Režie:
Jiří KrejčíkKamera:
Jaroslav TuzarHudba:
Zdeněk LiškaHrají:
František Smolík, Jana Brejchová, Ivan Mistrík, Jan Šmíd, Alexandr Postler st., Petr Kostka, Radovan Lukavský, Václav Lohniský, Marie Lukášová (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Slavný film o zradě, kolaboraci a především o morální odpovědnosti jednotlivce, se odehrává na malém městě v době začínající heydrichiády. Sledujeme osud tří nevinných maturantů, kteří se stanou obětí msty, jež v dané době nemůže mít jiné, než tragické vyústění. (Filmexport)
Videa (2)
Recenze (755)
Československé Paths of glory dopadli podobne, ako tie Kubrickove. Ale pochybujem, že ich scenár ten československý nejako ovplyvnil. Krejčírovi sa podarilo vo svojom filme predstaviť nacistickú okupáciu ako peklo, a to bez rozbombardovaných exteriérov mestských ulíc. Skoro tento film pôsobí ako dystopické sci-fi z budúcnosti typu 1984, bohužiaľ iba reálne zobrazil našu realitu. Z technického hľadiska (ktoré tu nie je až také dôležité, že, ide predsa o posolstvo) sa dá skritizovať dĺžka, občas sa film predsa len trochu tiahne. Emócie mu ale nechýbajú. No a na záver iba toľko, že podobné veci v menšom rozsahu sa diali aj v komunizme, lenže my o tomto období točíme radšej komédie. Ale to je zase iba moje, neviem už koľké, hádzanie hrachu o stenu. ()
Fenomenální! Brutální důsledky heydrichiády, konfrontovány s lehkou naivitou maturitního ročníku, nikdy nebyly na filmovém páse hmatatelnější. Strach obyčejných lidí vypustit z úst byť jediné špatné slovo, vážení občané, kteří ohýbají hřbet, a ti, kteří si i v nejtěžších chvílích uchovali rovnost vůči sobě samotným. Dokonalý filmový epitaf všem, kteří padli za oběť jedné z nejzákeřnějších pomst, jaké kdy byly vykonány. ()
Právom jeden z top filmov na tejto stránke. Fantastickí herci podali udalosť z najkrúšnejších časov 20. storočia tak verne, že je divák úplne vtiahnutý do deja, do doby a jej atmosféry. A pritom nešlo až o tak „veľa“. Smrť troch študentov je ničím oproti miliónom, ktorí boli pozabíjaní v tej dobe pre nič. V dobe, kedy bol človek len kusom mäsa a neplatil žiadny morálny vyšší princíp. Páči sa mi, že snímok bol natočený za socializmu, no nenesie v sebe ani náznak komunistickej propagandy. Film nesie silnú myšlienku absurdity, boja proti útlaku a samozrejme odporu voči nacizmu. ()
Aj napriek tomu, že tomu filmu chýba precíznejšie vykreslenie postáv a prehĺbenie emócií k nim, je to počin nadštandardný, a príbehovo dušu trhajúci, presne tak, ako to máme radi. Na pravosti historických udalostí by sa dalo diskutovať dlho, no o tom táto webstránka nie je. Filmový zážitok silne doporučiteľný, a hotovo. 92% ()
I z hlediska nižšího principu mravního (na ten vyšší nemám) je tento snímek skutečně mimořádně působivý. Jenže pro mne vražda zůstane vraždou, ať je spáchána třeba na tyranu a jediné poučení vidím v tom, že by mladí lidé měli lépe vážit své kroky, když kolem nich pochodují těžké kanady. Takže já sice rozumím uznalému nadšení diváctva, ale z mého pohledu se jedná o snímek tak vážnovážný, že ho již nikdy nechci vidět znovu. A to pro film není ta nejlepší vizitka. ()
Galerie (46)
Zajímavosti (19)
- Povídka Jana Drdy popisuje skutečnou událost. V době heydrichiády, v červnu 1942, byl na příbramském gymnáziu zatčen šestnáctiletý student Antonín Stočes. Jeho spolužák jej tehdy udal za to, že z časopisu Zdroj vytrhl fotografii Hitlera a hodil ji do koše. Pár dnů nato byl zastřelen spolu se svým otcem a ředitelem gymnázia, Josefem Lukešem. (zdeny99)
- František Smolík s viditeľnou nevôľou prijímal občasné režijné pokyny, aby ubral na patetickosti svojho prejavu. Keď režisér Krejčík vzniesol rovnakú požiadavku aj pri natáčaní Malkovho (František Smolík) záverečného prejavu, herec sa už neudržal a dôrazne oponoval, že tak emocionálne vypätý monológ nemôže hovoriť stroho a civilne. (Raccoon.city)
- Natáčelo se v Praze, Pardubicích a Hradci Králové. Ve filmu se například z Pardubic mihl dnešní obchodní dům Grand a palác Hybských z roku 1898. V Hradci Králové se natáčelo na Velkém náměstí a ve zdravotnické škole. Scéna schůzky Jany (Jana Brejchová) a Vlastíka (Ivan Mistrík) byla natočena u rybníka v průhonickém parku. Školní chodby a schodiště se natáčely na malostranském gymnáziu Jana Nerudy. Scény popravy se natáčely na dvoře dnes již neexistujících kasáren na Náměstí republiky. (zdeny99)
Reklama