Reklama

Reklama

Film z období francouzské okupace. Děj se odehrává ve francouzském městečku, jehož obyvatelé jsou přinuceni ubytovat ve svých domech posádku německých okupantů. Lucile Angellierová (Michelle Williams) bydlí v domě se svou upjatou tchyní, která žije utrpením pro svého syna bojujícího na frontě. Lucile se před zraky tchyně sbližuje s novým nájemníkem, důstojníkem wehrmachtu Brunem von Falkem (Matthias Schoenaerts). Válečné události však postaví mladou ženu před dilema v okamžiku, kdy se na Lucile obrátí sousedka s prosbou, aby v domě současně ukryla jejího manžela, který zabil jednoho z Němců. (Leandra)

(více)

Videa (5)

Trailer 2

Recenze (56)

misterz 

všechny recenze uživatele

Keď chceš spoznať charakter človeka, daj mu vojnu... Trocha som parafrázoval známy Lincolnov citát, ale v tomto prípade sa sem hodí jeho poopravená verzia. Vojna so sebou prináša rôzne príbehy, ktoré sa síce nedostanú do kníh, to však neznamená, že neboli a že nemali žiaden význam. Opak je však pravdou. Tento romantický príbeh ale to šťastie mal a do knihy sa po dlhých rokoch dostal... Pozitívny dojem snímku zvyšuje hlavne poznanie, že nech stojíme na jednej či druhej strane, stále sme len ľudia, dobrí či zlí sa nájdu u nás doma ako i u suseda. 70/100 ()

eLeR 

všechny recenze uživatele

60 rokov bol tento príbeh zabudnutý kdesi v kufri ... príbeh o tom, že na pozadí vojny sa toho odohrávalo mnoho. Ľudia udávali svojich, zarábali na nešťastí druhého, nepriatelia pomáhali nepriateľom, láska nepoznala hranice ... aj o tom je tento film. Do prvej polovice sa javí ako príbeh začínajúcej zakázanej lásky, ale neskôr dostane hlavné slovo vojna. Musím pochváliť kostýmy, nádhernú hudbu a výborných hercov. A Matthias Schoenaerts? Tento belgický sympaťák si moju pozornosť získal už vo filme Na dřeň a tu bol tiež výborný. 3,5* ()

Reklama

PetrPan 

všechny recenze uživatele

Blé, sladké jako hovno z nutrie. Obyčejná a vtíravá červená knihovna s až panensky odpudivou Michelle Williams. Klasická romantická šablona se zakázaným vztahem, dobrým člověkem ve službách zla a s hormonálně nevyrovnanou a sexuálně frustrovanou nánou, která nakonec najde sílu popřít svůj jang a ani k tomu nepotřebuje pocítit jeho pevný jin. Skoro to vypadá, že jsem Suite francaise odsoudil k odpadu, viďte? Ale kdepak, co vás vede. Slzičku jsem sice nezamáčkl, ale nenáročnou blbinku s pěknými obrázky nelze odsuzovat. Jen ta reklama se Semity (nejen) na konci mohla být méně vyděračskou, ale tak utrpení se pořád dobře prodává, chápu. Viděno během Season Challenge tour 2015 ()

Fiftis 

všechny recenze uživatele

Naozaj veľmi podarená snímka, ktorá odsýpa, má rýchle tempo a nenudí. Herecké obsadenie je presne podľa môjho gusta a teda to isté platí aj o samotných hereckých výkonoch. Príbeh a scenár je v skutku kvalitný a rovnako tak dialógy. Hudba nehrá druhé husle a zaznejú veľmi známe a pekné piesne. Môžem konštatovať, že táto snímka bola pre mňa naozaj príjemné prekvapenie a to možno aj preto, že som od toho tak veľa nečakal. Ale zase už by som nechcel až tak preháňať a chváliť. Rozhodne ma ale nenapadá žiadna skupina ľudí, ktorej by som tento snímok nemal odporučiť, myslím že ho ocení každý fanúšik filmu, pokiaľ nehľadá niečo náročné, nad čím by musel premýšľať. ()

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Iréne Némirovsky, spisovateľka židovského pôvodu pochádzala z Ukrajiny, a v roku 1941 keď žila vo Francúzsku sa rozhodla napísať román Francúzska suita, ktorý by dokázal vystihnúť celý rozsah a atmosféru ľudských osudov v nacistami okupovanom Francúzsku. Pôvodne sa mal skladať z piatich častí. Stihla napísať iba prvé dve. Prvá časť Storm in June (Búrka v júni) je vynikajúci opis skupiny Parížanov, ktorí utekajú pred prichádzajúcimi Nemcami. Druhá časť Dolce opisuje každodenný život v mestečku v okupovanej zóne, kde musia ľudia ubytovať Nemcov a žiť s nimi pod jednou strechou. Viac napísať nestihla lebo 13. júla 1942 ju zatkla francúzska polícia a 17. júla ju v konvoji číslo šesť deportovali do Osvienčimu. Zomrela 17. augusta 1942 v plynovej komore koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Jej manžel ju prežil len o niekoľko mesiacov. Obidvom jej dcéram pomohli cudzí ľudia prežiť a keď po vojne sa snažili hľadať pomoc u svojej starej mamy Fanny, ktorá strávila roky vojny bezstarostným životom v Nice, odmietla ich vpustiť do domu a poslala ich do sirotinca. ()

Galerie (44)

Zajímavosti (19)

  • V auguste 2013 v Belgicku panovalo horúce počasie. Dibb poznamenal, že práve toto pomohlo vytvoriť „svoju vlastnú zvláštnu, nepohodlnú, klaustrofóbnu atmosféru, o ktorej dúfate, že sa pripojí k atmosfére scén“. (Arsenal83)
  • Film má podobnosti s filmami Mlčení moře (1949) a jeho TV prerábky Le silence de la mer románu Jeana Brullera, nie je tu ale žiadny náznak plagiátorstva - Irène Némirovsky bola mŕtva pred vydaním Brulleroveho románu a nikto nepoznal Némirovskej dielo pred jeho objavením v roku 1998. (Arsenal83)
  • Saul Dibb vyhlásil, že vo filme hrá kľúčovú úlohu hudba a označil partitúru za „jemnú a atmosférickú“. (Arsenal83)

Reklama

Reklama