Režie:
Asghar FarhadiScénář:
Asghar FarhadiKamera:
Mahmoud KalariHudba:
Sattar OrakiHrají:
Payman Maadi, Leila Hatami, Sareh Bayat, Shahab Hosseini, Sarina Farhadi, Merila Zare'i, Bábak Karímí, Ali-Asghar Shahbazi, Shirin Yazdanbakhsh (více)Obsahy(1)
Strhující manželské drama ze současného Iránu ukazuje, jak fatálně mohou být lidské osudy a rodinné vztahy ovlivněny společenskými předsudky a přísným právním systémem. Manželská dvojice, Nader a Simin, čelí životnímu rozhodnutí, které ovlivní nejen jejich vztah, ale především budoucnost dcery Termeh. Jedině pokud odejdou z Iránu, zajistí jí svobodný život, ale Nader odmítá opustit vážně nemocného otce. A tak Simin nezbývá, než požádat o rozvod. Jedinou zbraní matky a manželky v iránské společnosti je vyčkávat. Jenže Nader, který se má náhle sám starat o dceru i otce, selhává a zaplétá se do problémů se zákonem. Co mělo být jen zkouškou vztahu se brzy prohloubí v opravdové drama. (oficiální text distributora)
(více)Videa (8)
Recenze (346)
Málokedy vidieť film, riešiaci podstatné veci. Ozaj podstatné. Nie tie, čo sa za podstatné umelo vydávajú. Rozchod Nadera a Simin tak činí. Ukazuje veci obvykle nevidené. Napríklad, že dôvodom rozvratu manželstva nemusí byť nejaká bližšie neurčená šmirgľa v mysli, ale aj jednoduchá túžba jedného z páru odísť inam. A s ňou spojený ostrý nesúhlas toho druhého, pretože cíti povinnosť doopatrovať chorého rodiča. V našom pásme tomu slúžia koncentrákmi páchnúce sociálne domovy - kto by sa už len naťahoval s nejakým starým dementom v podobe otca či mamy? Inou vecou sú etické hranice pri privátnej starostlivosti o nevládnych ľudí druhého pohlavia. U nás toto nik nerieši. Aké hranice, etika? Veď my, neverci, môžeme všetko, aj sa s opatrovaným vychrápať - tak čo? Inou vážnou témou je skĺbenie starostlivosti o dieťa s prácou, do ktorej treba zavčasu a dlho dochádzať. Málo, veľmi málo ľudí si v tuná uvedomuje, že podvodné, nečestné manévre a klamstvá namierené voči iným ľuďom sa napokon vždy odrazia kdesi vo vlastnej rodine toho, čo konal neférovo. Potom len každý bedáka nad tragickými nehodami. Nik si za Boha nevie spomenúť, prečo je osud taký nespravodlivý. Pritom ide veľmi často len o odlesky kriváckeho jednania voči niekomu, prejaviace sa neskôr na deťoch, partnerkách, súrodencoch, rodičoch. Dokázal by bežný muž a žena z Európy koncom dňa odprisahať na Bibliu, alebo ak neverí v Boha, tak na svojich predkov a deti, že konal počas celého dňa riadne a spravodlivo? Je toho oveľa viac, prečo je Nader a Simin skvelý, prečo mám iránsku kinematografiu vo všeobecnosti veľmi rád. Lebo často rieši čisté otázky prostého žitia, neskalené výkalmi módy a toho čo letí v psychológii vzťahov. Bonusom je záver, neposkytujúci jasnú odpoveď na otázku, ktorého z rodičov si vyberie dcéra pre ďalšie spolužitie. Hoci aj tu platí múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz. A režisér teraz len napovedal. ()
Musím povedať, že som z filmu skutočne veľmi nadšený. Už dávno som nevidel toľko budovania atmosféry, postáv a musím povedať, že aj veľa silných momentov, ktoré veľmi úprimne vyplývajú. A práve v strede toho stojí dcéra Nadera a Simini - "Termeh", ktorá je podľa mňa v tomto filme absolútne najsilnejším elementom. Je v nej obrovská dávka osobnosti a cítime každý problém, ktorým si prechádza. A funguje to vynikajúco. A musím povedať, že ostatné postavy sú rovnako výborné. Pretože všetko čím si prechádzajú je uveriteľné, silné, zaujímavé a človek až do konca nevie kam film bude smerovať a čo sa nakoniec dozvieme. Malým negatívom je, že je tu možno pár nedotiahnutých vecí a myslím si, že film nám nedá odpoveď na každú otázku, ale vie minimálne, ktoré odpovede sa potrebujeme dozvedieť a väčšinou to funguje. Len občas sa budete pýtať - "A čo tamto?" Ale to je skutočne len detail. Myslím si že v rámci budovania postáv a atmosféry film funguje na jednotku. A práve tam sú jeho najsilnejšie stránky. A ja som to sledoval so záujmom po celý čas. Hodnotenie: A ()
Film, který bolel. Strhující íránské drama o nemocné společnosti, znásilňované spravedlnosti a rozpadu jednoho manželství. Skvostný scénář a příběh, který se ani v náznaku nepokouší přímo kritizovat režim, přesto o situaci v dané zemi vypovídá mnohé. I tak jsem ale překvapen tím, že takovýhle snímek mohl právě v Íránu spatřit světlo světa, ba dokonce být distribuován v zahraničí. Film, kde se explicitně mluví o emigraci jakožto jediné smysluplné budoucnosti hrdinů (analogií je třeba neméně skvostný Vláčilův Dým bramborové natě, v němž doktor Meluzín roku 1976 podléhá stejnému dilematu) a scény u íránského soudu jsou naprostým popřením primárních zásad právního státu... ()
Tak autentické herecké výkony všetkých(!) zúčastnených sa v európskych a tobôž nie v amerických filmoch len tak nevidia. Rozchod je právom ospevovaná dráma, pretože má v sebe množstvo momentov "ako zo života" a je úplne jedno, že sa odohráva v kultúrne "cudzom" prostredí, pretože ľudia sú vo svojej najhlbšej podstate taký istý. Krásny a smutný film zároveň, pričom celkový silný dojem ešte zvýrazňuje geniálny posledný záber... ()
Berlínským medvědem ověnčený rozpad jednoho vztahu nabízí samé otázky, v kterých se pak rozpouští cokoliv, co by mnou mohlo otřást. Farhardi balancoval tak dlouho nad propastí nevyřčenosti, až do ní zahučel i se svým celým filmem. Strach z odpovědí je znát celým filmem. Jinak je však Rozchod velice chytrým filmem, který psychologický rozbor jedné rodiny proplétá s detektivním příběhem. Nečekaná svůdná kombinace. ()
Galerie (40)
Photo © Memento Films International
Zajímavosti (11)
- Snímek získal v roce 2011 Zlatý globus v kategorii nejlepší cizojazyčný film. (Terva)
- Natáčení bylo zastaveno na 10 dní íránským ministerstvem kultury poté, co režisér filmu Asghar Farhadi vystoupil na místním filmovém festivalu na podporu iránských filmařů, kteří měli v té době zakázanou činnost, například Bahman Ghobadi či uvěznený Jafar Panahi. (JayZak)
- Ženy v islámských zemích sice nejsou povinny nosit pokrývku hlavy v domácím prostředí, ale jelikož se film počítá jako „veřejné prostředí“, mají pokrývku hlavy v každé scéně. Tvůrci tento detail většinou maskují tím, že ženy buď odněkud přišly, nebo zrovna někam odcházejí. (misuleee)
Reklama