The Reckoning

Pokud bych měl jedním slovem shrnout pocity po zhlédnutí tohoto veledíla, asi nejvýstižněji by je charakterizoval odborný psychologický termín „dojebanálada“. Ne, nejedná se o havarovaný žigulik, jak by se mohl nejeden like mylně domnívat, nýbrž o emocionální rozpoložení poté, co se takhle jeden těší na pořádně temné středověké čarodějnické drama od vyhlášeného velkobritského řezníka, a místo toho dostane zasranou přiblblou a kýčovitou telenovelu, které do Kladiva na nevkusné staré panny scházeli snad už jen zasněžené vrcholky rakouských Alp, muškáty v oknech a nějaký ten přiteplený jódlující horal. Telenovelu, jíž ještě blíž k okraji žumpy dostrkává totálně prkenná, nesympatická kráva v hlavní roli, která režiséra patrně ohromila spíše svými orálními schopnostmi než sebemenšími hereckými. Ta k tomu všemu pohrdání filmem navíc po pětidenní „strašlivé tortuře“, u které si musíte neustále zakrývat oči pleskáním dlaně o čelo a jen čekáte, kdy ji ten „nelidský, nelítostný a surový“ inkvidement začne ještě brutálně a naprosto sadisticky lechtat na šlapkách, vypadá, jako by ji celou dobu mučilo kadeřnické komando z Lorealu a po každém zkřiveném vlasu jí znovu nahodili mejkap, přepudrovali nos a přejeli rty rtěnkou. Maršále, Maršále, začni na ty hormonální dysbalance okamžitě brát nějaké prášky, takhle by to tedy fuckt nešlo! Jsem krutě zklamán a frustrován. Tohle sice taky byla bestialita, ovšem taková, co ukojí perverzní choutky leda tak několika nevkusných bukanýrů a armády obstarožních mastodontních fňuken nad Esmeraldou. (17.02.2021)

Neil Marshall sa po veľkolepom, ale komerčne neúspešnom Hellboyovi, ktorý ale podľa mňa nebol ani zďaleka taká katastrofa, ako sa všeobecne hovorí vrátil zase k menším filmom, kde sa cíti predsa len lepšie. Tentoraz si síce vybral tému, ktorá mi nepríde až tak atraktívna, stredoveký hon na čarodejnice, ale s prevedením som teda veľmi spokojný. Mohol si vybrať prakticky akýkoľvek smer, ako sa k tomu postaviť, urobiť z toho historickú drámu, brutálny krvák, mystický horor alebo aj niečo akčnejšie, vybral si prakticky zo všetkého trochu a vyšlo to. A tak to našťastie nie je žiadne priamočiare béčko staviace na jednej atrakcii, ale neustále sa tu je na čo pozerať a o čo sa zaujímať. Prvá tretina pred uväznením ponúkne solídnu dobovú atmosféru so všadeprítomným morom a hlavne paranoiou, kedy sa každý bál každého a obviňovanie bolo to najjednoduchšie doplnený o konflikt so statkárom a potom už samozrejme samotné uväznenie s mučením, ktoré našťastie nemá toľko priestoru, nie je nijak zvlásť drsné a ani nápadité a to som rád, bál som sa, že práve na tomto bude film postavený, ale nie, v popredí sú skor tie ostatné zložky. Tá mystika je možno trochu nadbytočná, ale logiku to v danej situácii má a hlavne je radosť pozerať na nezlomného človeka, ktorý sa len tak nevzdá a oplatí, čo sa dá. Film sa našťastie môže oprieť o výborné postavy, hlavná hrdinka je síce celý film nelogicky až moc pekná, niekoľko dní fyzického a psychického teroru by sa na nej istotne podpísali podstatne viac, ale vo filme mi je to jedno, zahrala to dobre, fandil som jej a našťastie vo finále rozhodne nesklame. Jej protivníkom je Marshallov starý známy Sean Pertwee, ktorý to zahral výborne a potešilo ma, že vôbec nie je takou čiernobielou postavou, ako som čakal. A po dlhšej dobe zase aj Steven Waddington, ktorý je ako statkár správne slizký a prial som mu len to najhoršie. Po tej akčnejšo- hororovej stránke film síce neponúka nejaké výrazné sekvencie, ale tu mi to neprekážalo, vždy to len podporí dej. Ale hlavne, že tu nechýba finálna odplata a zaujme aj prekvapivo drsná scéna s vozom. Takže ja som príjemne prekvapený, Neil Marshall je dlhodobo jedným z mojich obľúbencov, na ktorých sa dá spoľahnúť a aj keď ma táto téma moc nelákala, podal ju asi najlepšie, ako mohol. Ja som spokojný. 77% (17.03.2021)

Mladá žena nedala po smrti manžela zašukať, a tak bola obvinená z čarodejníctva a musela podstúpiť nejaké to mučenie. Neil Marshall prekvapil, iba si nie som istý, či úplne pozitívne. Žánrovo som totiž očakával len čistú stredovekú rezačku, a napokon tam tej rezačky bolo asi najmenej. Ten film obsahuje strašne veľa chýb, dokonca som mal pocit, že tvorcovia to buď nemyslia vážne, alebo sú pod vplyvom niečoho. Ženskú bičujú, prepichujú jej nohy, rozmetajú jej piču olovom tak, že je krvavá od hlavy po päty, a popri tom ešte dokáže chodiť a bojovať, čím ju mučia viac, tým sa tvári drsnejšie, čím dlhšie chrápe v zablatenej cele, tým má dokonalejší účes. Proste pičovina na mraky, ktorá by sa dala obhájiť len tým, že jej sám Satan dodával silu, hoci aj to by bolo len chabé vysvetlenie. Režisér sa mal radšej rozhodnúť, či z nej chce mať amazonku alebo trpiteľku, dokopy to nejde. Čo sa týka hereckých výkonov, tak najviac ma presvedčila žena, ktorá bola spálená od hlavy po päty, nikomu inému som neveril. Najhorší bol černokňažník, ten keby ma mučil, tak sa asi urehocem na smrť – už len z tých jeho fúzov. Prečo teda také vysoké hodnotenie? Pretože tvorcovia vynikajúco zmixovali viaceré hororové žánre, pretože film počas prvej polovice priniesol kvalitné duchárske zjavenia a dalo sa aj slušne zľaknúť, pretože prostredie a hudba boli na 100% a visiace či rozkladajúce sa mŕtvoly po uliciach potešili, pretože vízie so Satanom mali dokonalé masky a pokiaľ došlo na gore, opäť to bola paráda. Na škodu veci sa ním ale dosť šetrilo, najmä pri scénach mučenia bolo takmer všetko mimo záber, čo nepochopím. Za mňa napriek všetkému zábavný film, pokiaľ to budem hodnotiť len ako fanúšik. Intelektuáli ho tak či tak zakopú pod čiernu zem a hodnotenia budú najskôr poriadne kontroverzné. (26.09.2020)

„Roky som si myslela, že ste diabol. Ale už to vidím. Ste obyčajný chlap.“ Mnohí od tohto hororu veľa čakali, keďže sa Neil Marshall po Páde do tmy (jednom z najlepších hororov desaťročia) vrátil k „svojmu“ žánru. Avšak! Jednak The Reckoning nie je horor a jednak všetky ostatné Marshallove horory (Psí vojaci, Súdny deň, aj keď tam je otázne, či vôbec šlo o horor, ale minimálne prvú polovicu azda áno) stáli za figu borovú (s čestnou výnimkou seriálového Hannibala). Takže ja som od tohto nič veľkolepé neočakával a to, čo som čakal, som plus mínus dostal: solídny historický krvák o usvedčovaní bosorky (či skôr „bosorky“?). Na Kladivo na čarodějnice sa to nechytalo, ale inak to bolo vcelku v pohode a znesiteľné (až na absurdnú dvojhodinovú stopáž a hlavnú ženskú postavu, ktorá by vyzerala ako dobre odpočinutá modelka aj po mesiaci mučenia). Ale rád som znova po rokoch videl Duncana z Posledného mohykána. (06.03.2021)

Omlouvám se, ale nemůžu jinak! Tohle skutečně je odpad! Tak extrémně špatný scénář a dialogy šustící papírem jak z nějakého školního představení, to už jsem dlouho neviděl! Korunu tomuto veledílu dávají neskutečně špatní herci v čele s hlavní hrdinkou, která se celý film provzdychá se svůdným pohledem, jako by točila pornografii. Perfektní makeup a vlasy jak od kadeřníka za každou cenu, kompletní ignorace poměrně vážných zranění jsou jen třešinkou na tomhle amatérském blivajzu. Po tomhle filmu ztrácím naději, že Neil Marshall ještě někdy natočí dobrý film. (24.05.2021)