Frontline

Keď som sa nedávno sťažoval, že v dokumentoch (najmä) o Saudskej Arábii (platí aj pre iné "problémové" krajiny Blízkeho a Stredného východu) vždy chýba pohľad v širšom kontexte na fungovanie danej krajiny, minulej i modernej, Frontline má toto v malíčku a pokryté do poslednej bodky, čo sa pri trojhodinovej stopáži snáď nedá ani inak urobiť. Ďalšia vec, ktorá z času na čas zvykne v ostatných doku chýbať, no u FR nie, je vysvetlenie geopolitickej situácie aj v okolitých krajinách, s čím súvisí toho priamy a/alebo nepriamy vplyv na predmetnú tému. Riešia sa tu preto mudžahedíni v Afganistane, financovanie Pakistanu Saudmi, rola konfliktu medzi Izraelom a Libanonom vo vzťahu voči SA a IR, vznik Hizballáhu, nechýba ani Iránsko-iracká vojna, invázia Iraku do Kuvajtu, následná invázia Spojených štátov do Iraku a desiatky iných súvisiacich udalostí. Rovnako do hĺbky a dopodrobna sa ide aj v prípade udalostí Arábie (od vzniku kráľovstva – hoci čisto na túto tému existuje detailný a komplexný House of Saud – až po súčasnosť, vrátane tlaku wahhábizmu na smerovanie krajiny) a Iránu (od volieb v '51 cez prevrat o 2 roky neskôr až po Iránsku revolúciu v '79, zvrhnutie Šáha a nástup Chomejního k moci). Epizódy FR vždy disponujú tými najlepšími archívnymi zábermi, čo je pre nielen historické, ale dokumenty všeobecne, ten najdôležitejší aspekt a tu sa to viditeľne prejavuje. Lepšie budeme inde hľadať zrejme márne. Taktiež, ako už názov napovedá, jedná sa tu o rivalitu medzi Saudskou Arábiou a Iránom, a tým, že FR dokáže priniesť relevantných "hostí" – v tomto prípade mocenských predstaviteľov oboch krajín z minulého milénia – vzniká tak zaujímavá dynamika, kedy Irán hádže všetku špinu na Saudov, Arábia zase na Irán, argumenty a obvinenia na seba narážajú, kontrujú a Martin Smith s úsmevom na tvári v kresle vždy len prilieva olej do ohňa (najprv som chcel napísať oheň do vatry :D). V niektorých scénach som sa dosť zasmial a zvažoval pridať komediálny žáner, lebo tie výrazy štátnikov po tom, čo boli zaskočení správne položenými otázkami, boli na nezaplatenie. Posledná hodina však v naratíve (pre mňa) dosť spomaľuje, nakoľko sa rieši vojna v Sýrii a Jemene, o čom sú dokumentov desiatky, z čoho desiatky som už videl, i keď rozumiem, že je to aktuálne ohnisko celého proxy konfliktu medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Bitter Rivals je však trojhodinová dokumentaristická bomba, za ktorú som, rovnako ako aj za iné epizódy Frontline, veľmi rád... "And they kept coming, they kept coming, they kept coming, they kept coming. And then there were more people than bullets." (23.4.2021) (24.3.2022) (24.03.2022)

"I DON'T RECOGNIZE ANY TRIBUNAL APART FROM THAT OF MY OWN PEOPLE. AND I DON'T NEED ANY DEFENSE. I DON'T CARE HOW LONG I LIVE. I ONLY CARE ABOUT WHAT I'VE DONE FOR MY PEOPLE IN MY LIFETIME." ---------- A hoci "kráľom" dokumentov na tému vojny v Juhoslávii aj naďalej zostáva päťhodinový kolos The Death of Yugoslavia, tento počin z dielne Frontline sa slušne doťahuje so svojou náložou kvalitných archívnych záberov a údernejšou naráciou. Tieto dva faktory spolu s časovým odstupom, novými zábermi vykopávania tiel, dianím v súdnej sieni a eventuálnym verdiktom dotvárajú portrét hrôz vojny na Balkánskom polostrove. Veľmi zručne odvedená a poctivo vyrovnaná dokumentaristika. Od Frontline nič iné už ani nečakám. (14.05.2021)