Obsahy(2)
Slovenský televízny film, adaptácia novely Ladislava Ťažkého z obdobia SNP. Portrét štvorice partizánov, ktorá sa snaží priniesť do hôr zbrane. Počas, na prvý pohľad pokojnej noci, ich však v chalupe objavia Nemci. Všetky odohrávajúce sa udalosti komentuje hlavný hrdina - samozvaný veliteľ partizánskej skupiny. (RTVS)
Recenze (10)
Zopár zablúdených vojakov nemeckého Wehrmachtu sa príde zohriať do horskej chatky. Rovno k slovenským partizánom. Fú. Pekne zvláštny, jednoduchý, ale celkom originálny film. Vidíme niekoľko postáv brodiacich sa snehom kamsi do hôr, počujeme ukrutnú fujavicu a počujeme aj myšlienky hlavnej postavy, ktorá toho veľa nenahovorí, zato bohato rozmýšľa. Hudba ako z Hitchcockovho hororu, nesmierne sa tu hodí. Paráda. K tomu všadeprítomný strach a pesimizmus, čo presne vystihlo dobu. ...a taký neznámy, malý, prachom zapadnutý film. 70% ()
Prvních dvacet minut jsem želela, že se pan režisér nevěnoval profesně čemukoliv jinému, nežli filmu. Nejdříve mlha, potom mlha na kopci, následoval kopec bez mlhy. Diskuze a vnitřní monology partyzánů na téma, zda měli zbraně vláčet do kopce, nebo je raději nechat v dědině, také příběh příliš nezpestřily. Jenže pak došlo k setkání s Němci a atmosféra začala houstnout. A již nebylo hluchých míst, jen se stupňovalo napětí. Tenze vzrůstala až do celkem očekávaného finiše. ()
Umím si představit, že ve zkrácené verzi a pod taktovkou talentovanějšího režiséra by V páse zlomená mohla být jednou ze tří částí skvělého povídkového filmu z období slovenského národního povstání. Vido Horňák ale není ani průměrný režisér, je to nýmand, který umí dokonale zabít dramatický potenciál literární předlohy. Ono to tam nějakým způsobem je stále přítomno, napětí tušíte, ale s tímhle způsobem zpracování je to tlumené a znehodnocené. Povídka by se určitě četla jedním dechem, ale dívat se dlouhé minuty na kráčející muže většinu diváků bavit nebude. Snesitelným dělá snímek vnitřní hlas vypravěče, který zprostředkovává myšlenky odbojářů, ocenil bych, kdyby totéž provedl režisér i s velitelem německé jednotky. Celkový dojem: 40 %. ()
"Tejto noci sa nebude zabíjať..." Krátky čiernobiely tv film má iba necelých 70 minút, no na vypovedanie tak plytkého príbehu to bohate stačí. Rozvážne pôsobiaci J. Čierny má vo filme množstvo vnútorných monológov a väčšina z nich znie protivojnovo. Najlepšia je scéna spoločnej noci v horskej chate. Partizáni prezlečený za drevorubačov a plná chata prevažne mladých Nemcov. Práve preto sa tejto noci nebude zabíjať...Úvahy o tom, či Nemcov zabiť alebo nie ma presvedčili o tom, že tu vtedajšia propaganda nenašla uplatnenie a viacmenej sa riešili iba základné otázky prežitia a ľudskosti. Po nelichotivých komentároch nascendiho a Flega som čakal prúser, ale ono to na tv film nie je tak zlé. Ja to vidím na slabé štyri hviezdy. 70%. ()
Skvelý film z obdobia SNP s neskutočne tiesnivou a znepokojivou atmosférou a náročným psychickým dopadom na diváka. Výrazný naturalizmus rozhodne nesadne každému. Ostatne, už názov je (v dobrom) šialený. Zjavne si tvorcovia robili tak trochu čo chceli bez ohľadu na diváka a na to, čo si o tom pomyslí. Od prvých sekúnd je atmosféra strhujúca: krásna, ale absolútne vražedná mrazivá slovenská zimná príroda, tony naváľaného snehu, čo dnes považujeme temer za sci-fi a neustále hučí (prípadne skučí, narieka a trýznivo plače) meluzína. Podprahovo to má silný dopad na divákovu dušu. Po kastingovej stránke máme dočinenia s komorným projektom, všehovšudy je tu osem a pol herca, z toho väčšina sú štatisti. S dvoma výnimkami: Jozef Čierny a Jiří Vala. Predstavujú sa ako dvaja zrelí, skúsení muži na opačných stranách barikády. Čierneho bežný divák na vlastnú škodu pozná predovšetkým „len“ ako neodpúšťajúceho otca Štefana Kvietika z legendárneho Červeného vína, ale toto je dôkaz, že je to obrovská škoda, pretože toto bol jeden bravúrny „opravdivý“ herec. Vala si pre zmenu užíva nácka, ktorý možno nie je napokon až taký zlý. Alebo je? Filmu dominuje ako keby nekonečná (za mňa v dobrom) pasáž z vnútra chaty. Niektorí ju možno budú považovať za nerealistickú, ale niečo vám poviem. Keď končila druhá svetová, rodičia mojej babičky (samozrejme tajne, ako inak) dali kravu partizánom, aby v okolitých horách prežili zimu. Pochopiteľne sa okamžite našiel „správny“ Slovák, ktorý ich udal nacistom. Komando vtrhlo na ich statok a všetkých odviedli na splynovanie. V kuchyni sa práve nachádzala moja babička s mojím vtedy cca 4-ročným otcom. Do kuchyne vtrhol hlavný esesák. Keď ich zbadal, naznačil im, aby sa obaja okamžite schovali. Poslúchli ho a tak nacisti z gazdovstva odviedli „len“ zvyšok rodiny. Malo to dobrý koniec, previezli ich do „zberného“ tábora v Senici, kde spolu s ostatnými čakali na prevoze do koncentračného tábora, kde by zomreli. Kým ale k prevozu došlo, ubehlo toľko času, že vojna sa skončila a oni sa živí vrátili domov. A teraz mi povedzte, čo je dobro a čo zlo? „Pravý“ slovenský vlastenec zákerný udavač, kolaborant a zradca, ktorý neváhal „nepriamo“ vraždiť svojich vlastných a oproti nemu anonymný, mne navždy utajený „brutálny“ esesák, ktorý ktovie z akého dôvodu zachránil život mladej žene a jej dieťaťu. Toľko k „nerealistickej“ stránke tohto filmu (mať načítané historické knihy je pekné a spanilé, ale realita je vždy trochu iná). Jediné, čo by som mu vytkol, je divné finále, ktoré jednak nemá logiku (keď už to náckovia chceli od samého začiatku ukončiť tak, ako to ukončili po návrate, mohli to podľa mňa urobiť rovno počas danej noci) a jednak je príšerne natočené resp. zostrihané (spočiatku som vôbec nevedel, či sú obe skupiny na jednom a tom istom kopci). A možnože je dej predsa len príliš monotónny a atmosféra taká psycho, až občas jemne uspáva, na čom má podiel aj minimum dialógov (dokonca aj v relatívne ukacenaj pasáži z chaty väčšina viet zaznie ako vnútorný monológ). () (méně) (více)