To the Wonder
To the Wonder
To the Wonder
Režie:
Terrence MalickScénář:
Terrence MalickKamera:
Emmanuel LubezkiHudba:
Hanan TownshendHrají:
Ben Affleck, Olga Kurylenko, Rachel McAdams, Javier Bardem, Romina Mondello, Charles Baker, Scott Mason, Darryl Cox, Tamar Baruch, Ginger Gilmartin (více)Obsahy(1)
Neil (Ben Affleck) je neúspěšný spisovatel, který žije v manželství bez lásky s Marinou (Olga Kurylenko). Oba manželé hledají vztah mimo manželstvi - Neil se sblíží se sousedkou Jane (Rachel McAdams) a Maryna má aféru s Charliem. Oba manželé hledají pomoc u kněze Quintana (Javier Bardem), který je frustrovaný tím, že kvůli řešení problémů ostatních, nemá čas žít svůj vlastní život. Problémy Neila a Mariny se projeví i na jejich dceří, která začne mít problémy ve škole. (oficiální text distributora)
(více)Videa (3)
Recenze (163)
Je dosť ťažké nájsť k tejto snímke nejaké zmysluplné vety alebo skutočne silné parafrázy na to, aby som dokázal sprostredkovať niečo, k čomu vlastne slová nie sú absolútne potrebné. Ide o pocity. Lásku aj nenávisť, ktoré som hádam v žiadnom inom audiovizuálnom diele nevidel tak skvelo a autenticky zachytené. Je mi jasné, že väčšina divákov romantických filmov túto snímku odvrhne po 20 minútach, keďže pre nich to bude "o ničom" a vo svojej dutej a prázdnej prapoctate aj majú pravdu, dej sa tu nenachádza takmer žiadny, ani vývoj príbehu a postáv sa tu nedeje v každej minúte ale čo čakali? Telenovelu? ... Ide o Terrenca Malicka vo svojej podstate tak čudný, tak iný tvorca, avšak na filmové plátno dokáže zachytiť a preniesť presne to, čo ľudia (Aj ja) cítia, prežívajú, čím sa trápia, no proste túto snímku dokážem absorbovať nielen mozgom ale aj dušou. Mám ju troška prehnitú ale ešte zatiaľ sa dokáže aklimatizovať aj na niečo takéto pekné. Dej sa sa odohráva v jednej, dalo by sa povedať tradičnej rodiny. Matka, nevlastný otec a dcéra sa presťahujú na novovzniknuté predmestie. Prežívajú tam neskutočne krásne obdobie plnej lásky, nehy a porozumenia, tak šťastného som hádam ešte nikdy, nikoho nevidel. Po čase sa však tento vzťah začne rúcať a do konca, prudkým pádom skrachuje. Pozor!!!, nenachádza sa tu žiadne týranie ženy, šikanovanie alebo prepálené hádky, nie. Táto snímka na takéto lacné triky nestavia. Ide tu čisto iba o emócie, neviem ako by som to inak opísal. Skvelé. ()
Tiež mám miernu averziu oprostiť sa od takéhoto až prehnane fantazijného rozmaznávania, kde sa ignorujú akékoľvek zaužívané stereotypy, ktoré doľahnú na každého a bez výnimky. Ale príbeh je štruktúrovaný poetickou rozkošou, zameraný na vášeň a pocity, s čím sú previazané všetky neduhy ignorácie okolitého a reálneho sveta. Týmto pádom sa ďaleko umnejšie nahliada divákovi k selektívnejšiemu vnímaniu života na tie úplne najzákladnejšie podstaty potrieb jednotlivca. Je dobré, že Affleck moc nenahovorí, obrazové vnímanie a paralely s prírodným svetom vegetácie a kontinuity sú dôležitejšie pre samotný kontrast pre prírodu málohovoriace ľudské stroje, ktoré si môžu navzájom veľa dať, ale aj ublížiť. Výborné Malickovo remeslo to vytiahlo vyššie, než som napokon očakával. ()
História jedného vzťahu prostredníctvom obrazov a komentára, vystihujúcich ho namiesto dialógov. Čiže niečo ako Revolutionary road, ale z opačného konca. To the wonder pôsobí ako čistý experiment, využíva k tomu hollywoodske hviezdy a napriek tomu má nulový komerčný potenciál. Vidieť ho z prvého radu v kine musí byť podstatne silnejší zážitok ako doma, čiže jeho absencia v klubových kinách bola nezvrátiteľnou chybou. Ak pristúpite na hru, že aj takto sa dá rozprávať príbeh zo života a nebudete zbytočne filozofovať nad tým, či sú tu prítomné obrazy iba vyprázdnená forma, To the wonder vás môže chytiť za srdce. Priblíži nám síce bezprostrednejšie ženskú dušu, ale samozrejme ju vysvetliť nedokáže. To ale od Mallicka a ani iného mužského režiséra očakávať nemôžeme. ()
Obrazový materiál tu slouží jen jako ilustrativní podtext komentování vlastních bezradných pocitů na téma lásky a opuštěnosti pasivních hrdinů, kteří se nesnaží si porozumět, sobě, ani sobě navzájem, scházejí se a rozcházejí, zmítaní pouhou emotivitou, zranitelní a bezbranní láčkovci. Vzájemně zajatí rukojmí, držící se pouze na citové rovině bytí, v šachu bludných kruhů bezvýchodnosti, neboť jejich pocity je nevedou k tříbení intuice, porozumění, k prohlubování zkušenosti a empatie, nabývání moudrosti, jen se jimi nechávají stravovat, utápějí se v pouhé sebelítosti a strachu z prázdnoty, kterou nechtějí vidět, ani sami zaplnit. Jenže to není působivá podívaná, protože to není film, střídající se vnitřní hlasy se dají klidně poslouchat jako sladkobolný soundtrack, aniž byste o něco přišli, vizuální složka jen ilustruje pocity postav, a celkově to připomíná deníček zastydlých puberťáků plný sluníček, úsměvů, srdíček, hopsání po loukách s barevnými šátky, objetí, ucuknutí a vodopádů slz. Malick tentokrát tu napínavou hranici filmovosti notně přeťápl. ()
Skôr než niečo viac napíšem, chcem vyjadriť prianie. Terrence, prosím ťa, toč viac filmov. Ďalšie úžasné hľadanie šťastia a zmyslu života cez pocity a rozum, proste vnímanie okolitého sveta dušou. Malick premenil môj pohľad na psychologické a filozofické filmy. Je to najmä tým, že v jeho filmoch s kresťanským podtónom sa nachádzam. Toto bolo presne tak umelecké, ako to mám rád, kde rozmýšľam a nechávam plynúť fantáziu, kde sa tomu naplno oddám až mi to tlačí slzy do očí. Film je o rodine, ktorá spočiatku ani rodinou byť nemôže a z rôznych dôvodov odmieta určité dogmy, no zároveň by iné chcela, ale navzájom sa bijú, proste chcela by byť šťastná a nájsť tu svoju cestu a neverí, že niečo môže byť nemožné. Do vzťahu a aj života sa z neúspešného hľadania vnáša beznádej, no po vzájomnej strate prichádza ten pocit zistenia, že sa milujú, zisťujú že treba ísť tam, kde bude ich láska a šťastie živé a nebude ich nič ubíjať, no kde to je, ide len o prítomný okamih, o čo vlastne ide? Nuž je asi pravda, že sa snaží vniesť určité veci z Biblie do svojich filmov, asi to tam naozaj treba vidieť a cítiť a prečo by potom mal byť zlý režisér aj keď iba čaká na pravý moment, čaká čo to vydá, keď v ceste za tým pravým niečo umelé nemusí byť ono? Prečo by to mala byť cesta späť a nie iba iná cesta, kde proste sú prírodné a náboženské zákony dané a my sa v nich hľadáme a nachádzame šťastie, pravdu a súzvuk s dokonalým? Kde hľadáme seba, nech už je skutočnosť akokoľvek krutá, kde často prehrávame, ideme od jednej k druhej s hlavou vztýčenou s tým, že to nie je márne, ale tá pravá cesta je cesta tŕnistá a nepekná? Odpovedzte si sami. Terrence je človek, ktorý mi akýkoľvek amerikanizmus robí znesiteľným, lebo aj keď sa to dievča zabávalo a šantilo v supermarkete, aj keď oslavovalo bohatstvo a kľud, len hľadalo odpoveď na to, čo je správne, hľadalo šťastie bez hnevu. Ja tiež necítim hnev voči svojim nepriateľom, tiež som si uvedomil, že môj pohľad na veci je dosť náboženský a ľavicový, lebo pritom ako sa tu oslavovalo súkromné vlastníctvo sa pri probléme s životným prostredím ukázalo, že svet sa nedá rozkúskovať a urobiť hranice, aby si jeden mohol užívať na úkor druhých a tí s tým nemohli nič urobiť. To im nezaručuje ani spoločné vlastníctvo, no pri zdieľaní je tu možnosť vzoprieť sa tomu s určitou šancou zmeny. Vo svete, kde ani dom, či to čo vás baví nemôžte robiť bez toho, aby ste v tunajšom nespravodlivom systéme odmeňovania neboli pohltení neslobodným systémom, iba s tým bojovať sú otázky slobody a šťastia tými najproblematickejšími, no máme tu lásku, ktorá nám všetko pomáha prekonať, pomáha ísť ďalej a to Terrence pre mňa do tohto filmu dal. Nikde nie je napísané, že ten alebo onen pozná odpoveď a tá je správna, no toto je typ filmu, kde ju môžte hľadať a neškatuľkuje sa tu, či nehovoria dogmy. Je to vidieť na osude tunajšieho kňaza, ktorý sám bol na ceste hľadania a druhým, ktorým ho potrebovali vedel ponúknuť iba určitú cestu, no nevedel im niečo nahovoriť, lebo by ich možno klamal a všetko pokazil, ale to ani netušil, že odovzdávaním svojej lásky a ukazovaním cesty plnil tú správnu úlohu aj keď o nej možno ani sám nevedel a nebol z toho preto šťastný. To, čo som teraz všetko napísal môžte pochopiť rôzne, lebo sám zisťujem, že môj komentár dáva tentokrát viac výkladov a sám si v ňom nachádzam hneď niekoľko zaujímavých, no vedzte, že odkaz tohto filmu je jasný a že je to pre mňa skvost. Láska, ktorá nás miluješ. Ďakujem ti! () (méně) (více)
Galerie (20)
Zajímavosti (17)
- Jedná se o první film Terrence Malicka od roku 1978, který má stopáž kratší než dvě hodiny. (Dr Lizal)
- Konkurzu na roli Mariny se zúčastnila i maďarská herečka Julia Papp. Upřednostněna však nakonec byla Olga Kurylenko. (Dr Lizal)
Související novinky
Malick workoholikem
Legendární filmař Terrence Malick nikdy netočil závratným tempem. Mezi Nebeskými dny a Tenkou červenou linií třeba nechal díru 20 let, od roku 2011 se ale podivuhodně rozjel. Po šestileté pauze… (více)
Reklama