Tallulah

Tallulah je typ filmu, ke kterému si velmi těžko hledám cestu. Hlavní hrdinka Elliot (Ellen) Page praktický celý film dělá všechny rozhodnutí proto, aby si posrala celý život a těžko se mi s ní tím pádem sympatizuje. Dějově je to ve finále nuda. Posouváme se pouze díky špatným rozhodnutím hlavní protagonistky a tak se přídávají další vsrtvy příběhu. Finále už je jenom očekávaná eskalace. Těžce průměrné a nezajímavé. (17.03.2021)

Ako únos jedného roztomilého blonďavého dievčatka pohne k náprave beznádejného hipíckeho túlania sa Amerikou nihilistické dievča Tallulah. Rovnako pohne k činu aj podobne sa chovajúceho frajera, túžiaceho po mamičke. No nielen ich dvoch. Čosi sa pohne i v chlapcovej mamine, zúfalo sa trápiacej sa odchodom manžela aj syna bez rozlúčky vo veľkom, opustenom obrovskom byte. Nuž a túžba po náprave vecí opanuje aj zúfalú a osamotene sa cítiacu matku uneseného dievčatka - inak takto sebeckú a výstrednú alkoholičku. Obvykle takéto príliš nemusím, no uznávam civilné herectvo i dobrú réžiu. A mimochodom: páči sa mi úvod filmu, ktorý film Krajina Nomádov, idealizujúci život karavanových pustovníkov dáva do takých realistickejších medzí. Ukazuje totiž, že spústa auto cestovateľov, ktorým je dodávka aj príbytok v skutočnosti netúžia po žiadnej práci, žobrú od kamionistov lístky na sprchovanie a živia sa vyhodenými potravinami zo supermarketov v kontajneroch alebo nedojedenými bagetami. Prácu majú na háku, najradšej vegetujú, hulia a milujú sa. (24.04.2021)

Moj vztah k lesbabam ako je Ellen Page je amibivalentny - vacsinou /pokial nestrkaju prsteky do mojich telesnych otvorov/ som zmierlivy a - sak nech si skusaju vzajomne vsetky telesne otvory a kludne aj vsetky telesne tekutiny. Sak to su ich telesne otvory, mne je to jedno, mna sa to netyka. Kapku problem mam ked na mna zacinaju ziapat z telky aki su oni normalni, vobec to nie je choroba, bolo to vynate zo zoznamu chorob, je to vec tak marginalna, ze sa o nej ani neoplati hovorit. Vtedy sa zo mna stava spoolocnost s rucenim obmedzenym - ludovo rucim za seba len obmedzene. No a samozrejme gejovia a lesby nemozu a nesmu pocitat s mojou podporou. Nepodporim ich ani picu kurvu, opakujem , ani za picu kurvu - jo aj s vulgarnymi vyrazmi to musi byt. Kazdopadne film plany, pribeh je cira umelina, ktora sa moze stat kedykolvek a nicim to nedokaze oslovit. Rezia amaterska, tempo plane, kulisy tiez ...... tak na 1 projekciu maximalne . 5 % (02.01.2019)

Přišlo mi to celý málo uvěřitelný. Takže jsem se do toho nebyl stavu ponořit. Koukal jsem na to jak na rybičky v akváriu. Nezúčastněně. Chraň Bůh, že bych o tom psal v superlativech. Toho jsem vážně dalek. Úplně marný to nebylo, ale jediná figura mi nepřirostla k srdci. Rád bych v tom našel nějakou hloubku, ale nenapadá mě, v čem by měla spočívat..? V tom, že Nicova máma začala díky přičinlivé bezdomovkyni konečně aspoň trochu žít? To je laciný klišé. O vytrestané a napravené mámě malé Maddie raději nemluvím už vůbec... To totiž nemálo šustí papírem... (22.12.2016)

Zaujímavý spád príbehu, ktorý bol poháňaný predovšetkým zúfalstvom v rôznych formách. Každá postava prežívala inšiu formu zúfalstva a zároveň žiadostivosti. Najintenzívnejšie to bolo pravdaže u hlavnej postavy Lu, ktorú vynikajúco stvárnila Ellen Page. Mne osobne však bola najsympatickejšia postava Margo, ktorá sa vďaka okolnostiam akoby prebudila z neutíchajúcej bezmocnosti vlastného bytia a opäť mala pocit, že jej život dostáva zmysel. O to smutnejšie bolo, keď sa to celé prevalilo. Konanie a psychiku postáv je v tomto filme možno obtiažne pochopiť, ale každý v sebe živíme nejaké zúfalstvo prerastajúce v žiadostivosť, ktorá je možno často za hranicami morálky, či dokonca zákona. (21.09.2016)