Reklama

Reklama

Sarajevský atentát

  • Jugoslávie Atentat u Sarajevu (více)
všechny plakáty
TV spot
Jugoslávie / Československo, 1975, 124 min

Režie:

Veljko Bulajič

Kamera:

Jan Čuřík

Hrají:

Christopher Plummer, Florinda Bolkan, Maximilian Schell, Irfan Mensur, Radoš Bajič, Jan Hrušínský, Branko Đurić, Libuše Šafránková, Ivan Vyskočil (více)
(další profese)

Obsahy(1)

Historická filmová freska popisuje události, které bezprostředně předcházely první světové válce a staly se záminkou k jejímu vyvolání. V létě 1914 pořádá rakousko-uherská armáda rozsáhlé manévry nedaleko hranic s nepřátelským Srbskem, na území Bosny, která se před několika lety stala součástí mocnářství. Následník rakouského trůnu František Ferdinand d’Este se jako vrchní inspektor rakousko-uherské armády chystá odjet do Bosny i se svou ženou Žofií Chotkovou. Zatímco František Ferdinand se pře o detaily se svým strýcem, císařem Františkem Josefem I., připravuje se proti němu atentát. Bosenští nacionalističtí vlastenci, kterým se podařilo emigrovat do Srbska, se cvičí v používání střelných zbraní a granátů. Trojice mladých bosenských Srbů Gavrilo Princip, Trifun Grabež a Nedjelko Čabrinović se poté vydá na dlouhou a nebezpečnou cestu do Sarajeva, kde má František Ferdinand svou cestu ukončit. Jejich cílem je pouze svrhnout tyrana a pomoci tak Bosně k nezávislosti. Jenže situace mezi evropskými mocnostmi je už několik let napjatá právě kvůli jejich územním nárokům na Balkánu. Čin, který se nakonec podaří dokonat Gavrilu Principovi na Appelově nábřeží v Sarajevu 28. června 1914, se tak stane záminkou pro rozpoutání první světové války, největšího válečného konfliktu v dosavadních dějinách. (TV JOJ)

(více)

Videa (1)

TV spot

Recenze (47)

Anderton 

všechny recenze uživatele

Pred Sarajevským atentátom som videl dávnejšie Plukovníka Riedla Istvána Szabóa, ktorý sa snažil vec poriadne rozpitvať do hĺbky a svoj film prepolitizoval. Myslené v dobrom, pretože z tých politických praktík mi bolo poriadne zle. Bulajič sa pozerá na atentát z inej strany, zo strany atentátnikov a snaží sa ich zobraziť čo najsympatickejšie. Aj napriek dĺžke cez dve hodiny sa mu však nepodarilo osvetliť poriadne všetky aspekty, od zákulisnej politiky, cez vzťahy vnútri skupiny a dáva prednosť melodramatickosti. Doporučujem si oba filmy pozrieť po sebe, divák si tak môže urobiť celkom komplexný obraz o tom, ako to vtedy nejak mohlo byť. Riedla použiť ako základ, Sarajevský atentát ako vizuálne pozlátko, ktoré nás ale zoznámi s atentátnikmi. No a možno to zakončiť dokumentom, aby ste v tom mali poriadny bordel. Tu som si až uvedomil, že Christopher Plummer musel byť pre ženy veľkým sexsymbolom. ()

Radyo 

všechny recenze uživatele

Film je nejzajímavější faktem, že vlastně malá skupinka lidí dokázala jedním atentátem změnit doslova chod evropských dějin. Jinak je to samozřejmě solidně natočený film s několika velmi dobrými a známými herci v hlavních rolích. Nejde o žádné převratné dílo, ale právě onen v úvodu zmíněný fakt jej staví tak trochu do jiného světla. ()

Reklama

Marek1991 

všechny recenze uživatele

U tohto snímku som mal veľkú dilemu a hodilo by sa mu tak 3 a pól hviezdičky. Dobrá hudba, výborné kostýmy, autá, okolité spracovanie, okrem pre mňa diskutabilnej lode, ktorá možno by pre mňa nemala byť diskutabilnou, je to po tejto stránke vynikajúce. Ako jediný pre mňa naozaj známy film o tejto udalosti, veľmi oceňujem podrobný popis udalostí v dvoch dejových líniách a to cestu následníka trónu do Bosny a cestu Gavrila Principa a jeho partie do Sarajeva s cieľom zavraždiť ho. Páči sa mi viac tých chronologických udalostí. Na začiatku som si všimol, ako nejaký zrejme komunisti vraveli, že vraždy vladárov nič nezmenia, dosť zvláštne, kedže napríklad komunizmus v Rusku sa dal do pohybu po zavraždení cárskej rodiny, ide teda o menšiu propagandu v produkcii vtedy socialistických krajín. Film doprevádzala síce počas dosť vernej cesty určitá nuda, tie rozhovory boli ako z nejakého westernu a nie z historického vojnového filmu z Balkánu. Taktiež to zachránenie ženou vo vlaku a iné veci boli zrejme pridané, ale najviac ma rozrušoval ten fakt vykreslenia nasledovníkov, keď Žofia mal predtuchy, keď videli tých, ktorí ich mali zavraždiť divne sa na nich dívali, pochybujem, že by si ich všimli, či nakoniec to, ako Ferdinand odhodil bombu, tá sa v skutočnosti odrazila od zadnej časti auta. Taktiež ten počet zranených tam mal byť až okolo 20. Inak je to až veľmi presné opísanie atentátu, dokonca s preslovom miestneho starostu, možno chýbajú len posledné slová Ferdinanda. Avšak atentátom sa dosť preletí, taktiež Princip zomrel na tuberkulózu vo väzení. Je to však dosť detailné a na konci sa povie, čo to znamenalo, nie však všetko, ako by ste sa mohli o tom dozvedieť inde na internete alebo v dokumentoch, či od ľudí, v tomto prípade to mohli predĺžiť alebo zrýchliť a zlepšiť nudné časti. Páčilo sa mi, že to tvorili dve slovanské veľkoštáty a to Československo a Juhoslávia avšak ten socializmus je poznať, čo je škoda. Taktiež sa mi nezdalo to až príliš sladké zobrazenie vzťahu a správania následníkov. Film však vo mne zanechal zmiešané pocity, že to išlo urobiť aj omnoho lepšie. Uznávam dvojlíniu, podrobný popis, rekonštrukcie, kostýmy, hudbu, opis diania. Ako človek si často hovorím, vojna by možno vypukla, lebo by si našli inú zámienku, ale ak by sa to nestalo, možno by Srbsko, Rusko a iné štáty zosilneli a staré veľmoci ďalej slabli, možno keď už sa čakalo stovky rokov, mohlo sa počkať ešte chvíľu a nezomrelo by toľko ľudí, možno by to neskončilo tak tragicky s atentátnikmi a Srbskom. Ktovie možno by monarchie padli pod vnútornými revoltami, Rakúsko-Uhorsko by padlo samé, Chorváti, Slovinci, Bosniaci, Slováci, Rumuni, Česi, Poliaci a Ukrajinci by sa vzbúrili a Nemecko by nemalo silného partnera a dopadlo by to lepšie, najmä by možno nevznikli fašizmus, komunizmus, nacizmus, nerozšíril sa kapitalizmus a svet by vyzeral ešte lepšie a možno by neboli ďalšie vojny. Avšak urýchlilo to sled dejín a to do katastrofy, z ktorej však povstali nové štáty a ktovie, možno preto žijeme aj my a to by sme mali byť vďačný, ale ktovie možno by sme boli aj tak, preto je to smutné a šťastné zároveň. Avšak vraždy neschvaľujem a preto si hovorím, že mohlo to byť lepšie. Ak sa jedná o film je to zaujímavé, potešili ma napríklad Šafránková, ktorá to oživila, taktiež manévre. Mierne historicko romantický film, nejaké chyby, lebo napríklad v Srbsku v tej dobe by na reštaurácii nemali určite druhý nápis v angličtine, ale inak veľmi vierohodné. () (méně) (více)

Divočák 

všechny recenze uživatele

Průměrné zpracování významné historické události, které spíše než čímkoliv jiným zaujme širokou zahraniční koprodukcí. Na jedné straně sledujeme Ferdinandovu cestu po Bosně, v níž kontroluje stav císařského vojska a neustále probírá schylující se válku, na druhé přípravu a přesun jeho budoucího vraha Gavrila Principa a jeho spolubojovníků z teroristické organizace Černá ruka. Film si vystačí s velmi přímočarým scénářem, který je místy natahovaný až do zbytečné délky, aby pak samotný závěrečný atentát doslova „proletěl“ během několika málo minut. Stejně jako Bitva na Neretvě trpí i Sarajevský atentát na Bulajićovu nevýraznou režii, která absolutně nedokáže budovat jakékoliv napětí. ()

farmnf 

všechny recenze uživatele

Viděl jsem celkem 3 filmy na toto téma. Tohle zpracování je asi historicky nejvěrnější a nejakčnější. Hrušinský ani Vyskočil ani Šafránková vám film neskazej. Je ale naivní si myslet, že atentát sám o sobě válku nastartoval. Byla by tak jako tak. Lidi jsou tak pitomá a hnusná hovada, že se zabíjeli, zabíjej nyní na Ukrajině a zabíjet se budou! ()

Galerie (19)

Zajímavosti (1)

  • Filmovanie prebiehalo v Konopišti, Prahe, Hlubokej, Sarajeve, Zvorníku i Belehrade. (dyfur)

Reklama

Reklama