Kawaki

Tak toto bude zložité. Premýšľam vnútorne aký postoj vlastne mám k tomuto filmu zaujať. Pretože sú veci, ktoré filmu odoprieť nemôžem, no na druhú stranu si neviem predstaviť, že by som sa k tomu niekedy vrátil, alebo by som to niekomu dokázal odporúčať. Leda máte radi filmy, ktoré majú v sebe obrovskú dávku násilia, krvi a skutočne chorého a zvráteného myslenia. Pretože všetko je vlastne len obyčajný sen. A nezáleží na ničom. Lebo nič nebude mať žiadny následok. Ak je všetko len sen, tak sa to predsa reálne nestane, že? Také je nastavenie mysle našej hlavnej hrdinky. Takže si asi viete predstaviť, čo z toho plynie. "The World Of Kanako" je asi najnepríjemenjší film čo som videl od čias "The House That Jack Built". Film nemá veľmi sympatické postavy, a čím viac toho vieme, tým viac som si prial, aby sme toho mohli vedieť menej. Možno by som si prial, aby aspoň niektorá postava nepôsobila tak nesymapticky. Keby to malo aspoň nejaké srdce. Niektorí písali, že hlavnému hrdinovi budete fandiť. Úprimne, na konci filmu a so všetkým čo som sa dozvedel som bol viac na opačnej strane. Pretože čo pochopíme z posledných 15 minút je podľa mňa tak neskutočne odporné a choré, že si Kanako svoj osud skutočne zaslúžila. Okrem toho mi aj vadí, že je film často natočený tak chaoticky, že budeme mať kombináciu asi všektého možného. A je to celkom slušný bordel. A soundtrack... tak ten mi tu fakt nepasuje. Neviem čo k príbehu viac povedať. Film je skutočne násilný, drsný a pôsobí veľmi naturalisticky. Myslím si, že nás mal znepokojiť a to sa mu podarilo. Určite sa k nemu nikdy nevrátim, no aspoň si môžem povedať, že som ho videl raz. Ak máte radi násilné filmy, tak vás to možno chytí. Ale aj tak si nie som istý, či by sa vám chcelo orientovať v tej vlne flashbackov, snov, spomienok iných postáv a súčasnosti. Hodnotenie: C+ (10.06.2020)

"Bola nekonečne hlboká tá studňa, alebo som nekonečne pomaly padala tou studňou ja?" - Alica v krajine zázrakov zisťuje ako hlboko vedie králičia nora. Tou Alicou sme my diváci, tou norou je peklo, ktoré sme si my ľudia okolo seba vytvorili. Aj to je jedna z možných intepretácii príbehu filmu, v ktorom bývalý policajt pátra po zmiznutej dcére. Priamočiary príbeh je vďaka strihu a časovo nelineárnej naratívnej štruktúre rozmontovaný na malé diely a tie účelovo nanovo pospájané tak, aby odzrkadľovali duševné rozpoloženie hlavného hrdinu. V tomto smere ide Nakashima ešte výrazne ďalej ako u svojho predchádzajúceho Kokuhaku. Z hľadiska štýlu, ktorý už "brakovo ladenými" úvodnými titulkami dáva najavo svoju hyperbolickosť, to tak môže byť rovným dielom maniera a neschopnosť režiséra posunúť sa ďalej ako aj vycibrenosť, resp. postupná ciezelácia svojho rukopisu. To nech si každý v hlave vysporiada sám. Pravdou je, že už dávno vo mne nejaký film nevyvolal také zhnusenie a zahanbenie zo sledovania, ako tento, hoc stále si uvedomujúc tú náročnosť vyskladania to do tej výslednej podoby. (17.09.2014)

Akikazu je bývalý detektív, ktorý po mnohých prešľapoch s alkoholom prišiel nie len o svoju rodinu, ale i prácu. Keď ho jedného dňa kontaktuje bývalá manželka, ktorá mu uvedie, že ich jediná dcéra je už pár dní nezvestná, rozhodne sa podniknúť opatrenia, aby ju vypátral. Bohužiaľ, ani zďaleka netuší, v akom "svete" Kanako žila a kým naozaj bola. Akýsi "zmetený" spôsob spracovania v úvodnej polovici odrádza diváka od pozornosti. Preblesky, flashbacky či animované vsuvky ma miatli, pričom samotný príbeh akoby (z môjho pohľadu) strácal na serióznosti. Skutočne len sťažka si človek nachádza cestu k tomuto filmu. Mal som chuť niekoľko krát ho vypnúť, no ako to už býva zvykom, lákalo ma "svetlo na konci tunela" v podobe záverečného rozuzlenia. Je pravdou že počas plynutia deja sa objaví niekoľko zaujímavých krvavých scén, no bohužiaľ, tie ani z ďaleka nie sú najsilnejšou stránkou tohto snímku. Tou je bezkonkurenčne práve rozuzlenie či pointa v podobe rozpoznávania vlastnej osobnosti hlavného "hrdinu", ktorý prahne po pomste, bez ohľadu na fakta, na ktoré naráža - 65% (29.10.2015)

"Moja dcéra bola špina. To rozhodne dokazuje, že to bola moja dcéra." povie v závere filmu vyšetrovateľ, ktorý pred nejakým časom doslúžil v polícii. Zamestnal sa ako strážca v súkromnej bezpečnostnej službe. Voľný čas následne venoval bezuzdnému chľastaniu a opileckým potýčkam. Jeho zjav pustol, primerane životospráve. Príčinou bola je náhla strata ženy, dcéry aj domu v dôsledku rozvodu. Do hry sa vráti, potom, ako mu bývalka oznámi, že dcéra zmizla. Jeho agresívne správanie pri pátraní po potomkovi je poznačené opileckou zhýraloťou. Tá však netvorí ani promile hriechov, o ktorých sa dozvedá v priebehu násilného, ukričaného, krvavého deja. Vyšinutí spolužiaci, dobre zabezpečení pedofili, školská šikana, debilne sa vyškierajúci oficiálny vyšetrovateľ, večne ocucávajúci guľaté ružové lízatko, násilnícke drogovo pasácke gangy. Všetko pod pláštikom cukríkovo farebnej vianočnej párty, umeleckých komixov a naškrobených bieloskvúcich sa školských uniforiem. Časové skoky dotvárajú vnútorné prežívanie hrdinov. Hyperbolický komentár a kritika spoločnosti v neobvyklom a formálne dokonale odvedenom podaní stráca body na prebytočnej explicite krvi a násilia. 70% (28.10.2020)

Byl jsem zvědavý jak Japonsko naloží s drsným Revenge thrillerem a překvapivě velmi hezky. Co se týká příběhu je film občas matoucí, tempo kolísá a divákova pozornost není stoprocentní, co se týká technické stránky není téměř co vytknout. Na Japonsko nadprůměrný vizuál, násilí a krve je zde více než ze čtyř popravených prasat, což mi velmi sedělo. Hlavní hrdina tedy otec hledající dceru je správný drsňák a divák mu fandí. Celkově dobré, hezky znepokojivé, brutální občas depresivní až zoufalé.Možná Odpověď na Korejský I Saw the Devil, ten byl však jinde. 75% (10.08.2015)