Recenze (1)
Stromy, pokorné ramená, prichýlia s láskou vtáčí spev. Vždy zabolí vetva zlomená, odpustia pýchu aj všetok hnev. Horou sa stopy stratia, ľudský pach vdýchne kôra stromov. Horou všetko onemie, divoké srdce len tam cíti domov. Tam mám korene, tam sa zastavím, tam chcem spočinúť, tam sa uzdravím, tam moja hrdosť môže v tichu zahynúť, tam je prímerie, tam sa odovzdám, tam sa nestratím, tam moja duša na konci všetkého v pokoji odletí. Čo viac dodať? Jedna z najkrajších slovenských piesní, krásna oslava Prírody. ()