročil miliardovú hranicu, ale stal sa vo svojej dobe komerčne najúspešnejšou snímkou všetkých čias. A rozhodne sa neskôr nepotopil - vďaka remasterovaným verziám a obnoveným premiéram jeho obrat stále stúpa... aj viac ako štvrťstoročie po svojom vzniku stále patrí do exkluzívneho klubu, teraz už filmov, ktoré utŕžili cez dve miliardy. Cameron, potešený ešte aj jedenástimi Oscarmi (z toho tromi pre neho osobne – bol režisérom, producentom aj strihačom), vrátane toho pre najlepší film, spätne obdržal k $1,5miliónovému honoráru za scenár aj percentá z obratov a nakoniec mu film vyniesol mnoho cez sto miliónov.

James si po Titaniku doprial oddych a venoval sa produkcii televízneho sci-fi seriálu Čierny anjel (od r. 2000) - o žene s nadprirodzenými schopnosťami - a predovšetkým televíznym a IMAXovým dokumentom, vďaka ktorým mohol tráviť mnoho príjemných dní vo svojom obľúbenom prostredí - na vode a pod vodou: Expedícii Bismarck (2002), Duchom Titaniku (2003) a Mimozemšťanom z hlbín 3D (2005). Roky ubiehali a fanúšikovia si hovorili, že si Cameron dáva s ďalším “naozajstným” filmom načas. Ale on nezaháľal: už v polovici deväťdesiatych rokov napísal podrobný, osemdesiatstránkový námet ambiciózneho sci-fi s ekologickým posolstvom, na ktorom chcel preveriť schopnosti svojej novozaloženej trikárskej spoločnosti Digital Domain. Jeho odborníci mu ale rozumne povedali, že technológia ešte nedosiahla takú úroveň, aby bolo možné vytvoriť realistický svet inej planéty, na čele s trojmetrovými mimozemšťanmi. A tak dal text do šuplíka ... a vytiahol ho až potom, čo zbadal postavu Gluma vo fantasy Pán prsteňov: Dve veže (2002). Prišiel čas stvoriť Pandoru.

Pretože sa medzitým rozišiel s Digital Domain, nadviazal spoluprácu práve so spoločnosťou Weta Digital, ktorá sa preslávila prsteňovou trilógiou. Počas rokov museli (opäť - u Camerona je to viac-menej tradícia) spoločne inovovať mnoho filmárskych postupov a často vyvinúť aj niektoré úplne nové. Plné tri roky trvalo, kým bol vôbec vytvorený prvý použiteľný záber, zobrazujúci rasu Na'vi. A práce pokračovali… a pokračovali. Ako tomu u Cameronových filmov býva znova a znova, novinári (a internetoví chytráci) prorokovali, že sa mimoriadne nákladný film (nakoniec $237 miliónov!) nikdy nemôže zaplatiť. A ako obvykle sa mýlili. Avatar bol fenomén, na ktorý sa mnohí diváci do kín vracali znova a znova – a stal sa prvým filmom, ktorý v celosvetových kinách utŕžil viac ako $2 miliardy (nakoniec to bolo neuveriteľných $2743 miliónov!).

A nastala ďalšia odmlka. Medzi Titanikom a Avatarom ubehlo dvanásť rokov, na pokračovanie Avatar: Cesta vody (2022) sa čakalo plných trinásť. Samozrejme sa ozývali hlasy, že prvý film bol síce OK a veľa zarobil, ale že pokračovanie vlastne nikoho nezaujíma. A pretože sa Cameron rozhodol nenakrútiť len jedno pokračovanie, ale prinajmenšom štyri, bolo treba už do príprav investovať mimoriadne peniaze. Opakovalo sa predpovedanie fiaska - a opakoval sa aj Jamesov triumf, pretože diváci do kina vyrazili a celosvetovo v nich utratili $2,3 miliardy. Zdá sa teda, že tvorcove plány pre najbližších mnoho rokov sú úplne jasné: bude točiť Avatary prinajmenšom pokiaľ mu nebude 77 rokov.

Snáď si pritom ďalej nájde čas aj na svoje "vedľajšie" záľuby a koníčky ako je veda (spolupracuje napríklad s NASA), ekologický aktivizmus a samozrejme aj tajomné hlbiny oceánov (v roku 2012 sa stal prvým človekom, ktorý sa - v plavidle vlastnej konštrukcie - ponoril na najhlbšie miesto sveta, hlbočinu Challenger v Mariánskej priekope). A potom je tu rodina: krátko pred uvedením Titaniku do kin si Cameron zobral hviezdu Terminátorov Lindu Hamilton a mali spolu dcérku Josephine, ale ani toto Jamesovi nevydržalo dlho: s Lindou nebolo ľahké vyjsť, za čo do značnej miery mohla aj jej zradná choroba, maniodepresívna psychóza. Avšak manželstvo číslo päť, ktoré v roku 2000 uzavrel s herečkou Suzy Amis, už trvá dostatočne dlho na to, aby sme mohli predpokladať, že je to zväzok definitívny.

Táto žena - aj ich tri deti - tiež určite prispela k tomu, že sa preslávene temperamentný režisér v neskoršom veku zamyslel nad tým, či je nutné, aby v záujme svojej práce bol neustále tak posadnutým a občas aj hrubiánskym človekom. V roku 2021 povedal: „Keby som predtým vedel to, čo viem dnes, možno by moje filmy boli o trochu iné, ale nie o moc. Určite by však bol odlišný proces, akým vznikali. Býval som taký úbohý diktátor, pretože film, na ktorom sme pracovali, bol v mojich očiach tým úplne najdôležitejším. Niečím, čomu mali všetci slúžiť... a ja som bol jeho najvyšším predstaviteľom. Tak som bol drsný, aj keď snáď nie krutý. Ale postupom času som si uvedomil, že ľudia pracujú lepšie, keď cítia rešpekt a majú pocit, že si ich prácu vážite. Takže by som nezmenil dialógy, uhly záberov alebo niečo také – upravil by som svoj prístup k vedeniu tímu. Film nie je taký dôležitý ako tí ľudia, ktorí na ňom pracujú.” Je príjemné vedieť, že Železný Jim už je sčasti Jim Plyšový – a tá zvyšná železná časť snáď len tak nehrdzavie.

Martin "POMO" Pomothy