Neporazitelní

Je to dosť dobrá akčná športová dráma od Dante Lama. Má vydarený príbeh o dvojici mužov, mladíkovi, ktorého otec padol na dno a zlosť si vylieva práve na svojom synovi a tak musí znášať neustále ponižovanie a mužovi v strednom veku, bývalom šampiónovi v boxe, ktorý si síce kedysi myslel, že mu patrí svet, ale teraz je už len v dlhoch, kvôli čomu po ňom idú úžerníci a tak radšej unikne a prenajme si izbu v byte s problémovou matkou a jej dcérou. A obaja muži dvoch generácií trávia čas v telocvični, kde sa trénujú kombinované bojové umenia a mladík túži dostať sa na turnaj. So spracovaním som dosť spokojný, síce z dvoch hlavných hrdinov ma spočiatku viac zaujal len jeden, bývalý šampión, ktorého línia je omnoho zaujímavejšia a rozmanitejšia, či už kvôli minulosti, práci v telocvični alebo aj zaujímavom vzťahu s matkou a dcérou, ktoré majú aj svoj priestor, takže mladík mi prišiel prakticky trochu navyše, ale našťastie sa ich osudy už čoskoro prepoja a pomaly ma začal baviť aj on. A zatiaľ čo prvá polovica je vlastne ideálne plnohodnotná dráma doplnená o trénovanie v telocvični, v druhej sa už začne samotný turnaj, ktorý je síce podaný trochu inak, než som očakával, ale tiež sa je na čo pozerať a hlavne záverečná fáza, kedy zase dostane väčší priestor bývalý šampión je dosť vydarená. Takže skutočne po celý čas sa je na čo pozerať, ale konkrétne musím vyzdvihnúť poslednú tréningovú sekvenciu s piesňou Sound od silence, úžasný zážitok. Čo sa týka akcie, priznám sa, že práve samotné súboje ma z celého filmu bavili najmenej, ale aj tak sú rozhodne dobre zvládnuté. Súboje sú celkom realistické, po vizuálnej stránke zaujímavé s pár skutočne výbornými zábermi a síce tento typ až tak moc neobľubujem, aj tak ma potešilo pár veľmi dobrých chvatov a hlavne tých, pri ktorých už hrozí aj zlomenina. A najviac sa mi páči finálny súboj. Herecké obsadenie je výborné, Nick Cheung ma v posledných rokoch baví stále viac a tu bol skutočne skvelý, sympatický Eddie Peng, pričom obaja tu okrem iného predviedli skvelý fyzický výkon, k tomu Andy On v úlohe súpera a viacero výborných vedľajších postáv, obzvlášť matka s dcérou. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, veľmi dobrá vizuálna stránka a atmosféra, kvalitne zvládnuté súboje, k tomu trochu emócií, Dante Lam tu odviedol veľmi dobrú prácu. A páči sa mi aj hudba, hlavne spomínaná pieseň Sound of silence. Takže po predchádzajúcom Viral factor, ktorý mi až tak moc nesadol konečne zase plnohodnotný Dante Lam, ktorého si ešte s radosťou pozriem. 78% (14.12.2013)

Kdyby Purgatorio nenapsal již Dante Alighieri, mohla bych ho po zhlédnutí této kombinace klišé a patosu napsat já. Hádejte, milé děti, jak to asi dopadlo? Musím připustit, že když se dva hloupí pánové buší pěstičkami do svých hloupých hlaviček, je to celkem zručně nasnímáno, jejich krev a pot šplíchají tak intenzivně, že jsem měla strach, že mě zasviní. (18.12.2020)

Warrior má svojí asijskou verzi a nutno dodat, že hodně povedenou. Film sice zachovává klišé o zápasníkovi, který se z nikoho vypracuje na bojovníka, který drtí jednoho favorita za druhým, ale ta omáčka okolo je ne snad výrazně novátorská, ale v rámci asijských akčňáren neokoukaná. Osobní dramata obou hrdinů mě zkrátka chytla za srdce a přinutila mě držet oboum palce, aby jim to dobře dopadlo. A i když to nakonec vše neproběhlo úplně dle mých původních představ, byl jsem na konci víc než spokojen. A vysokou úroveň měla i choreografie jednotlivých MMA zápasů a v jistých momentech předčila i již zmíněný O'Connorův trhák. Trefou byla i ústřední melodie provařeného hitu Sound of Silence, který ale v asijském podání nabyl odlišných a příjemných kontur. Prostě se to celé povedlo. 90% (28.06.2014)

Zatím nejlepší Dante Lamův film a zároveň letošní nejlepší Hongongský akční film. Je to zábavné,upřímné,hezky dojemné,MMA zápasy skvělé,vyhýbá se to i tradičním klišé,což vše je nezbytné zde vychválit. Oproti Warriorovi svižnější,napínavější,zápasy lépe zpracovanější a příbeh lépe stravitelnější. Jsem nadmíru spokojen. 80% (13.12.2013)

Tak pre začiatok by som film neoznačil za akčný, minimálne nie v oficiálnej do sveta vypustenej verzii. Na to sa totiž primálo venuje samotnému MMA, vlastne z celej stopáže je asi hodina čistokrvný rodinný film s trochou komediálnej prímesi (ktorú zväčša používajú do filmov všetkých žánrov Juhokórejci - česť výnimkám ako Ki-duk Kim alebo Chan-wook Park), 15 minút vyložene vzťahová dráma, a až tá zvyšná ledva trištvrte hodina sa venuje čírej zmesi boxu, teakwonda a ktovie čoho ešte v jednom z choreograficky najzaujímavejších ázijských bojových umení. Herci sú slušný, je to kvalitne natočené, no samotným zápasom je v tejto verzii venovaný tak malý priestor, že nemôžem hodnotiť vyššie. A to je škoda, lebo jednotlivé súboje sú perfektné, ako herecky, tak po stránke choreografie a cítiť z toho autentickosť. Trochu sklamanie, ale stále celkom dobré. 70% (24.01.2014)