Lví srdce

Dlhšie sa mi nestalo, aby ma film tak milo prekvapil. Aj keď uznávam, že som mal asi malé očakávania. Bizarné postavičky v ešte bizarnejšom strete, ale hlavne realisticky podané a tiež zahrané. V niektorých scénach som sa síce pouškŕňal, napr. keď partička rodičov prišla zbunkovať neonacistu, alebo keď dotyčný neonacista robil v škole dozor a zastrašoval učiteľský zbor, ale malo to gule, živelnosť, typický severský humor a čas pri sledovaní mi ubehol ako voda. (19.01.2019)

Finové mě tímto filmem dost překvapili. Nejenom tím, že dost nekompromisně popisují problém nacionalizmu ve své zemi, ale také tím, jak tento problém zakomponovali do absolutně odlišného příběhu, než by si standardní rodák Evropy mohl v dnešní době představit. A samozřejmě na tyto záludné otázky odpovídající stejně tak nekompromisně a zdařile, jak se na poctivý skandinávský film sluší a patří. Přitom je to zvláštní, že na toto téma vytváří film zrovna země, která má s tématem imigrantů podle mě i nejmenší problém v celé Evropě. Imigrantů tam mají, že byste je spočítali na prstech jedné ruky. To už tam je více cikánů, o které se pro změnu starají královsky. Nicméně když jsem jednou četl finské noviny, překvapilo mě, jak jediný článek o krádeži byl o dvou etiopských fotbalistech na severu Finska, co vykradli fotbalový klub, který se za ně zaručil. (30.09.2016)

S tvrdením, že podobné filmy na takúto tému sú vždy takpovediac "na jedno kopyto" súhlasiť nemôžem - nájdu sa aj nejaké svetlé výnimky. A tie ostatné môžu milo prekvapiť niečím iným, napríklad v tomto prípade to bola zaujímavá forma prevedenia. Neviem, či to bolo tým, že ide o severskú tvorbu (ktorá v posledných rokoch zaznamenáva obrovský vzostup), absolútne neznámymi hercami (teda aspoň pre mňa), ktorí zahrali až prekvapivo veľmi dobre alebo niečím úplne iným. Viem len to, že ma to celkom dosť zaujalo, a to aj napriek vlažnému začiatku (na môj vkus nedostatočné uvedenie do deja, ktoré mi pripadalo nezodpovedne odfláknuté na úkor hlavnej myšlienky), tuctovej zápletke, ktorá bola až príliš jednoduchá a ľahko predvídateľná - ako už niekto spomínal, ide o klasický film na objednávku čisto len z jedného uhla pohľadu, ktorý neprináša v podstate nič relevantné. V tomto smere sa však nie je čomu čudovať, severské krajiny sú oveľa tolerantnejšie a ani zďaleka nie sú také temperamentné ako napríklad balkánsky región, kde by si takáto "mierna" tvorba asi vysoký počet priaznivcov nezískala (je to odlišnou mentalitou?). Vysvetlení, prečo vzniká takáto situácia, stále rastúce napätie, pozadie hnutia za biele Fínsko a podobne sa teda žiaľ nedočkáme, avšak to ani k hlavným cieľom tohto snímku nepatrilo, keďže kladie dôraz skôr na jednotlivca a vznik viacerých náhlych rozporov ohľadom jeho presvedčenia, ktoré ho dostávajú do nepríjemných situácií. V tejto rovine je to zvládnuté viac než dobre, i keď, ako som už spomínal, neprekvapí absolútne ničím. Možno občas až úsmevnými scénkami medzi Teppom a malým Rhamim, má to taký príjemný nádych. Kľudne si to však niekedy v budúcnosti pozriem opäť, nevidím v tom žiaden problém. 4/5 (05.07.2014)

Prvá polovica snímky je veľmi predvídateľná a tá druhá sa stále mohla uberať buď cestou tézovitosti, alebo prísť s nejakými zaujímavými zvratmi a podzápletkami. No a našťastie sa stalo to druhé. Predovšetkým vedľajšia dejová línia v škole tomu dodala na šťave a pekne sa tu príbeh rozbehol v zmysle príčina následok a ďalší následok. Až tak, že sledujeme neonacistov biť sa nevedomky za práva afrického chlapca s tými, možno ešte nebezpečnejšími rasistami, kvázi umiernenými civilistami. Podobne kriticky vyznieva aj rozhovor s učiteľkou v škole. No a Rhamiho otec so svojimi otravnými "joky joky" taktiež nie je zobrazený ako úbohá obeť euro-xenofóbie. Pretože tvrocom išlo aj o všeobecnejšiu polemiku o násilí, čo si možno nie každý všimne. (21.04.2018)

Jo uz ani chladny sever neni, co byval a ten cernej sajrajt se rozleza vsude. A co hur, hned si mysli, ze jim vsechno patri a vsude jsou doma. Vyborne drama na tema pristehovalci x rasismus. Takova finska variace na Kult hakoveho krize, ale ne tak americka, coz je tady jen ku prospechu veci. Konec byl paradni. Peter Franzén zahral skvele - pobavila me hlavne scena, kdy tomu malemu bubakovi ihned po seznameni nabizi neco k jidlu. Co jineho, nez banan :-)) (16.03.2014)