Muzika

Totální pohoda, ne nepodobná hřebejkovým klasikám Pelíšky a Pupendo, jen více bohémská, s erotickým přídechem a typickými totálními hláškami Pišťánkovými, autora předlohy a jinak taky geniálních Rivers of Babylon. Herecky prvotřídní, hudební podkres a hlavní hrdina trochu připomene Danyho Smiřického s melancholickým hořkým nádechem doby, kterou jsem zažil jen zčásti a jako dorůstající dítě. Líbilo se mi velmi, bavil jsem se a těším se na repeté :) (09.04.2009)

Pamätám si ako na strednej škole nás zobrali na toto do kina. Niektorí sa bavili, niektorí nudili, ja som tomu na chuť prišiel až neskôr. Ono ten humor Kostelného, Pauhofovej, Nvotovej, Geišberga, Latináka a iných je špecifický, nie každému sa páči. Ako romantická komédia to celkom obstálo, bolo to o hľadaní šťastia a vzrušenia človekom, ktorého ničil komunistický stereotyp, o hudbe by som pomlčal, to že experimentovali bolo vidieť. Nakoniec z toho vyjde tragikomédia a aj láska akosi ustane, nuž ak chceli socialistické časy vykresliť ako nudné a smutné a ľudí ako exotov, z ktorých akože tí normálnejší ušli, tak im to vyšlo. (18.07.2012)

|| Scenár: Ondrej Šulaj | Hudba: Róbert Mankovecký | Distribúcia: ALEF Film&Media Group, box!film, cine plus, Unfilm | Rozpočet: 1,1 miliónov € | Tržby: 174,818 $ || Klenot slovenskej kinematografie - inými slovami: Film, na ktorý sa dobre pozerá. Ps: Dôvod, prečo nemôžem nadpriemerne hodnotiť, je nereálne vykreslenie nacionalistického chovania v scéne s kapelou na koncerte. Nadmieru nechutné a prehnané - a to je veľká škoda. Inak výborná zábava. (10.08.2011)

Slovenský film o ztrátách a nálezech let nejen sedmdesátých. Na můj vkus tomu chyběla jiskra a mohla být lepší k hudební složka, když už jde o film o muzikantech. A taky bych ocenila větší nadhled, vtip a pohodovost (čímž nemyslím zlehčování doby, ale spíš výše zmiňovanou jiskru, která sršela například z tady již zmíněných Pelíšků). Prostě takový průměrný film, ale na místní poměry se jedná o lepší snímek. A nebylo k tomu ani zapotřebí prs Doroty Nvotové. (29.11.2011)

To, čoho som bol svedkom pri filme 'Polčas rozpadu', to mi 'Muzika' potvrdila dvojnásobne. A pri pohľade na prostoduchú a plytkú seriálovú tvorbu a zbrojenie seriálových výplachov medzi dvoma našimi televíziami, ktoré pripomína studenú vojnu medzi USA a Ruskom, je mi až do plaču, keď si uvedomím, koľké prostriedky sa zbytočne míňajú na tie spústy bezmyšlienkových výplodov. To, čo by potrebovala naša kinematografia je oživenie s podobným výsledkom, aký dosiahol Juraj Nvota. Keď to porovnám so spomínaným filmom zo začiatku komentáru, tak herecky je to opäť na skvelej úrovni, trošku ma však zamrzela Táňa, ale ani nie tak herecky, ako slabším a nepremysleným rozvinutím jej postavy a jej správanie v daných situáciách. Inak Marek Geiberg znova spásonosne zachraňoval film po nekonvenčnej stránke, jeho prirodzený talent je na míle viditeľný. Svoje najlepšie režisérske kúsky predviedol aj pán režisér, ktorý sa nebál experimentovať, zablúdenie do spracovateľsky obávaného snového podvedomia (Martin) nemalo chybu, takisto aj problematické zachytenie hromadných scén (zábavy, konecrty) sa zaobišlo bez závažnejších chybičiek. Malinko som bol vyrušený len so záberu na novo zateplený a vymaľovaný panelák, ale to som sa následne musel len pousmiať. Počas filmu som sa ale usmieval často, už nie z dôsledku technických chybičiek, ale skvelých hlášok a vtipných situácií, o ktoré naozaj nebola núdza. A tak dúfam, že v najbližšej dobe znova nebude núdza o podobné slovenské filmové potešenie. Rád by som dal niekedy aj tú piatu hviezdičku a ak to bude takto pokračovať, tak verím, že raz sa dočkám. 85%. (02.05.2009)