Andersonovy nahrávky

Sean Connery v roli zloděje, který rozhodně nemá chuť troškařit. Nač vykrást jen některý z bytů, když to s partou dalších sezvaných lapků může vzít šmahem v celém tom luxusním činžáku, kde právě našel azyl. Jenže minulost mu nikdo odpárat nemůže a tak je potřeba si na něj dávat trošku větší pozor .. (02.08.2013)

Lumetov pokus o vytvorenie štýlového 70.-tkového heistu s dobovým spoločenským podtextom vychádza čiastočne navnivoč hlavne z jedného dôvodu, a tým je silená snaha o odľahčovanie a hlášky. Pritom koncepcia príbuzná Melvillovmu Le Cercle rouge, v ktorej sa starosvetský Sean Connery ocitá v novej dobe a netuší, že od začiatku je len v inom väzení, ktorého steny sú neviditeľné, ale mreže všadeprítomné je výborná. A hlavne oči a uši, teda americký "Veľký brat", ktorý narástol do nedozerných rozmerov. Connery si nedá pokoja a šikmú plochu neopúšťa, vývoj je teda jasný - schyľuje sa ku grandióznemu heistu. A samotná (dlhá, predlhá, ale len v dobrom) scéna prepadnutia a lúpeže, prekladaná takmer dokumentárnymi rekonštrukciami z miesta činu po skončení a početnými retrospektívami je skvelá. Tu práve vidieť Lumetovu silu v detailoch, skrývajúcich spoločenské motívy (malá zásahová jednotka so "zaručenou šancou" na úspech, zverená v 70. rokoch do velenia černochovi je priehľadné svinstvo zo strany po sláve bažiacich veliacich dôstojníkov). Škoda, že film ako celok trpí papierom šustiacimi dialógmi a nevtipným poznámkami, nedostatkom režisérskej pozornosti k ostatným postavám a trochu suchopárnym vykreslením siete neustáleho dozoru a sledovania od radovej polície po FBI. Záver je mohutným preklenutím myšlienky filmu k reálnemu vyobrazeniu fungovania spravodlivosti a lovu veľkých žralokov prostredníctvom malých rýb. Celkovo však v konkurencii silnej režisérovej kinematografie trochu nedôstojné dielo. Bonusom je mladý Walken. 65% (05.07.2014)

Connery bez príčesku, mladé ucho Christopher Walken, dobová moderná technika, kradúca súkromie verejnosti, veľké pásky, rádioamatéri, telefóny, dlhé dráty, vydieranie a fotka Richarda Nixona na stene. Ľahko rozpoznateľný Lumetov 70kový štýl, ale napriek tomu všetkému to nie je až taká zábava, akú by sme očakávali. Tú techniku skritizoval neskôr lepšie Coppola v Rozhovore a vykrádačiek bolo už tiež nakrútených viacero o niečo záživnejšie. Film prekvapí najmä v závere, keď pochopíme, že sa nejednalo o len tak nejaký zábavný mainstream. Stále je to inteligentný film, ktorý chce divákovi niečo povedať. (16.12.2012)

Sledujem, sleduješ, sledujeme. Za prorockú vnímavosť k dnešnej skutočnosti, kde je snaha všetko zaznamenať si režisér Lumet 80% zaslúži. Rovnako za netradičný spôsob nakrútenia, bezchybnú improvizovane elektronicky džezovú linku Quincyho Jonesa a poprehadzované časové posuny priebehu lúpeže a udalostí bezprostredne po nej, prepojené zvukom istého druhu druhu sledovacieho aparátu. Poznámka: Otázkou zostáva, ak je všetko o ľudskej činnosti, aktivitách a telefonátoch a e-mailoch kdesi zachytené, tak: kto bude selektovať nahrané? A kto strážiť aby neunikli iné intímne veci o nás do nesprávnych rúk, ktoré ich budú využívať či zneužívať z hľadiska spotrebiteľskej alebo profesnej kariéry. (český dokumentarista Karel Vachek mal dokonca v titule jedného svojho filmu otázku - Kdo bude hlídat hlídače?) Vo filme to zatiaľ stíhali, pretože odpočúvaných a kamerovaných bolo len pár zločincov, navrátivších sa z väzenia, ale už aj tam došlo k nelegálnym odposluchom a účelovým mazaniam nahraného. Človek - dozorca by musel žiť dvakrát tak dlho, aby vyhodnotil zo zaznamenaného dôležité. Stroje nezvládnu vždy vyhodnotiť všetko bezchybne. Preto nie je prekvapujúce, ak sa dozvedám, že priamo pred kamerami v uliciach Bratislavy sa odohrávajú predaje a aplikácia perníku či koksu a absolútne nič sa nedeje. Žiadny výjazd, nič. Kamera beží, drogy sa predávajú mladistvým a nič. Prítomné je len oko dozerača, ktoré neustále dozerá a nič neselektuje. Pretože nik na základe jeho zistení nekoná. (18.08.2014)

Odposlechová technika sice mírně zastarala, ale myšlenka tohoto filmu rozhodně ne - spíše naopak. Bohužel. V Záznamech o Andersonovi se mi velice líbil Sean Connery, jenž tentokrát nehrál typického klaďase, podivná hudba Quincyho Jonese a především druhá polovina snímku, kterou zabírá fantasticky natočená loupež, s níž si Sidney Lumet vyhrál. A ten lehce mrazivý závěr. Škoda příšerného tv dabingu. Rád bych si přečetl knižní předlohu. (07.07.2013)