Aonacu: Kimi ni koi šita 30 niči

"Blue Summer" zaradím medzi ďalšie ázijské romantické romance. V podstate všetko čo sa dá povedať o japonských romantických filmoch sa dá povedať aj o tomto. A ja som asi príliš romantická duša na to, aby som to nedokázal oceniť. Neviem. Ale kedykoľvek si nejaký pozriem, tak to na mňa funguje. Aj keď na druhú stranu je pravda, že v niektorých aspektoch tento film celkom vyniká. Len tak dobré známky predsa nerozdávam. V prvom rade musím pochváliť Wakanu Aoi. Na prvý pohľad mi príde veľmi distinktívna, má sympatickú tváričku a hold je to dievča, ktoré by asi aj mňa dokázalo úplne roztopiť. Keby som nebol ženatý a mohol ju zobrať na rande, to by bolo skutočne niečo. Len neviem či by sme sa porozprávali, lebo ja neviem japonsky ani zaťať. Jej chémia s Hajatom Sano je veľmi dobrá a spolu pôsobia veľmi prirodzene. Ako keby boli jeden pre druhého skutočne stvorený. Okrem toho je to vynikajúco natočené. Veľké množstvo záberov pôsobí ako keby sa režisér pokúšal maľovať obraz. A ja mám veľmi rád tento spôsob natáčania záberov. Celý film je vďaka tomu veľmi pekný na pohľad. Ostatné postavy sú podľa mňa tiež sympatické. A majú tam ideálne množstvo času na to, aby sme ich stihli spoznať a dokázali im venovať naše sympatie. V tomto prípade do filmu nevstupuje žiadny moment, kde by sa film stal vysoko smutným alebo silne dramatickým. Je to len veľmi príjemná romanca. A nevidím na tom absolútne nič výrazne zlé. Možno len to, že je to predvídateľné a keď človek vidí jeden tento film, tak ich asi videl všetky. No aj tak ich pozerám rád a stále ma bavia. Neviem ako sú na tom iní, no ja som rád, že som mu venoval svoj čas. A dúfam, že Wakanu Aoi čoskoro uvidím v niečom znovu. Hodnotenie: B+ (29.05.2020)