Neklidný

Pred chvíľou som to dopozeral na STV 2 a musím povedať, že sa mi trafili týmto filmom do nocou zakalenej nálady dokonale, hneď som dostal chuť znovu napísať nejakú neveselú báseň čo pomáha odstraňovať posledné záchvevy mojej umierajúcej duše. Príbeh dávneho utečenca z Izraela (týpek príbuzný Bukowskemu), ktorý zdrhol pred vojnou a hlavne malým synom je perfektnou sondou do dvoch rozorvaných myslí, ktoré majú šancu pristať v "pokojnom prístave" New Yorku. (11.08.2010)

Táto konverzačná komorná dráma s dobrým posolstvom má jednu veľkú nevýhodu. Jej jediným zjavným kladom sú obsažné dialógy. To kladie na diváka vysoké nároky na sústredenosť, ktoré sú v nočnom vysielacom čase nesplniteľné. Po väčšinu filmu som si vravel: je to zaujímavé, ale nech to už skončí, lebo sa mám tých dialógov dosť. Moja škoda. (13.06.2011)

Konečne sa niekto odvážil zobraziť židovskú tematiku aj inak ako holokaust, či komédiu dlhobradých roztržitých ortodoxných pánov s jarmulkami na hlave. R.Danker v roli otca, utekajúceho sám pred sebou a zo štátu, kde nedosiahol uplatnenie v umeleckej brandži sa smelo môže porovnávať s najväčšími esami hereckého neba. A len tým najväčším uveríte každé gesto, každý poryv tváre. Danker to ani nehral, on to skrátka žil. Ani sekunda ma nerušila, žiadne afekty, len sledujete ako cez kľúčovú dierku. Vynikajúce. (24.08.2010)

Poutavé a netradiční drama, které prostřednictvím příběhů otce a syna představuje zajímavé a drsné pohledy na současný Izrel a nepochybně nutí i k zamyšlení. Malinko mě zklamal konec, který tak nějak po tom všem vyzněl do ztracena, ale jinak film, u kterého jsem doslova hltala každou minutu. Lepší 4*. (13.03.2012)

Neprávom nie príliš známy izraelský film sa našťastie dostal do programu našich verejnoprávnych televízií, za čo im patrí vďaka. Málokedy mi zostane v hlave nejaký herecký výkon. Výkon Mosheo Ivgy, jeho splynutie s postavou vo mne vzbudzuje pocit, že sa jedná o autobiografický film, kde hrá samého seba. Omnoho mladší Ran Danker zaostáva iba o kúsok v úlohe jeho odcudzeného syna. Film sa zaoberá ich komplikovaným vzťahom, kde otec nie je schopný prijať zodpovednosť za svoj život , zatiaľ čo jeho syn sa musí vysporiadavať s vraždením teroristov, ktorí sú ale tiež otcovia rodín. Izraelská spoločnosť pôsobí navonok kvôli pretrvávajúcim konfliktom ako celistvá, Režisér Kollek sa snaží v tomto kontraste ukázať, že na tej najelemtárnejšej úrovni, v rámci rodiny, to vôbec nemusí fungovať. Potešilo ma porušenie niektorých zavedených dramatických klišé (postrelené dieťa nezomrie, Izraelský vojak sa normálne baví s mladými palestínčanmi a zbalia spolu ruské turistky). (22.05.2012)