Režie:
Dušan HanákKamera:
Viktor Svoboda st.Hudba:
Ladislav GerhardtHrají:
Václav Lohniský, Lucyna Winnicka, Josef Abrhám, Miroslav Macháček, František Zvarík, Vladimír Weiser, Emil Horváth st., Viktor Blaho, Jana Švandová (více)Obsahy(1)
Slovenská psychologická dráma. Príbeh človeka, ktorý sa ocitne v nemocnici s podozrením na vážnu chorobu. Prehodnocuje svoj doterajší život a jeho strenutia s blízkymi i cudzími ľuďmi vytvárajú aj obraz spoločnosti 60. rokov, plných nádejí i dezilúzií. Autor nastoľuje tu základné problémy ľudského bytia, otázky slobody, samoty, nekomunikatívnosti, hľadania vlastnej identity hrdinov a ich miesta v spoločnosti. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (78)
Povídka Potápěče přitahují mořské prameny ze sborníku Soukromí (1963) Jána Johanidese (v českém překladu vyšla v roce 1965) byla ještě bez politického pozadí hlavního hrdiny. Politikum se dostalo až do filmového přepisu, jehož výroba se táhla dlouhé dva roky. Hanákův debut na poli celovečerního filmu zaujal do té míry, že byl krátce po své premiéře a ocenění za hranicemi stažen na dvě dekády z oběhu. Našince na první pohled zaujme česká část obsazení (Lohniský, Abrhám, Macháček, Švandová, Augusta) a členky tvůrčího štábu (Tanská). Formálně se jedná o dílo ambiciózní, obsahově alarmující, přesto pro divácký zážitek je klíčová hudební složka působící jako nutný zklidňující balzám. ()
Panoptikum bratislavských postavičiek, ktoré pozostáva z predabovaných českých hercov a poľskej herečky (čo ale nevadí, však to robil aj Jakubisko), bolo trezorovým filmom, nielen pre podozrivú nejednoznačnosť príbehu. Ide tiež o rafinovanú kritiku režimu, kde sa nerieši typická nesloboda, skôr nezmyselnosť vtedajších inštitúcií. Od vrátnice, ktorá stratila aktovku. Cez nemocnicu, ktorá nechce prezradiť diagnózu. Až po cintorín, ktorého správca nevie nasmerovať ku správnemu hrobu, tak ponúkne hrob s podobným menom. V spiatočníckych zákutiach tejto spoločnosti sa tvorcovia snažia nájsť zmysel bytia. Naschvál nepíšem zmysel života, lebo nejde ani tak o metafyzické veci, ako o zmysel majetku, vzťahu, zamestnania, ... Najslobodnejší je chalan z ulice Brčkavý, ktorý nič nemá, ani nič nepotrebuje. Ľahko si získa pozornosť ostatných, lebo protiklady sa priťahujú. A to aj robí film zaujímavým. Všetky tie tváre v dave, miznúce a znovu sa objavujúce, ako objekty pod snehovými vločkami. ()
Film, který po svém dokončení putoval do trezoru, ovšem jedna kopie utekla a snímek zvítězil na festivalu v Mannheimu a získal první cenu. Je to skvělý psychologický snímek, kde hlavní roli hraje Václav Lohniský (škoda, že je předabován slovenským hercem), ale i tak jeho výrazná tvář a celkový dojem působí dokonale. Perfektní kamera Viktora Svobody zabírá různé úhly a pohledy a občas působí hodně dokumentaristicky. První celovečerní film Dušana Hanáka a hned takové zajímavé téma, kde se hlavní hrdina protlouká životem, který jakoby dostával jinší rozměr, když mu lékaři určí diagnózu 322. Trochu je naznačeno, že se dříve podílel jako stranický činitel na násilné kolektivizaci a radši po pár létech začal dělat kuchaře, takže spíše než záporný hrdina je naopak kladný. Jeho žena si najde milence v podání Josefa Abrháma a zkončí tragicky. Další výborné role hrají Miroslav Macháček jako vyšetřující lékař, Karel augusta jako patolog, nebo mlaďoučká Jana Švandová, přítelkyně Josefa Abrháma. Výborný film ze 60. lét (tyhle filmy prostě měly svoje nenapodobitelné kouzlo, zvláštnost a hlavně zachycení doby, jak se tenkrát žilo). Výborné jsou vložené různé titulky u některých situací, který film dělá hodně zvlaštnějším. A celý snímek perfektně podkresluje jazzový hudební doprovod Ladislava Gerhardta. ()
(95/2016) / Typický slovenský film, zvlášť teda 60. rokov zjavne natočený ešte pred prituhnutím podmienok. Nejako sa moc režisér Hanák nesnaží ísť naproti divákovi a aj samotná téma filmu by snáď vyžadovala trošku dramatickejšie, alebo lepšie povedané viac emotívne spracovanie. Film proste pojednáva o ťažkých témach, ale tak nejako si plynie bez väčších zvratov. Opäť tu ale máme zaujímavú kameru, kompozíciu scén, režisér má vyslovene rád kontrast (veľa, veľa) bielej a čiernej. Zaujme je aj herec Lohniský, známy hlavne ako legendárny Hujer. (6/10) ()
Zachytiť imagináciu Hanákových obrazcov je ako ponevieranie sa medziuličkami Dziga Vertova a to jeho námet je okorenený akýmsi východoeurópskym dystopickým svetom. Odrážanie Lohninského choroby je metaforicky jasné a zrozumiteľné a to podobné narážky pre spoločenské usporiadanie nemali v našej kinematografii miesto. Takisto menovite slabou vzpruhou čeliť závažným výzvam rádového ľudu a nie spomínanej transformácie poriadku príslušníkov strany je vari smutnejším odkazom ako tých profilujúcich, ktorí to do toho stavu priviedli. Postrádam naratív, ale o tom Hanák konieckoncov nie je a práve gradáciou samotnej dramaturgie by sme sa dopracovali azda k povrchnejším hermetickým záverom obsahovej i formálnej konzistencii. A bez dôležitých očných mikrodetailov pre blaho a potešenie z vizuálneho pranierovanie, ktoré pohyblivému svetu dodávajú samostatnú reč. Doby, miesta a času. ()
Galerie (3)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (10)
- Vo filme si zahrala aj poľská herečka Lucyna Winnicka, manželka režiséra Jerzyho Kawalerowicza, ktorú predabovala Elena Zvaríková. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Film sa natáčal v Bratislave, Brne i Prahe. (Raccoon.city)
- Námetom k filmu je poviedka Jána Johanidesa s názvom "Potápača priťahujú pramene mora", ktorá vyšla v zbierke "Súkromie" roku 1963. (rudeboy)
Reklama