Tokijský klan

Sono spáchal jointa a vyhúlil popkultúrny vy hip-hop-pingovaný zmetok, ktorý ma pobavil viac, ako som čakala. V tomto prípade je siahodlhá analýza menej ako nepotrebná a to k dýchaniu mi rapping / jumping vôbec nechýba.Vymastený, akurátne pripálený inakvejší pohľad na japan outsiders kultúru. Proste pestrofarebné a silne zhulené. J-rowdies rulezzzz. (17.01.2015)

Jeden z nejoriginálněji zpracovaných filmů, co jsem viděl. Nedokážu to vůbec k ničemu přirovnat. Sono protentokrát hodil bobek na nějaký příběh, dějové zvraty či psychologii postav a naservíroval dvě hodiny čisté zábavy pro divákovy oči a uši, přičemž celý film se zakládá jen na beefu tokijských hiphopových crews. Nestačil jsem pobírat, co všechno Sono vymyslel za lokality, kulisy, postavy, kostýmy a bojové scény. Megaúlet, při jehož tvorbě musely být spotřebovány hromady drog. (01.03.2015)

Predbežný zostručnený komentár (bez spoilerov): Na rovinu priznávam, že si nie som celkom istý svojim hodnotením, ktoré pocitovo počas filmu vystreľovalo do absolútnych výšin a v zápätí strmo padalo nadol k šedivým hodnotám. V momentálne prevažujúcom nadšení sa však pokúsim vyvážiť tunajšie názory a udám pár dôvodov. Je to Sono absolútne iný, a pritom zostáva v zásade sám sebou; nikto by totiž nedokázal vytvoriť tak dokonalý protiklad drtivej väčšiny jeho autorskej filmografie. Pokým doteraz preferoval 35mm kameru a svojim predchádzajúcim filmom jej dokonca vzdal srdečnú poctu, tu točí výhradne na digitál s prehršelom efektov, trikov, animácií a ďalších moderných vychytávok, ktoré tak dlho odmietal. Úplne tu absentujú jeho typické témy - hľadanie vlastnej identity či rozklad rodinných hodnôt by sme tu hľadali márne. Vlastne i spoločenskú satiru ako takú (alebo je len priveľmi dobre ukrytá). Príbeh sa odohráva behom jedinej noci a následujúceho rána. Film vôbec nemá ľudskú hlavnú postavu - protagonistom sú v skutočnosti ulice tokijského Bukura. Atmosféra živej pulzujúcej metropoly je prítomná v každej sekunde a pohybe plávajúcej kamery, plynulo prechádzajúcej od postavy k postave, od zápletky k zápletke. Je to chaos, ale dokonale zorganizovaný chaos, ktorý zachytáva život i v tejto pokrútene absurdnej podobe výstižne a bezmedzne. Tak úchvatné využitie každého centimetra štvorcového scény som už dávno nevidel. Hudba a dej (o absencii príbehu by som úplne nehovoril - na druhú stranu je pochopiteľné, že mozaikovitá konštrukcia v tak "malom" časovom úseku môže vyvolávať tento dojem) sú zámerne podriadené stereotypom západnej kultúry a jej influencie na japonskú mládež - pomeriavanie veľkosti pohlavných orgánov, macho syndróm, coolness everywhere... A anime/manga štylizácia s afektovaným herectvom a emóciami k tomu sedí. Má však aj silné hnacie motory - priateľstvo, zradu, nenávisť, lásku, smrť a mnohé ďalšie. Úroveň perverzie je zhruba rovnaká, ako vo vysoko kontroverznej komiksovej predlohe od Santa Inoue. Bojová choreografia sa stupňuje a často nie je vôbec prekrývaná strihom. Strih vôbec je na samostatnú kapitolu. Šóta Sometani ako rozprávač (film sám reflektuje svoju podstatu pohľadmi a prehovormi do kamery) skvelý. Casting je efektívny a zábavný rovnakou mierou, ako film sám. A musím súhlasiť s výrazom z prvej časti Adrianovho komentára - rozhodne to JE jeden z najlepších muzikálov vôbec. A narozdiel od neho si myslím, že práve absencia humoru (nie však nadhľadu) napomáha tragickému vyzneniu v momentoch, keď je to najviac potrebné. Otázka, či sa Sono utrhol z reťaze je nemiestna - on sa naopak nechal spútať predlohou a ňou reflektovanými fenoménmi. Nie však natoľko, aby opäť nestvoril čosi perfektné. 100%_____UPDATE: Znižujem za 4*, pocitovo už čiastočne vyprchalo, uvidíme, čo po druhom zhliadnutí. 85% (31.01.2015)

Tak tentokrát jsme si se Šionem nesedli. To, že rap není zrovna můj šálek v tomhle pofidérním muzikálu, ani tak nevadí, jako spíš pocit, že všechno je to jen o kulisách a výstředním chování většiny postav. Jinak o ničem jiném. A to mi prostě nestačí. Pokud máte rádi rap, bezhlavou řežbu, absenci "příběhu" a nebojíte se trochu nechutností, tak směle do toho. Je to přesně japonské UFO 「Unidentified Film Object」 a tentokrát bohužel mimo můj vkus. (31.01.2015)

NAMOTÁVKA: Mohol by som to nazvať - jeden z najlepších muzikálov, aké som kedy videl, ale to by ani zdaľeka nevystihovalo to, čo všetko tento film ponúka. Vlastne ani viac o tom teraz hovoriť nechcem - ale v skratke - znova tu máme Sona, ktorý je nespútaný, eklektický, svojsky štylizovaný, pop-kultúrny, mišmašový a hýriaci nápadmi. A znova a to je hlavné - je to veľká zábava. -------------- UPDATE/POKRAČOVANIE/VYTRIEZVENIE: Ak Vás predchádzajúce slová navnadili na Tokyo Tribe, tak ste boli asi v rovnakej pozícii ako ja pred samotnou projekciou filmu. O to strmší pád som zažil počas a po filme. Aj keď obdivujem design i dekoráciu lokácii v ktorých sa príbeh odohráva a doceňujem Sonovu schopnosť aj prostredníctvom strihu, dlhých záberov a mixu hip-hopu, rapu a syntetizátorov veľmi dobre rozvhrnúť hlavné figúrky príbehu a uľahčiť vám tým vašu orientáciu v príbehu i lokáciach, sú to asi tak všetky pozitíva tohto príbehu pre mňa. Zvyšok je anarchistický bordel, kde tentokrát spojovacia niť je veľmi krehká až "neviditeľná" a chýba mi tu signifikantná podvratnosť - niečo zmysluplné za tým všetkých chaosom (narozdiel od podobne ladených jeho predchádzajúcich filmov). I keď je docela možné až reálne, že práve táto neexistencia je Sonom účelovo plánovaná ako zdvihnutý prostredník všetkým, ktorí majú nejaké očakávania. A práve možno preto posledných 15minút obsahuje všetko to, čo mi vo filme dovtedy chýbalo a v záverečnej rap skladbe je viac nadhľadu a "múdrosti" ako v celom filme predtým. Tak či tak, tentokrát to išlo mimo mňa. A hoci v tomto smere druhá polovica filmu (keď celý ten "war of gangs mayhem" skutočne vypukne) je na tom lepšie ako prvá , najnepríjemnejší fakt a veľmi nemilé prekvapenie je pre mňa prítomné v celom filme - takmer nulová prítomnosť humoru a vtipných momentov. Sono síce úspešné predáva nadsadenosť celého toho nezmyslu, ale skutočná odľahčenosť a pointovanie momentov absurdnosti vtipom, tá tu teraz v mojich očiach absentuje. Za poslednú dobu je to tak prvý Sonov film, i keď tu možno povedať že dvojhodinový videoklip, kde som nemal pocit, že vyše dvojhodinový film trvá tak o polovicu kratšie, ale naopak - dvojhodinové Tokyo Tribe mi prišlo naťahované a dlhšie ako napr. Ai no mukidashi. (11.09.2014)