Temná voda

Ze začátku příjemná ale postupem času neuvěřitelně nudná duchařina. Začátek má všechno, dobrou atmosféru strašidelnou černou skvrnu, a vše co bych očekával, ale přílišná roztahanost filmu způsobila to že film postupem času spadnul do stereotipu a nudy. A konec kdy ta holčička už je velká ženská bych totálně vystřihnul, nejenom že se mi tam nehodil ale přišel mi strašně hloupej. Právě kvůli druhé půlce dávám 3* stejně jako originálu, je to sice lepší ale ne o moc. (15.07.2012)

Výtečný Nakatův kousek, jenž je trochu jiný než většina duchařin. Nestaví na lekačkách, kterých je v něm pomálu, ale na skvělé, pozvolna na povrch prosakující mrazivé atmosféře, jež je mistrovsky dotvářena hodně zneklidňujícími zvuky a náznaky. Duch je tu téměř po celou dobu tušený, než viděný, a to je pro film jen dobře. Děj je sice pomalu plynoucí a předvídatelný, ale to mi nijak zvlášť nevadilo, neboť jsem stejně měl z téměř celého filmu pěkně nepříjemný pocit. A o to přece u horroru jde. Takže spokojenost. (22.08.2005)

Sociálna dráma, ktorej režisér navliekol zdanlivo hororových háv. Preto je mnoho tunajších komentátorov, naladených výlučne na pozeranie iného žánru, tak sklamaných. Matky, rozídené s partnerom, bez mužského zázemia to všeobecne majú veľmi ťažké. Okrem tohto, že sa musia postarať sami o seba, rovnako sú nútené poskytnúť starostlivosť potomkovi. Ak sa k tomu pridruží neutešená sociálna situácia a pomstychtivo naladený ex, túžiaci po pomste v podobe právnikom krytého útoku, v snahe dostať dcéru do opatery, o horor je postarané. Snaha získať rýchlo prístrešie končí katastrofou. Vlastne tou už je atmosféra starého, prevlhnutého pochmúrneho činžiaku. Len pri pohľade naň človeka chytí pochmúrna nálada. Navyše v byte neustále zateká a úradník bytového podniku je tak zavalený prácou, že nič nestíha. Nestíha ani mamina, neustále meškajúca pri vyzdvihovaní dcéry zo škôlky. Vlhká diera na strope bytu sa zväčšuje, vonku neustále prší, dcérka ochorie. Atmosféra hustne a tak nečudo, že matke pri jednom z vypočutí pred sociálnou komisiou rupnú nervy a napadne bývalého manžela. Duchárska línia príbehu je metaforou silnejúcich tlakov, predpovedajúcich odobratie dievčaťa neúprosným otcom. (19.10.2020)

Japonskú spoločnosť ako takú nepokladám za fascinujúcu, z hercov nepoznám ani jedného a priznám sa bez mučenia, všetky tie japonské šoky ma začínajú už mierne otravovať. Objektívnym faktom v tomto subjektívnom svete však je, že čo je dobré, to je dobré – a TEMNÁ VODA, ktorej režisér Hideo Nakata oživil japonské šoky kultovým hororom RINGU (1998), kvalitný horor rozhodne je. Ako býva zvykom, atmosféra je budovaná neznesiteľne pomaly, o to mocnejšie nás však tvorcovia držia v náručí a o to nezabudnuteľnejšie tých pár vyložených šokov pôsobí na našu čoraz zbedačenejšiu psychiku... Dodávam, že americký remake s Jennifer Connellyovou nedopadol vôbec zle. (07.10.2007)

Ďaľší tuctový horor s dievčatkom, ktorému sa niečo hrozivého stalo a teraz sa v zduševnenej podobe vracia navštevovať svojich o nejaký ten kus živších kolegov. Nič viac nič menej, proste nič prevratného. Horšie je ale to, že aj napriek tomu, že sa tvorcom podarilo nastoliť pomerne hustú atmosféru, skoro nikdy nepríde ku klimaxu a tak sa teda nedočkáme veľa lakačiek. Čakal som určite omnoho viac (29.10.2006)