Bolest a sláva

,,CHCEŠ, ABY SOM OSTAL NA NOC?" ,,JASNÉ, ŽE BY SOM CHCEL, ALE UZAVRIME NÁŠ PRÍBEH TAK, AKO BOH KÁŽE." ,,NIKDY NÁM NEZÁLEŽALO NA BOHU A NÁŠ PRÍBEH MÔŽEME ROVNAKO DOBRE UZAVRIEŤ AJ ZAJTRA RÁNO." __ Najzásadnejším prekvapením pri sledovaní ,,Bolesti a slávy" - pokiaľ teda ide o ,,pravdivé" rozprávanie o formovaní slávneho filmového režiséra - je zistenie, že Pedro Almodóvar je homosexuál. Na mojom postoji k filmu to však nič nemení; dokonca scénu úpalu, tvoriacu impulz k naštartovaniu Salvatorovej homosexuality, považujem za vrchol celého filmu skvelo odvedenú či už z hľadiska príbehu tak aj po estetickej stránke tvoriacu jeden z jeho najdôležitejších pilierov. Všetky retrospektívy i vedľajšie dejové línie (azda okrem trocha zbytočného heroínu) sa napokon pekne spoja a v závere prinesú vynikajúcu pointu, ktorá mi vyčarila úsmev na tvári. Nevidel som všetky Almodóvarove filmy, ani tie, kde rieši homosexuálnu alebo ,,inú" sexuálnu orientáciu, ale tu je jej téma pre mňa omnoho lepšie spracovaná ako v ,,Zlej výchove" a ,,Bolesť a slávu" radím zatiaľ k jeho najlepšiím dielam. To, ako šikovne vedel Banderas uchopiť svoju postavu azda netreba ani rozoberať. (1500. hodnotenie, 86. komentár k filmu) (10.06.2020)

Tak Pedro tentokrát uspokojí skôr tých svojich fanúšikov, ktorí majú radšej jeho pomalšiu a menej extravagantnú tvorbu. Pritom ale scenár nie je tak priamočiary, ako sa zdá počas pozvoľného plynutia deja. Skáče sa po časových osiach a na záver si Pedro pripravil jedno slušné prekvapenie. Všetko je ale vďaka tempu veľmi prehľadné a zrozumiteľné. Spočiatku sa hrá aj na komediálnu nôtu, ktorá začne byť časom trochu repetetívna, koniec sa ale nesie v emocionálnejšej rovine. Za mňa spokojnosť, ale Bolesť a sláva nie je film, ktorý bude režisérovými fanúšikmi prijatý jednoznačne kladne. (22.05.2019)

Nejsem rejžův fanoušek, takže nepřipraven na pomalé tempo se mi první půlka dost vlekla, byla pomalá, trochu nudná a zaujal mě akorát Banderas jak mu to seklo. Najednou je konec, druhá půlka utekla jak voda a já čumím, jak mě ty barvy, křehkost filmu i netradičně jemně hrající Banderas dostaly do kolen. (26.09.2019)

Pedro nám stárne - a už dávno to nie je to, čo bývalo :( Zlatá éra Pedra Almodóvar je už asi za nami, hoci oproti jeho dvom posledným filmom (Julieta a Los amantes pasajeros) to bol aspoň čiastočný návrat k jeho predchádzajúcemu majstrovstvu. Atmosféra filmu bola typicky almodóvarska - a to bolo na tom to najlepšie. Koncept kontrastu medzi dvomi životnými etapami Salvatora sa mi páčil, aj keď som čakal nejakú zaujímavejšiu pointu (táto bola skôr taká light poetická). Každopádne, napriek zaujímavému scenáru, som čakali niečo oveľa lepšie a svižnejšie. Občasný lyrický pátos tomu tiež moc nepomohol. A pritom to zozačiatku vyzeralo celkom nádejne... Nuž, od Pedra sa asi už niečoho výnimočného zrejme nedočkáme (aj keď by som sa v tomto naozaj rád mýlil). (14.09.2019)

Nie som nejaký veľký Almodóvarov znalec, ale videl som od neho už niekoľko filmov a tak polovica z nich sa mi páčila. Tento film obsahuje do veľkej miery autobiografické prvky, ktoré si vychutnajú práve režisérovi znalci. Oceňujem, že dej tentoraz neobsahoval príliš prekombinované prvky. Problém je, že to ani nemá nejakú poriadnu zápletku. Je to len také nesúvislé spomínanie. Hlavným kladom filmu je jednoznačne skvelý Banderasov výkon. Konečne zase dostal príležitosť skutočne hrať. A zase u Almodóvara. Asi by sa mal na Hollywoodske béčka vykašlať. Najviac ma bavila línia medzi Banderasovou postavou a jeho matkou. A to jak v období jeho detstva, keď bola pre neho všetkým, tak aj v dospelosti, keď bola stále pre neho najdôležitejšou osobou. Zvyšné línie mi pripadali, že vyzneli tak nejak do prázdna bez poriadnej pointy. Vizuálne to je ale znova vymazlené a aj keď sa vo filme vlastne nič poriadne nedeje, tak vďaka hereckým výkonom film nenudí. 6/10. (10.09.2019)