Elvis

"Keď sa nehýbem, neviem spievať...". ELVIS je nádherná pastva pre oči, presne taká na akú sme od Baza Luhrmanna zvyknutí a konečne film, pri ktorom vám peňazí za vstupné nebude ľúto. Doba je zvláštna a ja fakt do roka nájdem v ponuke kín iba minimum filmov, za ktoré som ochotný zaplatiť. ELVIS ním určite je. Z neznámeho Austina Butlera sa po premiére určite stane hviezda. Toto je jeho životná rola a nebojím sa to povedať aj na začiatku jeho možno slávnej kariéry. Butler sa do role Elvisa výborne hodil, spevácke čísla boli skvelé a že ich nebolo málo. Rovnako zažiaril T. Hanks, ktorého sme v podobnej roli s úžasnou fyzickou premenou ešte asi nevideli. Film je pomerne dlhý, ale dobré filmy zbehnú ako voda. Počas východu z kina som sa zamyslel nad tým čo sa dalo urobiť lepšie a nenapadlo ma nič, tento film je takmer dokonalý. Píšem takmer, pretože po chvíli mi došlo, že scény z detstva, rodiny či jeho blízkych mohli dostať väčší priestor, hoci aj na úkor skrátenia niektorých speváckych scén. Najlepší film o spevákovi aký kedy vznikol? Možno, ale u mňa je tesne za stále neprekonaným Walk the line...100%. (05.07.2022)

Elvis urobil jednu vec presne naopak ako to robí väčšina ľudí. Nesnažil sa stať niekým, koho budú masy milovať. Iba z okolia nasával to, čo mu bolo prirodzené. Až raz, vo svojej speváckej a tanečnej „netradičnosti“ predstúpil pred svet. A čuduj sa svete, svet to nielenže akceptoval, do jeho bezprostredného prejavu plného nespútanej energie, čudesných pohybov a originálnych kostýmov, sa šialene zamiloval. Časom sa však samozrejme našli ľudia, ktorým jeho prílišná sloboda nevyhovovala, ale o tom už viac rozpráva posledný film režiséra snímok ako Moulin Rouge!, Australia či The Great Gatsby. V americko-austrálskej životopisnej dráme Elvis (2022) nechýba tradičný Luhrmanov rukopis. Je v nej dravosť, provokácia, hudba, ktorá dvíha zo stoličiek a neuveriteľný Austin Butler, ktorému by som za tento výkon vystrúhala nejedno ocenenie. Má to skvelý strih, kameru, aj svižné tempo, takže aj napriek riskantnej minutáži by som sa kino návštevy neobávala. Pri domácom pozeraní to už môže u niektorých divákov jemne drhnúť. Môj prípad to však rozhodne nebol. Niektorí tvrdia, že filmy Baza Luhrmanna sú povrchné. Myslím, že v jeho príbehoch iba vystupuje mnoho povrchných charakterov a v tom vidím podstatný rozdiel. No i tie nám vždy podsúva pútavým spôsobom. Ako symbol zakázaného ovocia, s trefným vyobrazením ich ľudského démonizmu v podobe nekonečnej chamtivosti a neukojiteľnej túžby po moci. Možno škoda zopár momentov z Elvisovho života, ktoré sa už nepodarilo do deja prepašovať (alebo viac rozvinúť), no i tak ide rozhodne o snímku, ktorá by vám nemala ujsť. Mne osobne Luhrmannov štýl veľmi vyhovuje a tak mu dokážem odpustiť aj nejaké menšie nedostatky. Mám ho jednoducho rada za to, ako sa cítim, keď pozerám jeho filmy. (09.09.2022)

Skoro deset let si Baz Luhrmann dával pauzu a nakonec to vypadá, že za to sakra stála. Režisér natočil Elvise ve svém typickém stylu - vynikající muzika, skvostní herci, zběsilé tempo, nápaditá vizuální stránka. Snímek je pro ty z nás, co o Presleym víme víceméně jen to, že byl králem rock'n rollu. Zábavný a informacemi nabitý film. Co víc si přát? 90%. (20.10.2022)

Chvíľu to filmu trvá, než sa usadí a kým sa začneme dostávať Elvisovu pod kožu. Teda aspoň čiastočne, Luhrmannovi sa to cez všetky jeho trademarkové finesy nepodarilo úplne. Divák si však príde na svoje vo všetkých smeroch, ale tiež nie úplne. Naratívne síce ide o klasický životopis, predsa ale len pôsobí navonok netradične. Či je to lepšie, ako keby sme sledovali napríklad Elvisove detstvo a prvé kroky k hudbe a nástup slávy tradičnejším spôsobom, je skôr na vkuse diváka, niežeby sme to mali Luhrmannovi vyčítať. Ako nefanúšik Elvisa ide ale pre mňa iba o jednohubku, tieto dve a pol hodiny už nikdy v živote dobrovoľne neabsolvujem. (23.06.2022)

Čekat na Luhrmannův nový celovečerní film devět let bylo utrpení, ale minimálně po stránce vizuální a střihové a v souhrnu všech obvyklých autorových manýrů Elvis nezklamal, naopak. Všechno svítí, pulzuje a přejíždí ze strany na stranu, od okna k oknu nebo přes střechy přesně tak, jak si fanoušci vymodlili. Problematický, ale zároveň tuze odvážný tvůrčí zvrat je vypravěč. Oddálit se od zbožštěné ikony a nechat mluvit někoho, kdo je i při sebevětší objektivitě antagonistou, mohlo dopadnout absolutním scenáristickým karambolem. Místo toho je Elvis živější než jiné biografie, zároveň ale divácky ne vždy příjemný a chvílemi až jedovatý. Zkrátka jako kdyby Austrálii vyprávěl Fletcher nebo dokonce kdyby nás po Moulin Rouge svým hlasem prováděl sám Vévoda - tedy úplně jiný druh emocionálního zážitku. Chápu všechny, kteří této změně propadli, chápu ale i všechny, kteří měli dojem, že je tvůrci nutí začít nenávidět Toma Hankse. Já zůstal blízko nadšené horečky ze všech kamerových a zvukových hrátek, ale i mírně roztrpčen tím, že všechny Bazovy filmy za posledních třicet let mě zasáhly ještě o tón přesněji. (10.10.2022)