Mé druhé já

Niet návratu som spustil s tým, že pôjde len o ďalší z rady prefláknutých "revenge movies". Opak bol však pravdou, lebo Jordanov film má omnoho širší a a hlbší záber, a vďaka ženskej postave v hlavnej úlohe (Jodie Foster je fakt skvelá) ponúka iný uhol pohľadu. Samozrejme, vždy sa dá ísť ešte hlbšie, ale prílišná psychologizácia a filozofovanie nesadnú každému. V rámci žánru nadpriemerný kúsok. (06.08.2013)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA $36,793,804║Tržby Celosvetovo $69,787,663▐ Tržby za predaj DVD v USA $17,769,868 //počet predaných kusov 953,929║ Na koniec sa z toho vykľula neskutočne trápna báchorka, ktorá ma záverom úplne odrovnala z nechceným pousmiatím nad jej hlúposťou prevedenia, celé to je bez skutočného dramatického nádychu, likvidátorka zloduchov v podaní Jodie Foster je každým ďalším výstrelom len viac a viac približujúcou sa ženskou obdobou Chucka Norrisa, takže pre mňa to nakoniec vyznelo ako nechcene hlúpe príbehové béčko, proste film točený ako bez scenára, jedine čo fakt zaujalo bola šikovná kamera, ináč strata času a hodnotenie tých 75% k 31.10.2010 len ťažko pochopím. /25%/ (16.12.2008)

V podaní iného režiséra (výhrady voči Jordanovej réžii v niektorých komentároch fakt nechápem, mne prišla nápaditá a presná) a s inou predstaviteľkou v hlavnej úlohe (vďaka výbornej Jodie Foster zhltnete aj niekoľko ťažko vykonštruovaných a nelogických situácií) by to bol len nudný a nezaujímavý priemer. Hlavne kvôli scenáru, v ktorom je akosi priveľa náhod a detektív rozslúskne prípad s dôvtipom hodným skutočného génia. (07.01.2008)

„Ako ste sa spamätala z toho, čo sa vám stalo?“ – „Nespamätala.“ V produkcii Joela Silvera a Susan Downeyovej (Robertovej manželky) nakrútil cenený írsky režisér Neil Jordan (INTERVIEW S UPÍROM) psychologický triler zo sekcie „revenge movie“. Filmy o pomste sú často na jedno brdo (najviac sa to zrejme odzrkadlilo na nekonečnej sérii PRIANIE ZABIŤ s Charlesom Bronsonom), ale keď sa darí, tak sa darí (MUŽ V OHNI) a ak sa do príbehu zaangažuje herečka formátu Jodie Fosterovej (Oscar za MLČANIE JAHNIAT), je to radosť. Fosterová je (napr. s Russellom Croweom) jedným z mála hercov, ktorí sú známi prísnym výberom rolí, preto ak aj samotný scenár nie vždy stojí za veľa, minimálne kvôli ich hereckej prítomnosti sa nejedná o stratu divákovho času. Jordanovmu filmu okrem kvalitných hereckých výkonov (ďalej určite ešte aspoň Terrence Howard – SPOJENEC) pomáha pôsobivá kamera, „newyorská atmosféra, k zamysleniu nútiace dialógy a prepracované psychologické pozadie, ktorému tento mierne nadpriemerný film vďačí za to, že nie je krvákom, ale zaujímavou psychologickou sondou do života človeka, poznačeného tragédiou. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/176991/Niet-navratu-80.html (17.05.2008)

Půdorys, na kterém se příběh odehrává, je zkušeným cinefilům důvěrně známý ze staršího thrilleru Přání smrti s Charlesem Bronsonem coby nekompromisním mstitelem v hlavní roli, který čistí ulice velkoměsta a šetří daňovým poplatníkům peníze za soudní a vězeňský systém. Jodie Foster je o poznání tvárnější charakterní herečka s podstatně větším hereckým rejstříkem než Bronson. Mé druhé já má navíc poněkud komplikovanější scénář než někdejší předloha, která se záhy stala únavnou monotónní sérií pouličních poprav. Na druhou stranu problematický morální rozměr snímku, kdy hlavní postava ve jménu vlastní bolesti, strachu a pochybného práva na satisfakci v sobě koncentruje pravomoci žalobce, soudce i popravčího, tady nemizí a je jen škoda, že scénárista a režisér nenašli odvahu svou hrdinku dovést až k trpkému konci. Celkový dojem: 60 %. (05.02.2014)