Rovník

Pre svoj druhý celovečerný film si Serge Gainsbourg vybral adaptáciu románu Le Coup de lune Georgesa Simenona, tvorcu slávneho detektíva Maigreta. Équateur nesie znaky charakteristické pre žáner film noir – hlavný hrdina postupne odkrýva korupciu a skazenosť systému, ktorý ho obklopuje, prítomná je samozrejme záhadná a zmyselná femme fatale, určite nechýba vražda, ktorú nebude ľahké vyriešiť a všadeprítomný cynizmus v replikách. Čo sa vymyká, je prostredie, v ktorom sa odohráva hlavný príbeh– panenská džungľa v Gabone okupovaná francúzskymi (a nemeckými) kolonizátormi. Aj keď sa jedná o príbeh s kriminálnou zápletkou, Gainsbourg po celý čas volí pomalé až monotónne tempo, ktoré znemožňuje akékoľvek budovanie napätia. Nevnímal som to ale ako negatívum. Zvolený spôsob narácie som si spájal s postavou Timara, ktorý prichádza do Gabonu, je rozprávačom príbehu a jeho vnútorné monológy sú pre diváka jediným zdrojom informácií – väčšinu času pozná divák len toľko, koľko pozná samotný Timar. Timar je z Gabonu znechutený, ubíja ho prostredie a aj špinavé machinácie ostatných postáv. Monotónnosť príbehu som vnímal ako prostriedok pre postupné prenesenie týchto emócií na diváka. Vďaka tomu, že poznáme príbeh výhradne z pohľadu hlavnej postavy, sme náchylní s ňou sympatizovať. Ďalším dôvodom pre zvolený spôsob narácie môže byť aj Gainsbourgova snaha o zachytenie čistoty panenskej prírody a jej domorodých obyvateľov. Je nesporné, že Équateur má aj sociálny rozmer. Zaujímavá je predovšetkým hudba. Non-diegetickú zložku tvoria dve kompozície, ktoré sa vo filme opakujú – rytmický riff s použitím perkusií a basgitary a použitie skladby La Paix avec nous v inštrumentácií pre detský zbor a perkusie. La Paix avec nous (Pokoj s nami), skladba M. Wackenheima a Ch. Gauda, má náboženské konotácie a rozhodne nie je použitá náhodne. Táto kompozícia sprevádza hneď úvodné titulky filmu, kedy kamera pomalým pohybom odkrýva fotografiu domorodého muža popraveného obesením. Vďaka nej dostáva Gainsbourgov film ďalší rozmer ako requiem za obete kolonizátorov, čo podtrháva sociálnu rovinu príbehu. Diegetickou hudobnou zložkou sú zvuky pralesa a vtákov. Vzhľadom na význam prírody Gabonu pre príbeh je možné zaradiť ich do soundtracku ako plnohodnotné tracky. (28.05.2024)

ocenenia : MFF Cannes 1983 - nesúťažný výber (05.02.2013)