Posedlost

Fakt veľmi zvláštny film. Prvá polovica je v pohode. Silná dráma, histerické výbuchy. No tá druhá polka. V nej sa film mení na ničo polosurealistické, silno filozofické a pre mňa absolútne nepochopiteľné. Jedna nezmyselnosť strieda druhú a vy len čakáte, čo z toho vylezie a či nakoniec príde nejaký koniec, ktorý by to všetky vyjasnil. Nuž, aj napriek dobrým hereckým výkonom, dobre zvolenej hudba a dokonca aj napriek tomu, že ma film nenudil nemôžem ísť vyššie ako 60%, keďže hlavná myšlienka, alebo pointa filmu (ak nejaká bola) mňa úplne obišla. (07.06.2010)

Velká kláda na koukání, upozorňuji předem! Nic pro slabší povahy nebo psychicky labilní jedince... Jeden z nejtěžších filmů na psychiku, co jsem zatím viděl. Příběh o páru, který poznamená nevěra ze strany manželky a je nad to navíc protkaný podivnými okolnostmi. Naprostý obdiv patří hlavním protagonistům a to Samu Neillovi a nádherné Isabelle Adjani, u které opravdu nechápu, jak mohla takový výkon podat. Takhle ztvárněné šílenství postav jsem ještě na filmovém plátně nespatřil. V režijním umu jakoby se střetl Lars von Trier svoji temnotou a psychologií a David Cronenberg na druhé straně svoji explicitní nechutností a mystičnem. Přes svoji těžkou stravitelnost, ale něco do sebe má a jak je u těchto filmů zvykem, tak pod povrchem dle mě lze spatřit životní paralely a symbolismus, které budou chtít objevovat jen ty zvídavější. Nejsem si jist, zda-li tím budu chtít ještě jednou "projít", ale i tenhle typ filmu je zajimavé vidět. (07.01.2014)

Posadnutosť. A to číra Zulawského posadnutosť filmovým umením, vychádzajúca z najhlbšieho vnútra ľudskej bytosti, podvedomia, pocitov zatratenia a strachu z odbočenia zo želanej cesty života. Ústredný herecký pár Sam Neill/Isabelle Adjani si ale neuvedomuje, že vstúpil na temnú odbočku do pekla v tvare Y. Cez Boha - nech je to kto a čo chce, psychickú deformáciu osobnosti a vďaka silnému putu jednej individuality k druhej, je cesta k záverečnému tresku a spojeniu lemovaná zničenými osudmi božích detí. Anjel Smrti v hlavách dvojice zatemňuje myseľ, otupuje zdravý úsudok, skresľuje, až úplne vymazáva reálny charakter pozemského žitia. Nahlodávajúci pocit a neskôr aj presvedčenie o správnosti vlastného úsudku sa telom šíria ako rakovina vyberajúca si svoju daň na organizme. Miestami až snový, príležitostne divadelne dekorovaný filmový zážitok s neskutočnými hereckými výkonmi (úplný vrchol), smutným príbehom, štýlovo a vizuálne okoreneným ťažkou porciou beznádeje a skutočnej šialenosti, robí z Possession majstrovské dielo. Pozor, dráma osudu zlomenej rodiny si pravdepodobne vyberie svoju daň aj na divákovi. Prípadný premietací čas, peniaze za úhradu v požičovni, nebudú tým jediným o čo prídete. Possession chce viac! Possession chce vás, vašu dušu, vaše telo. Ťažkotonážny zážitok rozožierajúci nielen počas trvania minutáže vlastné presvedčenie, hodnoty a zmysel toho všetkého. Bol to vždy pohľad režiséra Zulawského, zlomeného Marka (Sam Neill), utrápenej Anny (Isabelle Adjani)? Nie? Áno? Kým a kedy? Čie oči, čí pohľad reprezentoval jednotlivé scény? Boli to oči? .............. BOL TO ZÁŽITOK! JEDEN Z NAJINTENZÍVNEJŠÍCH! ### K zaujímavostiam Zulawského výpovede o posadnutosti sa dajú radiť skutočnosti, že samotný film s anglickou a alternatívnou francúzskou zvukovou stopou produkovalo Francúzsko a Nemecko v koprodukcii, v takom Nemecku ale údajne “Possession“ vôbec distribučne nevychádza. Inde vo svete a to konkrétne vo Veľkej Británii sa “Possession“ zásluhou cenzorov z BBFC začiatkom osemdesiatych rokov dokonca po tunajšom release sťahuje z obehu. Môže za to zoznam tzv. Video nasties. O následné znovuvydanie filmu sa v UK zaslúžilo distribučné štúdio “Visual Film video“, ktoré v roku 1999 predstavuje svoju Uncut verziu (Rated:18) – minutáž 118 minút. Okrem 80 minútového amerického zostrihu existujú aj tzv. Full Uncut verzie - 123 minút (videný práve tento), či dokonca 127 minútová francúzska verzia. ### Záverom mi nedá neuviesť jednu podivnosť. Prakticky vždy ak som za PC, znie mi z reproduktorov hudba. Počas písania tohto komentáru tomu nebolo inak. Nič zaujímavé, ale prakticky s poslednou vetou som si uvedomil, čo že mi to ako kulisa znie: AC/DC - Highway To Hell. Nechápal som. O zámer, plán ani inak vypočítanú skutočnosť sa nejednalo. Prehrávač hudby uznal práve vtedy za vhodné vypočuť si túto klasiku hard rocku. (26.01.2010)

Spojenie psychologickej drámy a odporného hororu na hrane úchylnosti, bizarnosti a recesie. Najcronenbergovskejší, Davidom Cronenbergom nenatočený film vôbec. Niečo ako Mláďatá a Pavúk dohromady, a zrovnanie s VonTrierovým Antichristom má tiež niečo do seba. Ibaže keby to točil Cronenberg, nenatočil by skvele iba scény šialenstva, záchvaty a naturalistické, či krvavé scény zlučujúce ľudskú sexualitu s duševnými poruchami, alebo s organizmami neľudského pôvodu (mimochodom jedna z jeho obľúbených tém); dotiahol by film dokonca aj čo sa týka deja a zrozumiteľnosti rozprávania. A práve to je jediná slabina Zulawskeho filmu: všetky tie šialené scény sú veľmi sugestívne a niektoré skoro až nezabudnuteľné (Isabelle v metre, záver), ale nedržia až tak pohromade, ako by to dokázal David so slabším scenárom a béčkovými hercami. Takže hviezdička dole za trošinku nezvládnutú réžiu v nehororových pasážach. 90% (25.05.2012)

démonická a krásna mladá adjani podáva naozaj úžasný výkon, mladý sam neill je nesmierne sústredený a sympatický, zulawského réžia a spôsob rozprávania príbehu, stupňovania šialenstva, narábania so žánrom mi veľmi sadol, všade prítomný berlínsky múr s vojakmi z druhej strany, čo bola dopredu neplánovaná reália natáčania, tomuto autobiografickému apokalyptickému príbehu o rozpade manželstva, o nádeji a viere a zle, ktoré nesie rovnako ako lásku v sebe každá žena, dodal ďalší rozmer rozpoltenosti; tento film určite videlo mnoho filmárov, určite Cronenberg, na sto percent Trier a podľa mňa aj Nolan; geniálne dielo (10.12.2010)